37 - Návšteva

PRE-PÁČ-TE, že až dnes... Ale lepšie neskoro ako nikdy, že? :D Dúfam, že sa bude páčiť ;)

KATE

Nick ležal vedľa mňa na tráve, keď v tom sa zrazu vyrútil spoza stromu Harry a začal na nás kričať. Povedal, že nás už nikdy nechce vidieť a že mám zmiznúť z jeho života. Keď to dopovedal rozbehol sa preč a ja som sa rozutekala za ním. Prechádzal cez cestu, no nevšimol si prichádzajúce auto a zrazu skončil na jeho kapote! „Harry nie!“ kričala som... Z auta, ktoré ho zrazilo, vystúpil nejaký človek, ktorého som nevedela rozpoznať, lebo mi slnko svietilo priamo do očí. Postavil sa predo mňa a ja som zistila, že je to Nick. Nechápavo som sa na neho pozrela a on mi len pokojne povedal: „Aspoň ti už dá konečne pokoj, darling! Teraz si len moja!“ zasmial sa a ja som sa rozplakala.. „Čo si to urobil, si snáď blázon?“ vyčítala som mu no on ma nečakane pobozkal.. Ja som sa však rýchlo odtiahla a dala som mu facku. Na moje prekvapenie, facka sa mi vrátila a ja som tam len tak nečinne stála a nebola som schopná pohnúť sa z miesta.

„Takže takto to chceš? Tak fajn.. vypadni ty krava!“ kričal na mňa a ja som už bola zúfalá...

„Kate to bude v pohode, to bol len sen“ triasol mnou niekto a ja som zrazu otvorila oči. Všade bola tma, no v mojej izbe bola zasvietená malá lampa, ktorú mám na stole.

„Čoo?“ opýtala som sa nechápavo Emily, ktorá sedela pri mne na posteli.

„Asi sa ti niečo snívalo, lebo si kričala: „nie, nie, nie, neodchádzaj..“, tak som ťa prišla pozrieť, že čo sa deje“ povedala mi vystrašená Emily. V tej chvíli som si uvedomila, že mi po tvári stekajú slzy a celá sa trasiem.

„Prepáč, že som ťa zobudila“ povedala som ticho a Em ma objala.

„To je v pohode.. Chceš o tom hovoriť?“ opýtala sa neisto.

„Už nie je o čom..“ zavzlykala som.

„Neboj, bude to dobré“ pohladila ma po chrbte.

„Musím sa ísť trošku opláchnuť, prepáč...“ povedala som a vstala som z postele. Keď som sa v kúpeľni postavila pred zrkadlo, neverila som vlastným očiam. Vyzerám hrozne! Celú špirálu mám roztečenú, opuchnuté oči a nohavice mám špinavé od trávy..

Odlíčila som si celú tvár, opláchla som sa a pobrala som sa späť do izby. Em tam ešte stále sedela a prezerala si moje fotky na nočnom stolíku.. Prezliekla som sa teda do svojho pyžama a ľahla som si späť do postele.

„Milujem túto fotku“ povedala Em a ukázala mi fotku na ktorej sme boli odfotené všetky tri - Em, Suz a ja. Bol to hneď prvý deň, keď Suz prišla a večer sme išli osláviť jej príchod. V ten deň sme sa spoznali so všetkými chalanmi a bol to nezabudnuteľný večer!

„Ja tiež“ pousmiala som sa pri spomienke na ten večer.

„Tu ste zlatý“ zobrala ďalšiu fotku Em. Bola som na nej ja a Harry. Tú fotku mám tiež veľmi rada, lebo je to taká momentka z múzea. Liam nám akosi nestihol oznámiť, že nás fotí a my dvaja, vysmiaty od ucha k uchu, sme pózovali len tak sami pre seba :D..

„Mám rada túto fotku.. A ozaj, ako som sa vlastne dostala do svojej postele? Poslednú vec čo si zo včerajška pamätám je, že sme s Harrym išli spolu vo výťahu..“ opýtala som sa, keďže mi tá fotka pripomenula Harryho a hlavne to, ako veľmi mi včera pomohol. Musím sa mu ešte poďakovať za to, že tam so mnou ostal..

„Harry ťa priniesol na rukách“ usmiala sa blažene Emily a ja som sa uškrnula..

„Ale vážne!“ povedala som, keďže sa mi to zdalo dosť nereálne..

„Ja nežartujem. Niekto zaklopal na dvere a keď som otvorila, stál v nich Harry a držal ťa na rukách.. Potom ťa uložil do postele a prišiel naspäť k nám..“

„K nám?“

„No, boli tu okrem nás aj všetci chalani, pretože sme sa o teba veľmi báli a ty si dlho nechodila.. No a keď k nám potom Harry prišiel, povedal nám čo sa približne stalo a..“

„A čo vám vlastne povedal?“ prerušila som ju. Ako mohol Harry vedieť čo sa stalo, keď som mu dokopy nič nepovedala?! Dobre, domyslieť si mohol, keďže som na ... (nemôžem vysloviť jeho meno) nadávala, ale tak..

„Nič konkrétne.. Len že ste sa pravdepodobne ...“ nedokončila a mňa opäť pichlo pri srdci.

„Rozišli?“ povedala som ticho a slzy sa mi nahrnuli do očí. Em to zbadala a rýchlo ma objala.. Chvíľu som váhala či jej mám povedať, čo sa stalo, no nakoniec som sa rozhodla, že hej. Veď aj tak by som jej to niekedy povedala, tak prečo nie hneď?!

„Kate, je mi to tak ľúto..“ vravela smutne Emily no ja som ju prerušila.

„Nick odchádza pozajtra do Španielska“ povedala som jedným dychom a Em spadla sánka..

„Čo?“ pýtala sa neveriacky.

„Proste odchádza..“

„A prečo ti to nepovedal skôr? To je ale idiot..“

„Pretože on sám sa to dozvedel nedávno..“

„Ale aj tak ti to mal povedať, hneď ako sa to dozvedel!“ trvala na svojom Em.

„Ja viem, ale tak trochu ho aj chápem... Vedel čo príde a ...“

„A ty ho ešte obraňuješ?“ prerušila ma neveriacky nahnevaná Emily.

„Ale ja ho ešte stále milujem Em..“ vravela som smutne..

„Ale on sa s tebou rozišiel!“

„To som nepovedala! Viem, že ma má rád, ale nemalo by to zmysel, keď budeme tak ďaleko..“

„Tak počkať, počkať! Čiže si sa rozišla ty s ním?“

„Ja... sama neviem. Obaja sme z toho boli dosť mimo, takže... Ale mala som trochu pocit, že mu to je jedno.. Hoci vravel, že je aj iná možnosť než rozchod, ale určite by to nevydržalo dlho. A keby som ho nemohla vidieť aspoň raz za čas, trápila by som sa ešte viac..“

„Woow!“ povedala užasnutá Emily a ja som na ňu nechápavo zazrela.

„Myslíš, že sa ti ešte pred odchodom ozve?“ opýtala sa po chvíli Emily.

„Neviem.. Bude asi lepšie, ak sa neozve..“ povedala som, hoci by som si najradšej priala pravý opak!

„Koľko je vlastne hodín?“ opýtala sa ma Em a vybrala mi mobil z kabelky.. Na chvíľu sa zarazila a ja som nechápala, čo sa zase deje! „Páni!“ povedala nakoniec.

„Čo sa deje?“ opýtala som sa nechápavo a vzala som jej mobil z rúk.

„Páni!“ povedala som tiež. Na displeji mi ukazovalo 25 neprijatých hovorov a 5 SMSiek!

„Myslím, že sa ti Nick ešte chce ozvať..“ uškrnula sa Em a ja som ešte stále čumela na displej ako zhypnotizovaná. Jedna časť môjho ja chcela hneď všetky správy prečítať, no to moje pochybovačné druhé ja, to nechcelo radšej ani vidieť..

„Asi ťa radšej nechám“ povedala Em a rýchlo vybehla z izby. Ostala som tam len ja a môj mobil plný zmeškaných hovorov a SMSiek.

Najprv som si pozrela neprijaté hovory.. 24 od Nicka a jeden od rodičov. Im zavolám trochu neskôr..

Zhlboka som sa nadýchla a otvorila som prvú SMS.

„Kate, musíme sa stretnúť! Nemôžem len tak odísť.. Vieš, čo k tebe cítim.. Nick

„Myslím si, no neviem, či je to, čo si myslím o tvojich citoch správne“ pomyslela som si a otvorila som ďalšiu SMS.

„Kate, prosím zdvihni mi! Som zúfalý... Až teraz som si uvedomil, že bez teba nemôžem byť..“

„Trošku neskoro si si to uvedomil.. A ty si zúfalý?? Asi si včera večer nevidel mňa!“ povedala som si v duchu.

„Chápem ťa.. Ublížil som ti a veľmi to ľutujem! Ale ja na nás nedokážem len tak zabudnúť..“

„Som do teba blázon a ty to vieš,

 daj mi ešte šancu, inak ma k šialenstvu dovedieš!

„Oplatí sa mi ešte ti písať? Kate, prosííím... I love you!

Po dočítaní týchto správ, som sa schúlila pod perinu a ticho som plakala. Keď si predstavím včerajší rozhovor s ním...nemôžem a už ani nechcem na to myslieť.. Neviem, čo mám robiť! Sklamal ma, no nechcem ho stratiť..

Ráno som sa zobudila na to, že pri dverách niekto zvonil ako šialený a nikto mu neotváral.

„Ja tam určite nejdem“ pomyslela som si a snažila som sa opäť zaspať, hoci som vedela, že už nezaspím! Stále som naňho musela myslieť..

EMILY

Kate v noci vyzerala hrozne, no dúfam, že sa z toho dostane čo najskôr.. Nechápem Nicka.. Prečo za ňou nebežal hneď, ale až teraz jej volá a posiela správy?!.. Celé ráno som premýšľala nad Kate a Nickom, no aj tak som na nič normálne neprišla.. Keď som však sedela pri raňajkách, niekto začala šialene vyzváňať..

„Ten človek za dverami určite nie je normálny“ pomyslela som si, keď zvonček neprestával zvoniť.. Podišla som teda k dverám a otvorila som ich. Stál v nich zničený Nick, no keď som ho uvidela, automaticky som chcela zatvoriť dvere..

„Em, počkaj prosím..“ povedal a mne ho prišlo ľúto.. Vyzerá rovnako zle ako Kate!

„A na čo mám čakať Nick?“ opýtala som sa podráždene.

„Musím hovoriť s Kate..“

„Kate ešte spí, takže ju nemienim budiť len kvôli tebe!“

„Emily prosím.. Nezdvíha mi telefón, neodpovedá na esemesky.. Ja už neviem čo mám robiť“ povedal a po líci sa mu skotúľala slza.

„A čo tak odísť a už sa nevracať?!“

„Ja s ňou musím hovoriť ešte pred odchodom. Nemôžem len tak odísť.. Ja ju ľúbim a včerajšok neskutočne ľutujem.. Mal som ísť hneď za ňou a mal som jej to povedať skôr!“

Po týchto slovách som nevedela, čo mu na to mám povedať.. Vyzerá, že ho to mrzí, ale nemôžem ho pustiť za Kate, lebo ona ho teraz určite nechce vidieť!

Zatiaľ čo ja som nad jeho slovami rozmýšľala, Nick sa prešmykol okolo mňa a rozbehol sa do Katinej izby.

„Nick, nechoď za ňou!“ kričala som naňho a rozbehla som sa za ním.

KATE

„Kate?“ ozvalo sa z chodby a zrazu sa niekto vrútil do mojej izby! Nevedela som čo robiť a tak som rýchlo zatvorila oči a tvárila som sa, že spím. Čakala som, čo sa udeje..

Zastal vo dverách a pozeral sa na mňa. Aj keď som sa otočila chrbtom, cítila som na sebe jeho pohľad. Sadol si na moju posteľ a mne sa rozbúšilo srdce.

„Nick! Nechaj ju!“ pribehla do izby Emily.

Nevydržala som to a musela som sa ozvať: „Čo tu chceš?“ opýtala som sa sucho.

On sa v tej chvíli strhol a položil si svoju ruku na môj chrbát.

„Kate ja.. som totálny idiot..“ začal, no ja som mu skočila do reči.

„Áno, si!“ súhlasila som s ním.

„Prečo si mi nezdvíhala? Bál som sa o teba..“

„To určite“ povedala som neveriacky, no v skutočnosti som dúfala, že sa mi to celé len sníva.

„Ver mi, ja nemôžem odísť bez toho, aby sme to nevyriešili!“

„Veď už sme to vyriešili..“ povedala som a v polke vety sa mi zlomil hlas.

„Prosím Kate, aspoň sa na mňa pozri!“ povedal naliehavo a ja som v sebe cítila zvýšený adrenalín. Okamžite som vstala z postele a obula som si papuče. Nick sa postavil oproti mne a takto sme si pozerali do očí. Mal v nich zmätok a v skutočnosti vyzeral hrozne... Ešte som ho nevidela takého zničeného..

„Načo si sem prišiel? Pozri sa na mňa.. Takmer celú noc som kvôli tebe nespala, včera večer si ma nechal tak a vyzerám hrozne.. Sklamal si ma Nick.. A odchádzaš! Tak čo chceš ešte riešiť?? Podľa mňa je už všetko jasné! Bude lepšie, ak teraz odídeš.. Nechci, aby som už neplakala, pretože plakať budem! Nechci, aby som sa s tebou porozprávala, keď vieš, že už nie je o čom.. A nechci, aby sa moje zlomené srdce opäť spojilo, pretože sa to nedá..“

„Kate ja..“ povedal ticho a po tvári sa mu skotúľala slza.. On plače? Neverila som vlastným očiam..

„Nick?“ upozornila na seba Em, ktorá tam celý čas stála a za dverami som si všimla aj Suzie. Jemne mu naznačila, že ma odísť, no on tam stál a ani sa nepohol.

„Milujem ťa“ povedal a z vrecka si niečo vybral. Podal mi to a ešte raz sa mi zadíval do očí. Slza sa mi skotúľala po tvári a pozerala som sa ako odchádza. V ruke som zvierala nejaký papierik, tak som ho otvorila. Bolo tam napísané: „Nikdy na teba nezabudnem a navždy budeš v mojom srdci!“ No to nebolo všetko! Pri papieriku bola aj naša spoločná fotka.. Keď som nás uvidela šťastných a usmievavých, padla som zúfalo na posteľ a začala som neprestajne plakať.. Suzie ku mne rýchlo pribehla a začala ma upokojovať.. No v tej chvíli som nevnímala nič, len bolesť, ktorá mi rozožierala vnútro!