Story of my Life 8

Ahojteee, takže po trošku dlhšej dobe, sprevádzanej busy týždňom v Rakúsku, oslavami mojich narodenín a presunom do Bratislavy som sa teda opäť dokopala k napísaniu novej časti :D Páči sa mi a je tam použité aj z vlastnej skúsenosti takže dúfam, že sa bude páčiť ;).

Po prvom dni v práci sa mi zdalo, že som prišla do úplne nového sveta a sen, aby som mohla začať žiť od začiatku sa mi začínal plniť. Keď sme večer skončili so show, na ktorej som sa dnes podieľala len tak okrajovo a animátori ma oficiálne privítali, všetko sme poupratovali, poodkladali sme rekvizity, rozlúčili sme sa s hosťami a pobrali sme sa „domov“. Po ceste tam sme sa však dohodli, že dnes ideme von žúrovať, na čo som súhlasne prikývla a tak sme sa o hoďku mali stretnúť na jednom z bytov. Rozlúčili sme sa a každý odišiel k sebe.

Mala som hodinku, takže som si dala nie až takú rýchlu sprchu, spravila som si jemný make-up, keďže nejaký výrazný by sa mi v týchto teplotách asi roztopil a navyše nie som ten typ dievčaťa, ktorá chodí zmaľovaná s tromi kilami make-upu. Vyžehlila som si vlasy, na čo som väčšinou príliš lenivá, no dnes sa mi tento večer zdal špeciálny. Bol to môj nový začiatok..

Po dlhom preberaní vecí v mojej skrini som si vybrala kvietkované šaty s vybíjaním zlatým opaskom, čierne topánky na opätku a čiernu kabelku cez rameno, aby mi pri tancovaní nezavadzala.

Obliekla som sa, no niečo mi tu ešte chýbalo.. Po chvíľkovom rozmýšľaní a pozeraní sa do zrkadla som sa vybrala k svojej šperkovnici a dala som si náhrdelník.

„Perfektné“ povedala som svojmu odrazu v zrkadle a podľa hodiniek už bol najvyšší čas ísť. Ani som si neuvedomila, ako rýchlo to zbehlo..

Zaklopala som na dvere Charlottinej izby z ktorej sa už ozývali veselé rozhovory, smiech a hudba.

Klopem teda ešte raz, asi ma nepočujú pomedzi hudbu.

Zrazu v dverách stojí vysmiaty Pete a víta ma.

„Čau Christy, vyzeráš skvele“ objíma ma a pozýva ma dnu.

„Ďakujem Pete“ hovorím, pričom cítim ako sa červenám.

Dnu bolo dosť veľa ľudí, z ktorých som poznala len členov nášho animačného tímu a Peta.

„Heeey všetci, počúvajte, toto je Christy a dnes to bude jej welcome party!“ zdvihol pivo do vzduchu a všetci sme si pripili. Bolo to dosť vtipné, ako ma predstavil pred všetkými a ako mi niekto rýchlo strčil fľašu piva do ruky. Cítila som sa dôležito, to som ešte asi nikdy pred tým nezažila.

Na byte sme sa dlho nezdržali, lebo keď Charlotte zistila, že som už prišla, zavelila, že môžeme ísť do mesta. Šli sme autobusom, keďže to bolo pár kilometrov ďalej.

V uliciach mesta bolo veľmi veľa ľudí, hlavne mladých a keď sme prišli aj na miesto, kde sme mali stráviť zvyšok noci, bolo to doslova šialené.

Keďže sme zamestnanci hotela, vstupné sme platiť nemuseli = obrovská výhoda :D.

Dostali sme dokonca aj pár drinkov zdarma a všetci v nálade sme sa teda vybrali na parket, kde sme to teda poriadne roztočili. Bolo nás zo 10 a tak sme si našli miesto a tancovali. DJ hral perfektne, presne podľa mojej chuti a tak sme sa zabávali a ja som nevedela prestať tancovať. Práve som sa po x rokoch dokonale uvoľnila a vytancovala som všetky tie roky, keď som na diskotéky nechodila. Ani neviem, kde sa vo mne vzalo toľko energie! Okolo nás, báb, sa zhromaždilo veľa chalanov, ktorých tí naši však s prehľadom odtláčali a dávali na nás doslova pozor,a by nás nikto neotravoval. Keď v tom sa k nám pridala akási skupinka asi troch chalanov, ktorí sa pravdepodobne poznali s našimi, lebo si podali ruky a tak zostali s nami. Nevnímala som im akúsi veľkú pozornosť, no vtom som sa dala do tancu s Petom a on so mnou robil rôzne otočky a tak, až som sa mu trošku vyšmykla z ruky a tak ma zachytil jeden z chalanov.

No v momente ako som sa naňho pozrela, som sa tak trošku zasekla.

„Si v pohode?“ opýtal sa ma s úsmevom a ja som len prikývla hlavou.

„Áno, ďakujem“ povedala som rýchlo a odbehla som späť k Petovi, ktorý sa mi ospravedlňoval, no ja som mu stále dookola opakovala, že sa nič nestalo. A tak som pokračovala v tancovaní akoby sa nič nestalo, až s jedným rozdielom. Môj pohľad vždy akosi „utekal“ a sledoval chalana, ktorý po mne taktiež pokukoval a usmieval sa po zvyšok večera.

„Baby, tak poďte aj vy hore“ volala nás Emma, hore na bar, kde ona už hodnú chvíľu tancovala.

„V žiadnom prípade“ smiala som sa, no niekto ma tam zrazu doslova zdvihol a ja som už taktiež stála hore. Ešte dobre, že som sa pred tým vyzula..

„Noták, akoby si bola tam dole“ žmurkla na mňa kamoška a ja som sa teda oddala hudbe a tancovala som na bare aj s ostanými. Sem-tam som zachytila nejaký ten mobil, ktorý nás natáčal, fotil alebo čo, no to som vôbec neriešila. Bavím sa a tento môj nový život mi nikto nepokazí.

Neznámy

Tá baba bola šialená, tancovala úžasne a svojimi pohybmi privádzala nie jedného chalana do šialenstva, to vám teda poviem. Bola úchvatná a keď začala tancovať na tom bare! Robíte si zo mňa snáď srandu?? Pete mi povedal, že práve prišla a robí v ich hoteli animátorku.. Tá má teda energie na rozdávanie, to sa jej teda musí uznať. Celý večer som z nej nemohol spustiť oči a potom, čo mi spadla do náručia a ja som sa jej pozrel do očí. Myslím, že sa zmôžem, len na jedno veľké woow! Každopádne, leto ešte len začína a tak viem, že ju už čoskoro opäť uvidím. Musím!

„Tak čo zlatko, ideš?“ pýta sa ma moja priateľka, no ja ju akosi nevnímam.

„Zlatko, si v poriadku?“ zamáva mi pred očami a ja len potrasiem hlavou, aby mi z pred očí zmizlo to dievča.

„Čože?“ pýtam sa teraz už počúvajúc ju.

„Kde sa nachádzaš?“ uškŕňa sa a dáva mi pusu.

„Som v pohode a som tu“ hovorím s úsmevom, ktorí skôr pripomína uškľab než úsmev.

„Inak, nevidel som ťa tu celý večer, kam si sa stratila?“ pýtam sa zvedavo, no popravde mi na tom až tak nezáleží.

„Stretla som kamošky z hotela a tak som zostala s nimi. Nehneváš sa?“

„Nie, to je v pohode“ hovorím.

„Tak teda poďme..“

„Dobre, poďme“ súhlasím, pričom ešte hľadám Peta a tú babu, no nikde ich už nevidím, takže predpokladám, že už asi odišli.. Škoda, chcel som sa ho ešte niečo opýtať.. Teda asi by som radšej nemal..