Mr Bruno Mars

Štvrtok, 7.11.2013, pre väčšinu ľudí deň ako každý iný, mladí ľudia v škole, dospeláci v práci, no pre mňa to bol jeden z najúžasnejších dní v mojom živote. Deň, na ktorý som sa už vyše 8 mesiacov tešila a konečne som sa aj dočkala! Pýtate sa prečo? Tak ja vám to s radosťou vysvetlím..
Ráno okolo 10tej sme nasadli do auta, celí natešení, hovoríme si: Huráá Budapešť! V aute nám hralo najnovšie CD Bruna Marsa stále dookola, čo nás naladilo do správnej koncertnej atmosféry a zároveň som si mohla precvičiť texty pesničiek, ktoré som mala neskôr spievať spolu s Brunom :)!
Po cca troj-hodinovej ceste sme konečne dorazili na miesto, kde sme boli ubytovaní, chvíľu sme sa povadili s recepčnou, ktorá nevedela dobre po anglicky, no a nakoniec sme vyšli na poschodie, kde sa nachádzala naša izba.. Na takú hodinku sme sa pohrali s bezplatným WiFi a okolo 3 pm sme sa vybrali k štadiónu, kde sa mal koncert  konať .. Koncert síce začínal až o 8 pm, no nám vôbec nevadilo tam ísť 5 hodín vopred :D..
S kamarátom, s ktorým som tam šla (Chris) sme sa dohodli, že pôjdeme pozrieť zozadu, či náhodou nestretneme Bruna.. Veď prečo nie?! Máme predsa 5 hodín, času habadej :D.. Takže sme to vzali naokolo..
Prvý zážitok bol, že keď sme prechádzali okolo jednej strany štadióna, bola tam otvorená obrovská "brána" cez ktorú bolo vidno až dovnútra haly.. Chvíľu sme si tam teda postáli, pozorovali sme ľudí, ako stavajú scénu, no a potom.. Potom tam prešiel akýsi nižší chalan v klobúku a my sme si len vymenili pohľady.. "To bol Bruno, videla si to, čo som videl ja?!" pýta sa ma Chris.. Hovorím mu, že áno, OMG, Bruno je už dnu!
Chrisa som odtiaľ nemohla dostať asi 10 minút, keďže tam stále zízal a dúfal, že ho uvidí znovu, no ja som ho potom odtiahla preč s tým, že sa tam jednak nedostane a druhá vec, že bude lepšie stáť pri backstage/i čiže pri zadnom vchode.. Presunuli sme sa teda dozadu, kde už boli odparkované tour bus(y) a kde sa hemžilo dosť veľa ľudí. Trošku sme si to tam teda obhliadli a potom sme sa pridali k ostatným čakajúcim ľuďom tam.. Popravde, čakala som, že tam bude stáť trošku viac ľudí, no na moje prekvapenie, tam stálo menej než 10 ľudí.. S pár ľuďmi sme sa teda dali do reči a asi po hodine čakania odtiaľ vyšli nejakí týpci.. Netušili sme kto sú, no vyzerali ako ľudia, ktorí tam sú s Brunom.. Nechali sme to teda tak, no po chvíli sa k nám blížil akísi ďalší človek. Nižší černoch s okuliarmi, usmievajúc sa, s malým kufríkom na kolieskach..
Chris ma silno stlačil za ruku a hovorí mi: "to je predsa Philip Lawrence!" Pozerám na Chrisa, potom na toho chlapíka a pýtam sa: "Kto?" Chris prekrúti očami a vysvetľuje mi, že to je Brunov najlepší kamarát a zároveň jeho vokalista.. Ja hneď spozorniem a pýtam sa ho či to myslí vážne, že woow! Pomaly prichádza ku nám, väčšina sa usmieva od ucha k uchu a začíname sa s ním chvíľu rozprávať.. Zisťujeme, že nevie kam má ísť, na čom sa smejeme, keďže pravdepodobne práve vstal (lebo vychádzal z tour bus(u)).. Bol veľmi priateľský, Chrisovi sa aj podpísal, obaja sme sa s ním odfotili a pomaly odchádza na vedľajšie parkovisko, čo je podozrivé samo o sebe.. Po chvíli sa však vracia s úškrnom a s tým, že akosi zablúdil (bolo mi divné, prečo tam ide :D).. Tak sme ho trošku naviedli (asi sme vedeli lepšie než on kde má ísť), rozlúčili sa a odkázali cez neho Brunovi, nech nás tam príde aspoň na chvíľu príde pozrieť.. On sa smeje a na otázku, kde je Bruno odpovedá, že netuším,  Bruna som dnes ešte ani poriadne nevidel, ale že dobre odkážem..
Celý happy, že máme fotku aspoň s ním čakáme aj naďalej, prešlo okolo nás snáď stovka maďarských bodyguardov (len nie Bruno), no okolo 6-tej pm si uvedomujeme, že už by sa aj trebalo ísť postaviť pred vstup, keďže tam potom bude veľa ľudí a my chceme v hale stáť hneď pod pódiom.. Presúvame sa teda, tak ako väčšina, dopredu k vstupu, kde by nás mali púšťať a začína sa to nekonečné čakanie.. Keďže sme prišli dosť skoro, stáli sme takmer medzi prvými statočnými a okolo 7 pm nás mali začať púšťaťdnu.. Dav sa pomaly rozrastal, až nám okolo 6:35 pm prišli povedať, že nás budú púšťať dnu a ešte kecali veľa veľa po maďarsky, čomu som ani omylom nerozumela :D.. S Chrisom sme sa chytili za ruku, aby sme sa nestratili a pomaly otvorili veľkú bránu. Vtedy nastal takzvaný chaos! Všetci sa samozrejme začali hneď tlačiť a dnu sme sa dostali tak, že sme sa tam pretlačili cez všetkých.. Všetci sa následne rozbehli k turniketom, kde nám najprv kontrolovali lístky a potom sme sa behom dostali k ďalšiemu miestu, kde nám opäť kontrolovali lístky.. Bežiac dole schodmi (takmer sme si polámali nohy) sme sa dostali k dverám, ktoré viedli do haly a kde nám dávali SBS-kári pásky na ruky.. Bolo to šialené, každý sa dnu chcel dostať ako prvý, takže sa všetci tlačili dopredu. Po chvíli nám konečne otvorili !jedny! dvere (čistý MAĎARI :P) a my sme sa dnu natlačili medzi prvými.. Väčšina tam vrieskala niečo po maďarsky, no nám to bolo jedno, hlavne, žesme sa zrazu ocitli v tej obrovskej hale.. Bežali sme čo najrýchlejšie dopredu a ocitli sme sa úúplne v predu, pod pódiom!!! Celý

šťastní skáčeme od radosti, že sme to zvládli a stojíme úplne vpredu a hoci na nás každý divne pozerá, my sme v tej chvíli najšťastnejší na svete! A tak sa dostávame k ďalšiemu v poradí druhému nekonečnému vyše hodinovému čakaniu! Hala sa pomaly plnila, až sa nakoniec zaplnila úplne (okolo 16 000 ľudí), a keď som sa obzrela naokolo, všade samé hlavy a veeeeľmi veľa ľudí pokope..
O 8 pm, na scénu nabehla kapela a taktiež spevák, ktorého som pred tým nikdy v živote nepočula a volal sa Mayer Hawthorne.. Po chvíli sme zistili, že chlapíci, ktorí pred tým prechádzali okolo nás smerom zo zákulisia boli chalani z jeho kapely a on začína spievať.. Nie najlepšie, nie najhoršie, no kapela bola dosť dobrá, hlavne jeho černošský klavirista.. Jednoducho sme sa všetci tešili na Bruna a tak sme čakali, kedy tento "vtipálek" skončí a my už konečne uvidíme osobu, kvôli ktorej sme sem prišli! Po 35 minútach si dospieva svoju poslednú pesničku a my všetci čakáme na to, na čo sme sa už tak dlho tešili. A čakáme.. A čakáme.. A už nás bolí celý človek z toľkého státia, no aj tak čakáme.. Chrisovi hovorím, že aj keď ma všetko bolí a potrebujem masáž, keď príde ON, určite ma to všetko prejde.. A tak sa aj stalo! Po dlhej pol hodine pripravovania a prerábania celej scény sme sa konečne dočkali! Okolo veľkej scény bola natiahnutá "opona" so vzorom, ktorý pripomínal džungľu a naokolo stáli ľudia, ktorý sa pripravovali na to, kedy spadne a oni ju budú môcť vziať.. Kapela začala hrať, celá hala začala šalieť, všetci sme kričali a potom to prišlo. Kapela hrala a zrazu výbuch! Opona spadla a očami sme prebehli z jednej strany scény na druhú! Stál tam, presne v strede a začal spievať pesničku Moonshine! Davy šaleli, všetci šťastný, ja slzy v očiach, že ho konečne vidím naživo a ešte stále neverím, že som na koncerte Bruna Marsa, stojím hneď pod pódiom a som v preplnenej hale, spievajúc a okolo mňa skvelá atmosféra.. Chris úplne mimo, miestami som
sa dokonca bála, že mi tam odpadne, keďže on je asi jeden z jeho najväčších fanúšikov.. A tak to začalo.. Pokračoval piesňami ako sú Natalie, Treasure, Billionare, Marry You, If I Knew, Runaway Baby, When I Was Your Man, pri ktorej si dokonca poplakal aj Bruno a bol to úžasný pocit počuť túto krásnu pesničku naživo a zároveň počuť, ako to všetci spievajú s ním, Grenade a niekoľko ďalších.. Taktiež zaspieval pesničku od Michaela Jacksona pri ktorej si aj zatancoval a ukázal svoj perfektný moonwalk.. Bolo skvelé vidieť aj ten jeho súlad s kapelou, po celý ten čas na scéne všetci tancovali, Brunove nenapodobiteľné sexy pohyby, výmeny pohľadom aj s jeho vokalistom Phillom (áno s tým, s ktorým mám fotku :D).. Bruno bol v Budapešti prvý krát, no myslím, že si svoje vystúpenie tam naplno užil, davy kričali po celý ten čas, čo bol na scéne, po každej pesničke si vyslúžil neutíchajúci potlesk a bolo vidno, že si to chlapec užíva ;).. Medzi poslednými hral aj jednu z mojich najobľúbenejších pesničiek--> Just The Way You Are, pri ktorej nechal spievať aj nás a on sa len usmieval, ako dobre nám to ide.. Taktiež to bola pesnička, ktorú akosi náročky nemohol ukončiť, lebo sme buď spievali my, alebo on to stále spieval, ďalej a ďalej.. To bolo úžasné! Touto pesničkou sa s nami v podstate chcel rozlúčiť, lenže potom, ako nám všetkým kýval a všetci odišli zo scény, začali sme kričať, pískať, že nech príde späť a tak sa po chvíli zjavil v strede pódia, ktoré sa vysúvalo vyššie a vyššie a hral na bicích! Páni, vedela som, že je talentovaný ale že až tak?? Počas koncertu hral na svojej gitare viac krát, no to, čo predviedol na bicích.. Klobúk dole!! Následne na to si ešte odspieval pesničku Locked Out Of Heaven počas ktorej dokonca vystrelili konfety a celá hala sa zrazu akoby zaplavila pozlátkami (ja som ich ešte aj po koncerte nachádzala všade, dokonca som si ich priniesla ešte aj domov :D). Počas koncertu taktiež samozrejme nechýbali svetelné show, taktiež ohne a rôzne iné efekty.. No a ako poslednú pesničku spieval Bruno song s názvom Gorilla, ktorou celú show zaklincoval a všetci sme len so smutnými tvárami sledovali, ako pomaly odchádza z pódia a taktiež posledné tóny znejúcej hudby..
Koncert skončil po približne 1 hodine a 45 minútach, svetlá sa opäť rozsvietili a my sme ešte stále očarení tým, čo sme práve videli, pomaly odchádzali k východom.. Stretli sme tam aj dosť veľa Slovákov, s ktorými sme neskôr zdieľali svoje nadšenie z koncertu a ktorí s nami súhlasili v tom, že to bol úžasný koncert!
Po koncerte sme teda rýchlo utekali späť k zadnému vchodu, kde sme boli ešte aj pred koncertom a šli sme tam čakať Bruna, keďže sme sa s ním chceli aspoň odfotiť.. Bruno okolo nás nakoniec prešiel autom, nevyšiel( myslím, že by to preňho asi ani nebolo bezpečné..) a všetky sklamané fanynky sa po chvíli rozpustili a odišli každá iným smerom... No predsa len, tí najvernejší zostali (čiže aj my) a rozmýšľali: "veď čo ak náhodou príde naspäť, veď tour bus(y) tu ešte má.." A tak sme tam zostali čakať od 11 pm do cca 1 am.. 2 hodiny OMG!! Zostalo nás tam teda niekoľko a medzi nimi na múriku sedel aj nejaký černoch (o ktorom som si pôvodne myslela, že bol taktiež v zákulisí a že bol z tej kapely predskokana, no nebol :P).. Prišli sme teda k nemu, prihovorila som sa mu a začali sme sa rozprávať.. Povedal nám, že býva v Los Angeles, že je

taktiež spevák/raper a skladá pesničky.. Dokonca som zistila, že on sám má na druhý deň koncert v Budapešti v nejakom klube a že preto sa vlastne chcel ísť pozrieť na Brunov koncert (spojil príjemné s užitočným), keďže taktiež v mestách, kde chcel na jeho koncert ísť, boli vypredané.. Perfektne sme si pokecali, dokonca mal pri sebe gitaru a aj nám zahral pár zo svojich pesničiek, taktiež sme si zaspievali Brunove songy.. No ako som už spomínala, po dvoch hodinách sme to vzdali, vedeli sme, že Bruno už naspäť nepríde, no aj tak nevadí, bol to úžasný deň a nikdy na tento deň nezabudnem! So všetkými sme sa rozlúčili, vymenili si s niektorými kontakty a so skvelým pocitom, hoci už sme nevládali ani stáť na nohách, sme odišli späť do hotela, kde sme boli ubytovaní.. Celou cestou sme si pospevovali a keď som už potom konečne ležala v posteli, prehrávala som si spätne celý deň! Bol to jeden z mojich najúžasnejších dní, koncert bol famózny, úžasný, perfektný a ešte by som mohla pridať aj veľa iných superlatívov a pozitív.. Viem, že na koncert Pána Bruna Marsa nikdy nezabudnem, pretože už len dostať sa na jeho koncert nie je až také jednoduché, keďže v našom blízkom okolí sa neprechádza a nekoncertuje len tak hocikedy..
Po tomto zážitku si myslím, že Bruna Marsa zbožňujem ešte viac ako pred tým, uznávam ho ako skvelého hudobníka/speváka a každý kto nevyužil šancu a nebol doteraz na jeho koncerte môže ľutovať, pretože tento popový princ je naživo skvelý a zažiješ pri ňom show takú, na ktorú do smrti nezabudneš!♥♥♥

Forever 27

Liam

„Tehotná?? To som asi najšťastnejší človek na svete“ zdvíham ju do vzduchu a radostne ňou zatočím krátko po tom, čo sme vyšli z ambulancie.

„Liam, veď ma zadusíš“ hovorí mi a ja svoje nadšené objatie trochu povolím.

„Prepáč... Aleee budeme mať bábo“ hovorím usmievajúc sa od ucha k uchu, keďže nám to doktor práve potvrdil.

„Kedy sme to vlastne stihli?“ pýta sa Sophie pobavene.

„Žeby naša prvá divoká noc v Paríži?“ zamýšľam sa a chytám ju za boky.

„Hééj Liam“ buchne ma silno do ramena a ja na ňu zmätene pozriem.

„Čo som zase povedal?“

„Nemusí o našej divokej noci v Paríži vedieť celá nemocnica“ chichoce sa a ťahá ma za šál chodbou, smerom k výťahu.

„Veď to boli skvelé dva týždne“ uškŕňam sa na ňu, no ona len zvraští čelo.

„Nehovorím, že nie, ale veď sme už  týždeň doma“ krúti hlavou, akoby tomu ešte sama neverila.

„Sophie, ty sa netešíš?“ potiahnem si ju späť k sebe a pozriem do jej očí, z ktorých tento krát neviem vyčítať, na čo práve myslí.

„Ale teším“ hovorí, no zrazu sa jej slza skotúľa po líci a rýchlo nastupuje do výťahu.

„Hééj, čo je princezná?“ pýtam sa jej, pričom jej zotieram slzu.

„Ale nič.. Ja len.. Neviem, či som už pripravená..“

„Ako to myslíš?“ pozerám na ňu trošku zmätene a čakám, čo povie.

„Liam, čo ak nebudem dobrá mama? Čo ak to nebudem zvládať? Čo ak..?“

„Nepokračuj, už žiadne čo ak“ zastavujem ju a dávam jej svoj prst na pery. „Sophie, budeš skvelá mama, veď aj o mňa sa príkladne staráš a navyše.. My to spolu zvládneme, jasné?“ pozerám na ňu s úsmevom a jej tvár sa už pomaly taktiež rozjasňuje ako keď po daždi vyjde slnko.

„Myslíš?“ pýta sa ma s nádejou v hlase a pozerá na mňa psími očkami.

„Ja to viem“ hovorím jej a podporne ju objímem.

„Ďakujem“ hovorí mi a držiac sa za ruky spolu vychádzame z nemocnice, pričom sa začíname baviť o tom, či by sme chceli dievčatko alebo chlapčeka..

Po príchode domov sa všetci akosi rýchlo dozvedeli novinku a tak nám volali a gratulovali, pýtali sa, či sme už vybrali mená, kedy má Sophie termín a podobne..

Všetkých sme teda odbili pár základnými informáciami a potom sme si proste vypli mobily a len tak si ľahli na gauč.

„Čo si myslíš, na koho sa bude podobať?“ pýta sa ma, pričom obaja sa pozeráme na jej bruško, ktoré ešte aj tak veľmi nevidno, no pre nás je to ako zázrak.

„Myslím, že krásna bude po mamine a možno bude spievať tak dobre, ako jej ocko“ smejeme sa obaja.

„A zabudol si, že po mamine bude tak perfektne tancovať“ nešetríme samochválou samých seba.

„Áno, to máš teda pravdu“ hovorím jej s ospravedlňujúcim výrazom tváre a ona sa zo mňa chichoce.

„Myslíš, že ak nejaký ten rok nebudem tancovať v skupine, vezmú ma potom späť?“ pýta sa ma vážnejšie a ja sledujem jej výraze tváre.

„Soph, jasné, že ťa potom vezmú späť.. O to sa podľa mňa vôbec nemusíš obávať.. Aj keď viem, že ty budeš tancovať až do posledného dňa pred pôrodom a začneš opäť možno po mesiaci“ smejem sa.

„Heej“ opäť do mňa štuchla a ja som ju začal štekliť.

„Prestaň, prosím ťa, prestaaň“ hovorí mi cez hlasný smiech, ktorý sa veselo ozýva domom.

„Len ak mi sľúbiš, že ti s malou budem môcť pomáhať..“

„Malou?“ pozrie na mňa s úsmevom a ja som len prekrútil očami, keďže celou cestou z nemocnice mi hovorila, že by chcela dievčatko a ja som tvrdil, že chcem chlapčeka.

„Je mi jedno, či to bude chlapec alebo dievča, hlavne nech je to malé zdravé.“

„Ešte stále tomu nemôžem uveriť, naozaj budeme mať bábo?“ pýta sa ma, pričom ma chytí za ruku a ja ju prikryjem tou svojou.

„Naozaj budeme mať bábo“ potvrdzujem jej veselo.

„Vyzeráš tak šťastne“ hovorí mi, pričom ma s úsmevom pozoruje.

„A čo ty Soph, si šťastná?“ pýtam sa jej zvedavo a ona sa usmeje ešte viac.

„Momentálne sa teším tak veľmi, že ti to ani neviem opísať“ hovorí mi dojato a potom ma pobozká.

Po takmer deviatich mesiacoch

Sophie

V nasledujúcich dňoch, týždňoch a mesiacoch sme teda žili život taký, ako predtým.. Liam s chalanmi koncertovali kade-tade, ja som pokračovala v tréningoch a vystúpeniach, bruško mi rástlo a všetci sme boli spokojní. Môj ocko a taktiež Liamovi rodičia boli šťastní, že sa konečne stanú starými rodičmi, Dave sa tešil, že bude ujo a že sa bude mať s kým hrať a zároveň aj trénovať „ako na to s deťmi“, lebo on a Rebecca, jeho nastávajúca, ktorú si už onedlho vezme, taktiež plánujú bábo. Počas toho všetkého sa Perrie a Zayn vzali a tak sme boli na ich svadbe, ja už s bruškom a Perrie taktiež.. Naša „rodina“ sa rozrastala, zrazu akoby sa každý s každým chcel brať a mať deti, na čom sme sa my s Liamom smiali, že sme to naštartovali a teraz si z nás všetci berú príklad..

Každopádne, môj termín pôrodu sa blížil deň čo deň, v posledných dňoch som sa na tréningy chodila už len pozerať, keďže mi moje bruško dosť narástlo a Liam sa mal čochvíľa vrátiť z európskeho turné, kde mali odohrať už len 1 posledný koncert a potom majú na mesiac pokoj, ak nepočítam občasné interwies a fotenia..

„Ako sa cítiš?“ pýtam sa Perrie, ktorú som práve prišla pozrieť do nemocnice.

„Dobre, len mám občas kontrakcie, čo nie je najpríjemnejšie“ hovorí mi, pričom ma chytá za ruku a snaží sa jednu z ďalších predýchať..

„Ďakujem, že si prišla“ hovorí mi, pričom ma obdarí úsmevom, ktorý mám na nej tak rada.

„Nemáš začo.. Veď aj tak doma nemám čo robiť, Liam, by mal prísť až večer, tak som ťa chcela prísť pozrieť, keďže tu si tiež sama.

„Veď to.. Snáď malý počká do večera, kým sa jeho tatino uráči prísť“ smejeme sa obe, pričom som akosi pocítila ostrú bolesť.

„Si v poriadku?“ pýta sa ma ustarostená Perrie.

„Áno som, neviem, čo to bolo“ hovorím mávnutím ruky.

„Inak, ty máš kedy termín?“ pýta sa ma zvedavo.

„Až o týždeň prečo?“

„Nič, len tak sa pýtam.. A už viete či to bude chlapec alebo dievčatko?“ pýta sa ma, keďže sme im to po celý čas môjho tehotenstva nechceli povedať.. Vlastne.. Ani my to ešte nevieme, keďže sme sa chceli nechať prekvapiť.

„Tak to ešte uvidíme“ hovorím s úškrnom a ona si založí ruky na hrudi.

„Ale noták Soph, už mi to povedz..“

„Ale veď ešte ani ja to neviem, tak ako ti to mám povedať?“ smejem sa z nej, pričom opäť pocítim bolesť..

„Počkaj, zavolám sestričku“ hovorí rázne Perrie a po chvíli k nám už do izby pribehne sestrička..
„Všetko v poriadku?“ pýta sa nás.

„Ja som v poriadku, len si myslím, že tuto kamarátka má taktiež kontrakcie.

„Čoo?“ pozriem na ňu  zmätene a začínam trošku stresovať.

„Kedy máte termín, ak sa smiem opýtať?“

„Až o týždeň..“

„Tak teda poďte so mnou, spravíme vám vyšetrenie a možno sa svojho bábätka dočkáte aj skôr“ hovorí mi s úsmevom a ja taktiež s úsmevom, ale nervóznym, jej prikyvujem.

„Možno budú mať narodeniny v rovnaký deň“ smeje sa Perrie a ja len prekrútim očami.. Mysľou mi teraz behá len to, že tu nemám žiadne veci a taktiež Liam tu ešte nie je.. Protestovať asi nemôžem, jedine ak robiť to, čo mi doktor následne povie.

 Samozrejme, že doktor potvrdil, že naše bábo sa narodí o týždeň skôr a tak som volala Dan, aby mi doniesla moju, už prichystanú, tašku z domu a taktiež Liamovi.

Po oznámení mu, že rodím trošku skôr, ma začal upokojovať a sľúbil mi, že príde tak rýchlo, ako sa bude dať a tak som mu uverila..

A tak som len čakala a čakala..

Forever 26

„Paríž? Naozaj?“ pýtam sa ho nadšene, keď pozerám von oknom z lietadla a vidím Eiffelovku.

„Viem, že si tu vždy chcela prísť, nie len počas koncertovania, keď nemáš na nič čas, ale aj to tu trošku spoznať a poobzerať si to tu.

„Ja ťa naozaj milujem, honeymoon v Paríži la la la“ začala som si spievať, no Liam ma hneď prerušil bozkom, čo ma samozrejme umlčalo..

Hneď po pristáti, nás na letisku čakal nejaký chlapík, ktorý nás má odviezť do hotela a tak sme si vzali svoju batožinu a onedlho sme sa už viezli ulicami Paríža.

Keď sme vošli do hotela, kde sme mali byť ubytovaní, musela som si pridržať bradu, lebo sánka mi spadla asi až k zemi, myslím.. Nádherný hotel, určite aj dosť drahý, luxusne vybavený.. Liam vybavoval niečo na recepcii, zatiaľ čo ja som sa prechádzala obrovskou halou.. Ani som nepostrehla kedy a Liam zrazu stál vedľa mňa.

„Krása, že?“ dal mi pusu na vlasy a ja som len súhlasne prikývla.

„Tak poď, ľudia sa ťa začínajú báť, keď tu na to všetko zízaš ako bezdomovec“ uškrnul sa.

„Vtipný“ povedala som štuchnutím ho, no on sa len zasmial, chytil ma za ruku a výťahom sme sa vyviezli na 4. poschodie.

„Nech sa páči Mrs a Mr Payne, ak by ste čokoľvek potrebovali, stačí zavolať na recepciu, povedať im číslo vašej izby...“ začula som ako hovoril jeden zo zamestnancov tohto hotela, no tá prvá časť vety sa mi veľmi zapáčila. Mrs a Mr Payne. Od dnes máme rovnaké meno, od dnes sme už len on a ja..

„Všetko v poriadku?“ prerušil ma z rozmýšľania Liam.

„Áno, len som sa zamyslela, keď ten poslíček povedal Mrs Payne“ povedala som s úsmevom.

„Od dnes, teda lepšie povedané už od včera máš rovnaké priezvisko ako ja“ zachichotal sa.

„Konečne“ zasmejem sa a za ruku ho ťahám do izby, lebo som zvedavá ako vyzerá.

„Počkaj, zavri oči“ zatiahne ma späť a zakryje mi oči svojimi rukami.

„Čo robíš?“ smejem sa a on ma naviguje, kam mám ísť.

„Prekvapko.“
„Už môžem?“ zastali sme po chvíli a mňa ovial chladný závan vzduchu.

„Pripravená?“ pýta sa ma.

„Liaam, nenaťahuj ma už toľko“ hovorím mu nedočkavo.

„Dobre, tak teda môžeš“ hovorí mi, pričom zloží svoje ruky z mojich očí. Pohľad ktorý sa mi práve naskytol mi doslova vybil dych a ja som nevedela, čo povedať.

Stála som na väčšom balkóne a v tesnej blízkosti pred nami sa vypínala vysvietená Eiffelova veža.

„Are u kidding me?!“ hovorím celá bez seba.

„Nie.. A ešte niečo.. Romantické raňajky?“ ukázal na malý stolík za nami, na ktorom boli pripravené lievance, pár iných dobrôt a šampanské s jahodami.

„Wow“ hovorím bez slov.

„Tak a teraz sa nám začínajú naše dvoj – týždňové medové týždne“ povedal s úsmevom, pričom mi nalial šampanské a podal mi jeden z pohárov do ruky.

„Dva týždne? Ale veď ja nemôžem odísť len tak na dva týždne Liam..“

„Neboj, všetko je vybavené.. Môžeš“ hovorí mi a pomaly ma chytá za boky.

„Jaa.. Ani neviem, ako sa ti mám poďakovať láska.“

„Veď ty mi predsa za nič ďakovať nemusíš. Milujem ťa a ešte nikdy som nebol šťastnejší ako teraz. Konečne som si ťa vzal, sme spolu v Paríži, pozeráme sa na Eiffelovku, pijeme šampanské a už o chvíľku budeme len jedným, čo môže byť lepšie?“ hovorí mi, pričom si obaja štrngneme a odpijeme si zo šampanského.

„Milujem ťa“ hovorím, pričom sa mu hlboko zahľadím do očí a on sa mi po chvíli vášnivo prisaje na pery.

Šampanské položíme na nočný stolík, ja mu vyzliekam košeľu a on mi rozopína šaty.. Všetko je to tak nenútené a prirodzené, že mi vôbec nevadí, že sme práve niečo zvalili na zem a pokračujeme aj naďalej vo vyzliekaní.. O malú chvíľu už ležím na posteli takmer nahá a on mi dáva dole posledné kusy oblečenia.. Neprestávam ho náruživo bozkávať a jeho ruky blúdia po celom mojom tele.. Obaja ešte s ostávajúcim alkoholom zo svadby v hlave, teraz trošku bubliniek a skoré ráno plné vášni, bozkov a všetkého ostatného pred nami..

„Noták, zastav sa už aspoň na chvíľku“ smeje sa zo mňa a sadá si na lavičku.

„Liam, sme v Paríži.. Čo si si myslel, že budeme len vylihovať v posteli celé dva týždne?“ uškŕňam sa naňho.

„Tak trošku“ žmurkol na mňa.

„Ty si hrozný.“

„A ty ešte horšia, nedopraješ svojmu manželovi trošku oddychu?“ pozerá na mňa žiadostivo.

„Môj manžel má oddychu dosť, len je lenivý a celý týždeň a pol, odkedy sme tu aj riadne nadržaný“ smejem sa na ňom, za čo si vyslúžim šteklenie, ktoré neznášam.

„Dobre, dobre, už som ticho“ zdvíham ruky na znak toho, že sa vzdávam, on na mňa pozrie a ja zase vybuchnem smiechom.

„Tak fajn, ideme späť, vidím, že dnes nič z teba“ uškŕňam sa a ťahám ho za ruku cestou, ktorá vedie späť do hotela.

„Ďakujem, ďakujem a ešte raz ďakujem“ veselo si spieva a ja sa smejem celou cestou do hotela.

Keď už však konečne prídeme na našu izbu, obaja sa len vyvalíme na posteľ a bezvládne ležíme.. No v tom momente mi príde akosi nevoľno a tak utekám na toaletu, kde chvíľu zotrvám.

„Si v poriadku?“ pýta sa ma Liam.

„Áno, len mi prišlo trošku zle.. Možno som niečo zle zjedla“ hovorím a ľahám si späť vedľa neho s menšou obavou.

„Asi nejdeš na večeru, že?“ pýta sa ma, keďže je akurát čas večere.

„Myslím, že nie.. Ale ty kľudne choď, musíš už byť hladný“ hovorím mu, pričom mu škŕka v bruchu.

„Tak trošku“ zasmejeme sa obaja. „Dobre, o chvíľu som späť zlatko“ hovorí mi, dá mi ešte pusu a odchádza.

Ja si sadám na posteľ, beriem si svoj diár a počítam.. Krámy mi meškajú už pár dní, no to ešte nemusí nič znamenať.. Aj keď ja ich mám takmer vždy na deň presne.. No čo ak to nebola len taká obyčajná nevoľnosť, čo ak som...

Forever 25

Hello, takže konečne som sa dostala k písaniu, táto časť bola už dosť očakávaná a je aj dosť dlhá, takže dúfam, že sa bude páčiť a necháte svoj názor aj v komentári :). Chcem sa vám aj poďakovať za to, že ste zostali verný môjmu blogu, aj keď som dlhšie obdobie nič nepridávala.. Sľubujem, že sa polepším :P.. A ohľadom toho prekvapenia.. Dnes pridám ešte jednu časť, soo enjoy ;).

V deň svadby

V to ráno som sa zobudila dosť skoro a možno to bolo aj tým, že mi vedľa mňa chýbal Liam.. Takmer každé ráno sa totiž zobúdzam vedľa neho a dnes som ho chcela mať pri sebe.. No väčšina sa zhodla na tom, že by sme spolu deň pred svadbou nemali spať a tak sme si povedali, že to pre nás nebude problém... A tak som len ležala v posteli a premýšľala nad dneškom.. Tento deň si chcem užiť tak, ako sa patrí. Dnešný deň patrí len nám dvom.. No aj tak som najviac zvedavá na to, ako to všetko pripravili a na to, aký program si tí blázni pripravili..

Neprešlo možno ani 10 minút a  zrazu mi zazvonil mobil a na displeji mi ukazovalo Liamove meno..

,,Dobré ránko miláčik, nezobudil som ťa?" ozval sa jeho podmanivý hlas a ja som sa ticho zachichotala.

,,Ahoj, ani nie... Už hodnú chvíľu len tak ležím a myslím na dnešný deň."

,,Dnešný deň je len náš a preto si ho naplno užijeme."

,,Súhlasím" povedala som s úsmevom.

,,Btw, dnes si mi chýbala.. Ráno som sa prebudil a vedľa mňa ležal namiesto krásky chrápajúci Zayn" zasmiali sme sa.

,,Neboj sa, po dnešku to už budem len ja."

,,Ľúbim ťa Sophie."

,,Aj ja ťa ľúbim" povedala som a v tej chvíli mi vbehli do izby El, Perrie a Dan.

,,Tak vstávaj ty leňoch, dnes je tvoj veľký deň, azda ho nechceš prespať" uškrnula sa Perrie a stiahla zo mňa perinu. Ja som na nich prekvapene civela a po chvíli, keď som sa spamätala, dala som si mobil späť k uchu..

,,Prepáč zlatko, no momentálne do mojej izby vletelo tornádo, takže sa vidíme asi až pred oltárom" zasmiala som sa.

,,Tak teda dobre, teším sa princezná, pá" povedal veselo a zložili sme.

,,Pá“ zložila som a pozrela som na baby s prekrútenými očami.

,,Vy dvaja bez seba asi fakt neviete vydržať ani minútu" krútila hlavou Dan.

,,Nie, nevieme.. Tak teda dobre, už vstávam" povedala som veselo a nasmerovala som si to do kúpeľne.

Následne na to sa začalo doobedie plné príprav, môj make up, vlasy, baby mi pomáhali obliecť si šaty a všetko okolo toho... Keď už som potom bola konečne pripravená a zostala som sama v izbe, obzerala som si každý jeden detail svojich šiat, ktoré boli jednoduché no nádherné zároveň a cítila som sa naozaj ako princezná... Takíto pocit ma žena asi len raz za život a to vtedy, keď má na sebe oblečené svadobné šaty..

,,Ďalej" zakričala som z izby, keď som začula niekoho klopať na dvere.

,,Ahoj, môžem?" nakukla dnu Davidova hlava.

,,Nepýtaj sa a poď" uškrnula som sa a postavila som sa späť pred veľké zrkadlo.

,,Vyzeráš nádherne sestrička" pozrel sa na mňa v zrkadle a zozadu ma objal.

,,Ďakujem Dave.. Za všetko. Mám najlepšieho brata na svete" žmurkla so naňho.

,,To teda máš" povedal a obaja sme sa zasmiali.

,,To by si nebol ty, aby si k tomu niečo nedodal.."

,,Ale veď vieš, že si robím srandu."

,,No akoby som ťa nepoznala" zasmiala som sa.

,,Sophie, je čas" vbehol mi zrazu ocko do izby a s Davidom sme si vymenili pobavené pohľady.. Ocko totiž dosť stresoval posledné dni pred svadbou, miestami aj viac ako Dan a to už je naozaj čo povedať..

,,Okej, vidíme sa pri oltári sestrička."

,,Dave a hlavne nestrať prstene“ hovorím mu s úškrnom.

„Pokúsim sa“ žmurkol na mňa a po chvíli sa vyparil z izby.

,,Tak čo, pripravená?" pýta sa ma ocko.

,,Áno som" hovorím s úsmevom a vychádzame z izby, no pozastavuje ma ešte pred vstupom do záhrady.

,,Sophie, počkaj ešte chvíľku" chytil ma za ruku a ja som naňho zvedavo pozrela.

,,Viem, že nie som najlepší otec, no chcem len aby si bola šťastná a nezabudla na to, že som na teba hrdý.. Sophie, mám ťa rád."

,,Ale oci, veď aj ja ťa mám rada" objímam ho a spustí sa mi slza z oka.

,,A tvoja mama by na teba tiež bola hrdá.. A verím, že tu je dnes s nami a s úsmevom nás pozoruje.."

,,Ďakujem oci" hovorím dojato a myslím na mamu ako sa na nás usmieva.

,,Tak a teraz už poďme, lebo chlapec, ktorý ťa ľúbi, ťa už čaká pred oltárom" zasmiali sme sa, objali sa pričom ocko potiahol nosom a vyšli sme teda konečne von, kde to bolo všetko zastrešené, no vyzeralo to, akoby sme boli aj napriek tomu von.

Vo chvíli keď som zbadala tú krásu, kútiky úst sa mi roztiahli ešte do väčšieho úsmevu a celá užasnutá, som sa na chvíľu zastavila a obzerala sa naokolo. Vpredu bol veľký altánok s bielym baldachýnom, krásne vysvietený, na oboch stranách boli moje obľúbené biele ruže..

,,Tak už poď" hovorí mi veselo Perrie a pomaly kráčam za mojimi družičkami s ockom po mojom boku.. Prechádzam uličkou a z oboch strán sa na mňa usmievajú moji kamaráti, známi, rodinní príslušníci.. S radosťou, že vidím takto všetkých po kope sa usmievam ešte viac a keď dôjdem rovno k miestu, kde sa stanem Mrs Payne a Mr Payne sa na mňa pozerá užasnutý a s úsmevom od ucha k uchu, cítim sa najšťastnejšia na svete.. Ocko mi dáva pusu na líce a podáva moju ruku Liamovi.

Stojíme vedľa seba, Liam mi šepká, že vyzerám nádherne a že ma ľúbi na čo sa len usmejem a Zayn, ako jeden zo svedkov, na mňa žmurká, stojac vedľa Liama po pravej strane.

Obrad prebehol dosť rýchlo, no asi najviac z celého obradu som si užila výmenu našich manželských sľubov. Držali sme sa s Liamom za ruku a ja som ako prvá povedala ten svoj, ktorý som si vopred pripravila. Nebol síce veľmi dlhý, no myslím, že sa Liamovi páčil, čo bolo pre mňa hlavné:

,,I hope that you know, I will always be here for you. You can talk to me about anything any time. Wheter you need ears to listen, or arms to hold you. I will always be just a call away. Please don´t ever forget that! I love you.“

Liam sa po tom, čo som to povedala usmial a povedal ten svoj:

,,I don´t need the most good looking, btw you are, and i don´t need the most popular. I want you, because you are the one, who is there for me when no one else is. I want you, because you are the one, who I can be myself around. I want you, because when I look at you, I see the person i want to be around for the rest of my life. I chose u then, I choose you now and I´ll contiue to choose you forever. I love you Sophie.“

Dojato som naňho pozerala a v tej chvíli som sa cítila ako najšťastnejší človek na svete! Bol to úžasný pocit, ktorý prajem zažiť každému.. Obrad potom pokračoval vymenením si obrúčok a ani som sa nenazdala a povedali sme si svoje áno a dali si náš prvý manželský bozk.

Vybehli sme teda po chvíli z altánku a všetci nám začali tlieskať a pískať. Pozreli sme sa smejúc sa na seba a pobozkali sme sa ešte raz no s tým, že Liam pri tom zdvihol hore ruku akoby hovoril: konečne je moja!"

Ovácie sa ešte vystupňovali a my sme sa celí šťastní pomaly rozbehli uličkou..

Svadobná hostina následne pokračovala vo veľkom svadobnom stane, ktorý sa vonku postavil kvôli počasiu, keďže február je ešte dosť chladný, aj keď zubaté slnko na nás vykúkalo počas celého obradu.

„Taaak a konečne si moja“ objal ma zozadu Liam, keďže som ešte šla do kuchyne niečo vybaviť, no on si ma aj tak našiel.

„A ty si už len môj“ otočila som sa k nemu a ruky som si obmotala okolo jeho pásu.

„Myslím, že by sme mali ísť späť, lebo všetci na teba, teda teraz už aj na mňa čakajú“ zasmiali sme sa.

„Dobre, tak teda poďme“ povedala som a držiac sa za ruky sme sa spoločne vybrali späť k ostaným..

Najprv sme si teda všetci posadali k stolu, pripili si a môj ocko, Dave a Zayn mali príhovor. Počas týchto príhovorov som mala slzy na krajíčku, hoci pri Zaynovi sa miestami smial celý stan.

Liam povedal taktiež pár slov, po ktorých sme mu všetci zatlieskali, mňa pobozkal a následne sme si strihli náš prvý novomanželský tanec.

Svetlá sa zrazu stlmili, na podlahe bolo pripravené srdce z ruží, ktoré som si doteraz ani nevšimla, a keď sme vkročili do stredu srdca, nad nami sa rozsvietili malé svetielka, ktoré sa pomaly zažínali po dĺžke celého stanu.

Vyzeralo to kúzelne a tak sme sa len pozreli na seba, začala nám hrať krásna pesnička--->(http://www.youtube.com/watch?v=q9ayN39xmsI) a my sme sa nechali unášať hudbou. V tej chvíli som sa cítila, akoby sme tam boli len my dvaja a užívali sme si každú jednu sekundu nášho tanca pri ktorom nechýbali rôzne točky, záklony, bozky.. A to sme si to ani nenacvičovali.. Tak dobre nacvičovali, ale len raz.

Po dotancovaní sme si vyslúžili obrovský aplauz a následne sa ku nám na parket pridali aj ostaní. Každý tancoval s každým, zatancovala som si aj so Zaynom, všetci sa veľmi dobre bavili na hudbu, ktorú náš skvelý DJ hral, sem-tam za ním niekto išiel a poprosil ho o nejakú pesničku.. Bolo to skvelé, no potom sme akosi vyhladli a tak sme sa všetci najedli z teplých a studených bufetov, ktoré sme tam mali, kde bolo jedla od výmyslu sveta, takže sme si mohli vybrať naozaj čo sme len chceli..

„No tak mi ho už ukáž“ naliehala Perrie, ktorá chcela vidieť môj prsteň.

„Jednoduchý, no krásny“ povedala som s úsmevom a ukazujem svoju ruku pre väčšiu skupinku, ktorá sa okolo mňa zrazu zhromaždila.

„Naozaj krásny..“

„Nádherný.. Máte tam aj niečo vyryté?“

„Áno, zvnútra máme obaja napísané Forever a ja mám L ako Liam a on má S ako..“

„S ako moja úžasná dcéra Sophie“ doplnil ma ocko, ktorý sa zrazu zjavil pri nás a všetky sme sa na ňom zasmiali.

„Presne tak“ hovorím s úškrnom.

„A mohol by som si so svojou dcérou dnes aj zatancovať?“ pýta sa ma, podávajúc mi svoju ruku a ja ju s radosťou prijímam.

„Samozrejme, ospravedlňte ma dievčatá“ žmurknem na nich a s ockom sa presúvam pomedzi stoly na tanečný parket.

„Takže na tanečnom parkete teraz máme otca nevesty aj s nevestou, takže teraz špeciálna pesnička pre vás----> http://www.youtube.com/watch?v=7fV6fmBerRg“ prekvapil nás DJ a začala hrať pesnička, o ktorej som sa už skôr bavila s Liamom, že by som na ňu chcela tancovať s ockom a on si to pravdepodobne zapamätal a tak som ho teraz len našla pohľadom, stojac vedľa Zayna, usmievajúc sa a perami som mu naznačila I love you.

Chytila som teda ocka za ruku a začali sme spolu tancovať.. Bolo to také milé..

„Nevedela som, že vieš až tak dobre tancovať“ hovorím mu počas tancovania, prekvapená z jeho tanečných kreácií.

„A čo si si myslela, že po kom vieš tak perfektne tancovať?“ zasmiali sme sa a položila som si hlavu na jeho rameno a pomaly sme sa knísali do rytmu.

V tej chvíli som si spomenula na obdobie, počas ktorého sme spolu s otcom vôbec nevychádzali, vtedy strašne veľa pil a všetko okolo toho... Zdalo sa mi to až neuveriteľné, ako veľmi sa zmenil.. Teraz je to úplne iný človek. Stal sa totiž človekom, ktorým bol ešte pred maminou smrťou, ocko taký, akého som si ho pamätala..

Večer pokračoval vo veselom duchu, každý sa bavil, my s Liamom sme sa bavili, ľudia, s ktorými som tancovala, tancujem ma prišli taktiež pozrieť.. Dokonca aj Lily a Peter prišli, hoci teraz už žijú v Amerike.. Perfektne som sa so všetkými porozprávala, tanečný parket nebol nikdy prázdny a ľudia naokolo vyzerali šťastne, čo ma veľmi tešilo..

Neskoro v noci som sa dokonca dočkala aj prekvapenia.. Chalani sa vytrepali na stage k DJ-ovi už v podnapitom stave a popriali mne aj Liamovi všetko dobré, nech nám to vydrží čo najdlhšie.. A následne na to sa k nim pridal aj Liam.

„Takže tento song by som chcel venovať osobe, ktorá ma inšpirovala a pri ktorej som sám sebou.. Toto je len pre teba Soph“ ukázal na mňa s úsmevom a ja som nadšene čakala, čo bude nasledovať.

Liam začal spievať a ja som celá dojatá počúvala pesničku, ktorú pre mňa zložil. Chalani sa miestami taktiež zapájali a robili mu vokály, no ja som vnímala len slová, ktorými mi hovoril ako veľmi ma miluje a zároveň podmanivú melódiu, ktorá bola úplne iná, ako všetky ostatné melódie ich pesničiek.

 Po dospievaní si vyslúžil obrovský potlesk, ktorý si zaslúžil a Liam po chvíli zoskočil z pódia a keď prišiel za mnou, vášnivo som ho pobozkala...

„Ďakujem ti“ šepkám mu a on ma objíma.

„Aj nabudúce“ hovorí podmanivým hlasom a zábava okolo nás sa opäť rozprúdila.. Chalani si pospevovali a pomáhali DJ-ovi vyberať pesničky, ja som si ešte zatancovala s Davidom, so všetkými dievčatami, chalanmi a následne na to, sme sa so všetkými museli rozlúčiť, lebo Liam ma ťahal niekam preč, čo však všetci ostaní okrem mňa pochopili a nasadli sme do auta, v ktorom nás už čakal šofér a na ktorom bolo napísané JUST GET MERRIED. Liama sa pobavene pýtam: „Unášaš ma?“

„Tak trošku.. Veď uvidíš“ hovorí tajomne s úsmevom na perách.