Story of my Life 7

Čauko kakauko. Takže nech sa páči, nová časť príbehu, ktorá mi tak trochu pripomína môj pobyt na Cypre :D. Dúfam, že sa bude páčiť ;)

Ďalšie ráno som sa teda vybrala do hotela a s miernou nervozitou v bruchu som sa zhlboka nadýchla a postavila som sa k pultu na recepcii.

„Dobrý deň, ako vám pomôžem?“ opýtal sa ma starší pán s okuliarmi, ktorý vyzeral celkom milo.

„Dobrý deň. Volám sa Christy Parkerová a mala by som tu pracovať ako animátorka. Je to tu môj prvý deň, takže ešte neviem čo a ako, no včera mi pán Sanchez povedal, aby som sa tu ráno ohlásila“ povedala som trošku neisto a pán sa na mňa spoza okuliarov pousmial.

„Aach, to ste vy. V tom prípade vitajte v našom hoteli slečna Parkerová. Volám sa David Perez, no kľudne ma volajte David. Rád vás spoznávam“ podal mi milo ruku a tak som mu ňou potriasla.

„Aj mňa veľmi teší David.“

„Takže na začiatok.. Dajte mi minútku a ja zavolám Charlotte, ktorá vás bude mať na starosti. Je vedúcou animačného tímu a ona vám to tu všetko poukazuje“ povedal a zdvihol slúchadlo telefónu, aby jej pravdepodobne zavolal.

„Dobre, ďakujem“ povedala som.

Po chvíli strávenej rozprávaním sa s Davidom, prišlo na recepciu nižšie ryšavé dievča, ktoré venovalo úsmev Davidovi.

„Ahoj Charlotte, takže toto je tvoja nová posila animátorského tímu Christy“ predstavil ma s úškrnom a ona sa zasmiala.

„Ahoj, som Charlotte“ predstavila sa mi a podali sme si ruky.

„Christy, teší ma“ hovorím s nesmelým úsmevom.

„Tak poď za mnou Christy, trošku ti to tu poukazujem a vysvetlím ti čo a ako“ povedala usmievajúc sa a ja som ju teda nasledovala.

„Robila si už niekedy predtým animátorku?“ pýta sa ma počas našej prehliadky hotela a ja sa zatvárim rozpačito.

„Vlastne ešte nie, aj keď minulého roku som mala ísť do Grécka, taktiež ako animátorka, no nakoniec to akosi nevyšlo.. Ale deti mám veľmi rada.“

„Tak teda dobre, veď uvidíme, ako ti to s nimi pôjde.. Odkiaľ si, btw?“

„Som z Anglicka, bývam blízko Manchestru. A čo ty?“ pýtam sa zvedavo, no stavím sa o čokoľvek, že je taktiež Angličanka.

„Londýn“ uškrnula sa a ja som sa práve tešila zo svojho správneho odhadu.

„Ako dlho už robíš animátorku?“ zaujímam sa.

„Teraz to je ešte len druhý rok, no veľmi ma to baví.“

„Bola si tu už aj minulého roku?“

„Áno, kamarátka ma na to nalákala a tak som po dlhšom presviedčaní súhlasila. No a tohto roku som neváhala ani minútu, lebo som vedela, že sa chcem vrátiť. Myslím, že v podstate každý, kto sa tu raz rozhodne pracovať, nechce sa mu odtiaľto odísť a určite sa sem ešte vráti. Väčšina zamestnancov je tu už niekoľko rokov, každý sa sem chce vrátiť aj nasledujúci rok.. A preto je tu aj ťažšie dostať sa sem, pretože len veľmi málo ľudí je tu len na jednu sezónu. Takže môžem povedať, že si mala šťastie a práve si sa stala členkou jednej veľkej rodiny.“

V tej chvíli som sa naozaj cítila ako súčasť niečoho nového, niečoho, čo mi malo do môjho života priniesť radosť, nových ľudí a taktiež nový začiatok niečoho skvelého.

Ako som tak počúvala Charlotte, Davida, Peta, ktorí mi doteraz o tomto mieste rozprávali, každý jeden z nich to tu miluje! A presne to som potrebovala aj ja. Milovať miesto, kde som a začať si užívať každý jeden deň.

Charlotte mi teda ukázala celý hotel, vysvetlila mi, ako budem pracovať, dala mi oblečenie, ktoré budem nosiť a poslala ma prezliecť sa a aby som prišla za nimi k veľkému bazénu, že ma zoznámi aj s ostatnými.

Šla som sa teda rýchlo prezliecť a ponáhľala som sa za nimi, lebo som sa už nevedela dočkať, kedy sa so všetkými zoznámim a začnem s nimi pracovať. V bruchu som cítila napätie a vzrušenie zároveň a to mi dodávalo energiu. Bola som rada, že som sa sem dostala a ako povedala Charlotte, bolo naozaj ťažké sa tu dostať, no ja som na seba hrdá, že si vybrali práve mňa.

Prešla som okolo obrovského bazéna k skupinke, ktorá mala rovnaké oblečenie ako ja a veselo sa o niečom rozprávali. Bolo ich tam asi 5 a z diaľky som si všimla aj Charlotte, ktorá na mňa už kývala. Podišla som teda k nim a všetky oči sa upriamili na mňa.

„Guys, toto je naša nová členka tímu, Christy. Je tu po prvý raz a je to jej prvý deň, takže k nej buďte milí“ uškrnula sa a jedného chalana štuchla do ramena na čo on len pokrútil hlavou.

A tak sa mi všetci predstavili, začali sa vypytovať odkiaľ som a podobné veci.. Všetci vyzerali naozaj ústretovo a priateľsky a tak som sa medzi nimi cítila veľmi dobre.

Hneď po tejto veľkej zoznamke sme sa presunuli k inému bazénu, kde sa mali konať rôzne aktivity, ako napríklad vodné pólo, šípky, stolný tenis a veľa ďalších.

„Christy, vieš ako tu vítame nových animátorov?“ pozrel na mňa Paul s prižmúrenými očami.

„Neviem prečo mám taký pocit, no asi to nebude nič dobré“ uškrnula som sa a v tej chvíli sa na mňa všetci vrhli a hodili ma do bazénu.

„Každý skončí v bazéne“ zakričali mi so smiechom a všetci si dali „Hi 5“.

„Ste blázni“ smiala som sa počas toho, ako sa ku mne nahrnuli decká, ktoré sa smiali a následne za mnou skočili aj ostatní.

„Asi som si na sebe predsa len mala dať tie plavky“ pomyslela som si a všetci naokolo sa začali špliechať vodou.

Celá mokrá, no s úsmevom na perách som sa asi po pol hodine v bazéne konečne dostala von, keď v tom ma opäť obkľúčili decká a prosíkali ma, aby som si s nimi zahrala šípky. Tak som teda súhlasila a začali sme sa predbiehať, kto hodí viac. Napokon to vyhral malý Blake, ktorému som za odmenu dala zmrzlinu z baru (o ktorej ma ešte skôr poučila Charlotte, že je dobrou odmenou).

Po veľmi zábavnom predpoludní sme si aj s ostatnými dali obed v hotelovej reštaurácii, kde sme si mohli z bufetov vybrať, čo len sme chceli a vrátili sme sa späť k deckám a dospelým. Táto práca sa mi začína páčiť!