Never say Never9

Ahojtéé! Po prvé sa vám chcem poďakovať za 18 000 návštev, ste skvelé!! Po druhé sa chcem poďakovať za všetky komentáre, ktoré ma vždy potešia a ktoré mi dodávajú chuť písať ďalej! A ešte vám chcem oznámiť, že zajtra odchádzam cca na týždeň preč a budem bez internetu, takže nebudem pridávať nové časti... A ešte posledná vec.. Neviem, či ste dnes pozerali náš twitcam s Laurou, ale ak hej, tak ďakujeme, bolo to funny :D Love you all :-*** 

Počas tých dvoch dní pred plesom, som ešte raz volala s Niallom a šťastne som mu oznámila, že na ten ples nejdem sama.. Tešil sa so mnou a pri rozhovore mi nepriamo naznačil, že sa už čoskoro uvidíme.. Nechcel mi zatiaľ povedať viac, že vraj sa všetko o chvíľu dozviem.. Tak som zvedavá..

S Mišom sme sa dohodli, že príde po mňa na aute a aby sme boli zladený tak sa ma pýtal akej farby mám šaty.. Počas prestávok v škole, sme sa často stretávali a vždy sme si prehodili aspoň pár slov.. Zistila som, že nie je až taký zlý, ako som si myslela.. Dokonca, nie je vôbec zlý, skôr naopak!

S Alex sme si dokúpili ešte pár doplnkov k šatám a tešili sme sa na výsledný efekt.. Maľovanie a vlasy si spravíme navzájom pred plesom, takže sa už neviem dočkať!

V deň plesu

Keď som rodičom povedala, že ma nemusia odviezť, lebo po mňa príde kamarát, neboli veľmi nadšený, no čo už.. Snáď to prežijú oni a aj ja :D..

S Alex sme si práve dorobili vlasy aj make-up a tak sme si obliekli šaty a na nohy sme si obuli naše nové topánky..

„S tou sadrou to nevyzerá až tak zle“ poznamenala som pri pohľade do zrkadla.

„Nevyzerá to vôbec zle Jess..“ usmiala sa Alex.

„Inak foťák máš nabitý?“ opýtala som sa jej. Dostala totiž na Vianoce skvelú zrkadlovku a tak ju teraz stále využívame.. Stala sa už aj našou triednou fotografkou, keďže má foťák vždy pri sebe a fotíme ním na všetkých našich akciách a výletoch..

„Jasné, on je nabitý vždy“ zasmiala sa a hneď ho aj vybrala.

„Čo to robíš?“ zasmiala som sa.

„Fotím ťa! Tak zapózuj fotografovi“ uškrnula sa a ja som nahodila modelkovskú pózu.

Ešte chvíľu sme sa takto bavili v izbe až kým nám nezazvonil zvonček.

„To budú oni“ povedala som s úsmevom.

„Tak teda poďme.. Začína sa jeden z našich najlepších večerov!“ povedala Alex a pomohla mi zísť dole schodmi.

Keď sme sa konečne dotrepali dole do chodby, v predsieni stáli Mišo a Matúš..

„Sekne im to“ šepla mi Alex a ja som len súhlasne prikývla. Mali na sebe čierne obleky a kravatu vo farbách našich šiat. Boli na zjedenie..

„Ahojte“ pozdravili nám naraz a my sme im s úsmevom odzdravili.

„Tak, môžeme ísť?“ pozrel na mňa Mišo a ja som len súhlasne prikývla.

Rozlúčila som sa s rodičmi, ktorí skonštatovali, že vyzeráme nádherne a nasadli sme do áut.

Alex išla s Matúšom na jednom a ja s Mišom na druhom. To je luxus!

„Vyzeráš úžasne!“ povedal mi Mišo, keď sme už boli na ceste do školy.

„Ďakujem, taktiež vyzeráš super“ pochválila som ho s úsmevom.

„Tak čo, pripravená sa dnes zabaviť?“ opýtal sa.

„Tak ako nikdy!“ zasmiala som sa a ďalej počas cesty sme už len počúvali pesničky, ktoré púšťali v rádiu..

„Ouu, skoro by som zabudol“ povedal, keď sme zaparkovali na parkovisku pri škole.

Ja som len naňho zvedavo pozrela a on zrazu vybral kvet, ktorý mi zaviazal okolo zápästia.

„Páni, ten je krásny!“ povedala som, pričom som sa cítila ako v nejakom filme :)..

„Presne ako ty“ povedal a nahol sa ku mne.. Trošku som spanikárila a tak som sa otočila, čo spôsobilo, že som jeho pery pocítila na svojom líci.. On sa len usmial a obaja sme vystúpili z auta.. Cítila som sa trochu trápne, no hneď ma to prešlo, keďže  ma chytil za ruku a takto sme vošli dnu..

Ples sa koná v našej obrovskej telocvični, takže priestoru na tancovanie bude dosť.. Je ozdobená rôznymi balónmi a inými ozdobami a je tu už viac ľudí než som si myslela..

Hudba hrá na plné pecky a väčšina už tancuje, či popíja pripravený punč a len tak sa rozpráva.

„Už sme tu“ objala ma zrazu zozadu Alex a ja som sa usmiala od ucha k uchu.

„Tak teda poďme tancovať“ navrhla som hneď a všetci štyria sme sa presunuli na tanečný parket.. Postretávali sme tam asi všetky spolužiačky a spolužiakov, takže tam tancoval každý s každým.. Ja síce len podľa možností, no aj tak som si to naplno užila.. DJ púšťal úžasné pesničky a všetci sa naplno zabávali.. Dokonca som pár krát zhliadla aj niektorých tancujúcich profesorov :D.. Jednoducho úžasná atmosféra!

„Idem sa napiť“ zakričala som do ucha Mišovi asi po hodine tancovania.

„Dobre, idem s tebou“ povedal a obaja sme sa vytratili od ostatných.

Nabrali sme si punč a sadli sme si k voľnému stolu..

„Je to úžasné!“ povedala som nadšene.

„Naša škola sa doslova prekonala!“ zasmial sa.

„To máš teda pravdu.. Kiežby bol aj budúci rok!“

„Dúfam, že bude.. No nabudúce, už bez sadry!“

„Sľubujem, že si už budem dávať pozor!“ chichotala som sa.

„Beriem ťa za slovo!“ povedal pobavene.

„Inak.. Ďakujem za pozvanie“ povedala som so sklopenými očami.

„Ja ďakujem, že si šla!“ povedal a chytil ma za ruku.

„To je samozrejmosť“ žmurkla som naňho a znova som ho ťahala späť na parket.

O pár minút nato na pódiu ohlásili, že dnes večer bude hrať aj naša školská kapela „Sunny day“! S Alex sme nahlas zvrieskli od radosti a chalani sa na nás pobavene zasmiali.. Naša školská kapela je totiž skvelá a tie ich pesničky.. No nato, že sú viac menej amatéri, tak majú môj obdiv.. Hrajú takmer na všetkých školských akciách a niekedy aj po kluboch.. Sú to 4 chalani z toho jeden hrá na bicie, 1 na klavír, 1 na bas gitare a dvaja na normálnu gitaru z toho jeden aj spieva. Sú to už štvrtáci, takže sa s nimi aj poznáme.. Dokonca sú dvaja z nich Mišovi spolužiaci, ako mi už stihol povedať.

„Takže privítajte skupinu Sunny Day“ povedala do mikrofónu jedna z profesoriek a zakrútila bokmi. Všetci sme sa zasmiali, no vzápätí sme začali tlieskať, keďže chalani prišli na pódium.

Všetkých privítali, popriali super zábavu a začali hrať! Chalani hrajú väčšinou svoje veci, ktoré píšu v slovenčine a aj angličtine, no pre zábavu vždy zahrajú aj pár známych skladieb..

Zábava sa stupňovala a všetci nadšene tancovali a spievali.. A hoci do mňa pár krát narazili nejakí pripití ľudia, Mišo ma vždy stihol zachytiť začo som mu vždy ďakovala srdečným úsmevom. Aj my sme si trochu pripili, no zatiaľ som v pohode!

„Tak a teraz už posledná! Toto je Heart on Fire!“ povedal spevák skupiny Peťo a začali hrať.

----> http://www.youtube.com/watch?v=efCd-dkUIyc&feature=related

„Milujem túto pesničku!“ povedala som zasnene a Mišo si ma za ruku stiahol k sebe..

Všetci naokolo sa zrazu popárovali a začali spoločne tancovať a ani my sme neboli výnimkou.

Svoje ruky som si obmotala okolo jeho krku a on ma chytil za boky pričom si ma pritiahol k sebe ešte bližšie. Jeho dych som cítila vo svojich vlasoch a vdychovala som jeho vôňu. Úplne som sa oddala tomuto momentu a začala som si len tak pospevovať so zatvorenými očami a úsmevom na tvári. S Mišom sme sa kývali zo strany na stranu, pričom som svoju nohu v sadre ani nevnímala a užívala som si každú jednu sekundu s ním. Je proste dokonalý!

Keď sa už pesnička schyľovala ku koncu jemne si ma od seba odtiahol a prenikavo mi pozrel do očí..

„Máš krásne oči“ povedala som mu už trošku pripito a on sa usmial tým jeho dokonalým úsmevom.. V tej chvíli sa mi zatočila hlava a odvtedy si už viac nepamätám..!

Twitcam

Ahojte :-)

Máte s Laurou twitcam :)

http://twitcam.com/bkdnu

Never say Never8

Ahojte! Ja len vám chcem pripomenúť, že zajtra okolo 16tej budem mať twitcam aj s Laurou zo stránky One Direction Stories, takže ak budete mať čas a chcete sa zasmiať, jednoznačne si ho pozrite, lebo budem mať premiéru :D :D... A teraz už čítajte ;)

Na ďalší deň

Ráno som sa zobudila s úsmevom na tvári a pri srdci ma hrial dobrý pocit zo včerajšieho večera.. Otvorila som okno, aby som zistila ako je vonku.. Ofúkol ma čerstvý vzduch v ktorom som zacítila, že v noci pršalo.. Bŕŕ.. Striaslo ma.

Obliekla som si teda dlhé čierne nohavice, džínsovú košeľu a veci som si nahádzala do väčšej čiernej kabelky..

Po asi 5tich minútach som sa dostala dole do kuchyne, kde som vošla s úsmevom od ucha k uchu.

„Dobré ránko“ povedala som mamke a ockovi, ktorí práve raňajkovali..

„Dobré ráno.. Pozerám, že sa nám tu dnes niekto dobre vyspal“ žmurkol na mňa ocko.

„A Jess? S kým si to tak dlho včera volala?“ opýtala sa mamka lišiacky.

„S kamarátom“ usmiala som sa pri predstave Nialla..

„Takže s kamarátom? Hmm!“ povedal provokačne ocko a s mamkou sa rozosmiali.

„Ste hrozný“ zaškerila som sa na nich a nasypala som si do misky cereálie, ktoré som následne zaliala mliekom a prisadla som si k nim.

„Veď nám to môžeš povedať“ povedala mamka.

„Všetko sa dozviete..“ povedala som.

„Tak toto bude vážne“ poznamenal so smiechom ocko.

„Ja sa z vás zbláznim..“ hovorila som s plnou pusou..

„Už som radšej ticho, ešte sa nám tu dieťa zadusí“ poznamenal ocko pobavene.

Rýchlo som si dojedla svoje raňajky a ocko ma po ceste do práce vyhodil pri škole..

„Ďakujem za odvoz“ povedala som a vtlačila som mu pusu na líce..

„Pekný deň“ zakýval mi a odfrčal na svojej bielej Audine..

 Keď som prišla do triedy Alex tam už sedela a mala sluchátka na ušiach.

„Ahoj“ pozdravila som jej a ona si vybrala jedno sluchátko z ucha.

„Čau“ odzdravila mi trochu urazene..

Ja už som to ticho nevydržala a tak som sa jej hneď ospravedlnila..

„Alex ja.. chcem sa ti za ten včerajšok ospravedlniť.. Vieš, že som to tak nemyslela a teším sa s tebou, že už máš partnera na ples..“ začala som, no ona ma hneď prerušila..

„Už som sa bála, že sa nedočkám!“ povedala s úsmevom a tuho ma objala..

„Herečka“ povedala som s grimasou na tvári.

„Ďakujem, ďakujem.. Tak mi prezraď, čo si včera po škole bezo mňa robila..“ zasmiala sa Alex.

„Kam tým mieriš?“ pozrela som na ňu so zdvihnutým obočím.. Žeby ma videla s Mišom?

„Ale noták, už ma toľko nenaťahuj.. Videla som ťa v parku, ako kecáš s Mišom.. Takže sa už poznáte?“ vychrlila na mňa niekoľko otázok naraz.. Takže určite nás videla..

„A akoto, že si nás videla?“ opýtala som sa udivene..

„Moja drahá, keď si si nevšimla, v parku sedela asi polovica našej školy, takže som medzi nimi bola aj ja..“

„A s kým si bola?“

„To má byť výsluch? Hrozné! Ja sa ťa niečo pýtam a nakoniec musím aj tak odpovedať ja!“ hovorila pobavene Alexa.

„Prepáč.. Tak mi už len povedz s kým si bola a potom ti všetko vyrozprávam ja..“

„S Matúšom a pár ďalšími štvrtákmi.. Pôvodne vedľa nás sedel aj Michal, no potom išiel za tebou..“ vysvetlila mi.

„S Matúšom hééj?“ zasmiala som sa a Alex ma buchla po ramene.

„Tak a teraz už rozprávaj ty“ hovorila nedočkavo.

„Keď ja ani neviem kde začať.. Včera sa toho udialo dosť veľa..“ povedala som.

„Začni kde chceš, hlavne už rozprávaj inak tu asi zomriem od zvedavosti..“

„Okey.. Ale len tak v skratke.. Takže, keď som včera na obede od teba odišla, namierila som si to k rozvrhom a následne k našej triede.. No keď som prechádzala okolo B2jky, niekto z nej vybehol a vrazil do mňa.. Poriadne som mu vynadala, keďže moja doska s papiermi sa vysypali na zem... On mi pomáhal pozbierať to, no keď som sa už chcela postaviť, akosi to kvôli mojej sadre nešlo a tak mi pomohol.. Keď som sa však naňho konečne pozrela, zistila som, že to je Mišo.. Celý čas sa mi ospravedlňoval a potom sa ma dokonca opýtal, že ako by mi to mohol  vynahradiť.. Ja som nevedela čo povedať, v podstate sa nič nestalo, len som bola nervózna aj z tej našej mini hádky a tak som mu povedala niečo v zmysle, že by to bolo pod jeho úroveň..“

„Ty si šialená“ pozerala na mňa s otvorenými ústami.

„No a potom mi povedal, že nevedel, že som taká panovačná a ja na to, že ma vôbec nepoznáš.. Otočila som a keď som odchádzala, začula som ešte ako povedal, že ani ty mňa..“

„A čo v tom parku?“ vyzvedala dychtivo Alex.

„Nič to nebolo.. Proste som tam len tak sedela a zrazu keď som otvorila oči, sedel vedľa mňa.. Chvíľu sme sa rozprávali, oficiálne sme sa zoznámili a nakoniec došlo na ples a...“

„A on ťa pozval!“ vyhŕkla Alex nadšene.

„Nie!“ povedala som s úškrnom a Alex sa skrivil úsmev..

„Tak potom?“

„Nechaj ma to dokončiť..“

„Dobre, prepáč..“ zasmiali sme sa.

„No a keď sa ma opýtal, že s kým idem na ples, zavolala mi mamka, že ma už čakajú pred obchodom a mám prísť.. Tak som sa našťastie vyhla odpovedi a zdrhla som..“

„A čo ak ťa chcel naozaj pozvať na ples? Ty si trúba, mala si tam zostať..!“

„Určite.. Už len on by ma pozýval“ povedala som ironicky.

„Nikdy nehovor nikdy!“ povedala s úsmevom Alex.

„A to ostatné ti poviem potom“ pošepkala som jej, keďže naša „ľadová kráľovná“ vošla do triedy a začala mlieť niečo po rusky..

„No takže, čo sa včera ešte stalo?“ opýtala sa ma zvedavá Alex, počas veľkej prestávky, keď sme sedeli v bufete.

„Ide o Nialla..“ začala som opatrne.

„A čo s ním?“

„Včera sme si písali..“ začala som.

„Veď ako vždy.. A? Jój, veď sa už vykokci..“

„Volali sme spolu na skype!“ povedala som nadšene.

„Počkať, počkať.. Ty si ho videla?“ pýtala sa zarazene Alex.

„Áno“ usmiala som sa.

„A je to on?“ zatajila dych a čakala čo poviem..

„Áno Alex, je to on.. Je to skutočný Niall Horan..!“

„To je asi tá najbláznivejšia vec, akú som kedy počula!“ hovorila mi ako v tranze.

„Ja viem..“

„A aký je?“ oprela si hlavu o svoju dlaň a zasnívane na mňa pozrela.. Musela som sa na nej zasmiať.. Vyzerá, akoby niečo pila! :D..

„Je úžasný a volanie s ním, je ešte lepšie ako tie jeho twitcami!“

„Aj tak si ani jeden nevidela“ uškrnula sa Alex.

„Videla som ich, len nie naživo.. To je jedno.. Proste Niall je skvelý človek.. A dokonca sme spolu volali vyše dvoch hodín..“ rozplývala som sa.

Spomenula som si na ten jeho úsmev, jeho smiech a ako hovoril, že je rád, že ma spoznal..

„Čo je to za výraz“ opýtala sa ma po chvíli.

„Čože?“ spýtala som sa nechápavo.

„No, vyzeráš šťastne prešťastne a máš také iskričky v očiach..“
„Nemám“ protestovala som a začervenala som sa.

„Ale máš... A prečo sa červenáš?“ smiala sa na mne Alex..

„Prestaň s tým“ protestovala som so smiechom.

„Are u in love?“ opýtala sa ma..

„Hm.. I don´t know..“ odpovedala som pravdivo, rozmýšľajúc nad tým..

„Čo nevieš?“ opýtal sa ma zrazu niekto za mnou. Otočila som sa a kto iný ako Mišo!

„Ále nič..“ zaklamala som.

„Môžem si prisadnúť?“ opýtala sa a ukázal na stoličku vedľa mňa.

„Jasné“ povedala som.

Alex sa na nás pobavene pozerala a po chvíli sa vyhovorila na nejakú somarinu a odišla..

„No super, veď tá ešte dostane“ hovorila som si pre seba.

„Ako sa máme?“ opýtal sa s úsmevom.

„Fajn a čo ty?“

„Dobre, len sa nám už toho začína kopiť..“

„Hovor mi niečo.. Samé písomky, skúšania.. Hrozné!“ poznamenala som a obaja sme sa zasmiali.

„Hmm.. Včera si mi zdrhla a nestihla si mi odpovedať na moju otázku..“ povedal a pozrel mi do očí.. No super a už je to tu zas! Ples..

„Vieš, já.. ešte nemám partnera..“ priznala som smutne a sklonila som hlavu.

„Fúú, tak to som si vydýchol!“ povedal.

„Čože?“ opýtala som sa nechápavo.

„Tak už partnera máš! Pôjdeš na ples so mnou?“ usmial sa a ja som myslela, že tam v tej chvíli odpadnem!

„To myslíš vážne?“ opýtala som sa neveriacky.

„Jasné! Chcel som ťa už pozvať skôr, no akosi som sa bál, že už s niekým ideš..“

„Pôjdem rada“ usmiala som sa naňho, čím som ho prerušila.

„Vážne?“

„Jasné.. Veď som sa už bála, že tam pôjdem sama“ uškrnula som sa.

„To by sa určite nestalo.. Veď kto by nechcel ísť s takou kočkou ako si ty?!“ žmurkol na mňa a ja som sa začervenala. Trapáás..

Keďže som nevedela, čo mu mám povedať, ospravedlnil sa, že už musí ísť do triedy, ale že sa potom na všetkom dohodneme a že sa už veľmi teší.. Ja som tam zostala sedieť ako obarená, no keď mi konečne došlo to, že idem na ples a dokonca s Mišom, rýchlo som sa ponáhľala pohľadať Alex.

Nakoniec som ju našla v triede, ako kecá s ďalšou spolužiačkou, no keď ma zbadala stáť vo dverách celú vysmiatu hneď pribehla ku mne a pýtala sa čo sa stalo.

„Idem s ním na pleees!“ kričala som šťastne a s Alex sme radostne vykríkli a silno sme sa objali.

„Ani si nevieš predstaviť, aká som šťastná“ vravela som jej.

„Ja som ti to vravela! Vedela som, že ťa pozve“ hovorila pobavene.

„Dobre, dobre.. Mala si pravdu“ usmiala som sa na ňu a ešte raz sme sa silno objali.

Olympics in London

Ahojte :)! Dnes novú časť nepridávam, no chcela by som vám tu napísať aspoň pár viet o včerajšom záverečnom ceremoniáli a celkovo o tohtoročnej olympiáde.. Možno to síce ani nebudete čítať (a ani vás nenútim), no keď som ho včera pozerala doslova som bola mimo.. Briti to spravili perfektne, aj keď sa mi ten úvod až tak nepáčil, koniec však jednoznačne stál zato! Je neskutočné, koľko ľudí z celého sveta dokáže spojiť Olympiáda.. Počas tých dvoch  týždňov som takmer každý deň sledovala aspoň niektoré zo športov a výkony či rekordy, ktoré padali sú naozaj obdivuhodné. Športovci z celého sveta dokázali, že sa na Olympiádu v Londýne dostali právom a tí najlepší boli ocenení cennými medailami. Neviem, aké športy ste pozerali vy (teda ak ste vôbec pozerali :D..), no ja som si s radosťou pozrela cyklistiku, v ktorej som fandila nášmu Petrovi Saganovi, tenis, atletiku, basketbal, plávanie či kanoistiku.. Proste bolo toho naozaj veľa, keďže som veľký športový fanúšik :).. No výkony, ktoré podali športovci ako Usain Bolt, Michael Phelps, David Rudisha... si ľudia po celom svete navždy zapamätajú! A aj napriek tomu, že naši športovci získali len 4 medaile (1x striebro, 3x bronz), treba poďakovať aj im za všetky predvedené výkony a snahu
o podanie čo najlepšieho výkonu..O 4 roky to snáď bude ešte lepšie a domov si naši športovci donesú minimálne dvojnásobok tohtoročných medailí.
No a čo sa týka záverečného ceremoniálu, podľa mňa bol perfektný! Skvelý program, úžasné svetelné efekty, krásna scéna v tvare britskej vlajky, veľa tanečníkov a veľkolepý ohňostroj na záver.
Umelci ako Emily Sandé, The Who, Take That, Jessie J, Taio Cruz, One Direction, George Michael, Muse, Spice Girls a veľa ďalších predviedli skvelé vystúpenia!
Ja osobne som si však najviac užila vystúpenie One Direction! Ja ich proste zbožňujem! A ich vystúpenie som si pozrela ešte minimálne 5x potom a ešte stále nemám dosť! Najradšej by som skákala od radosti a vrieskala, keď ich vidím... :D :D.. Som na nich taká hradá! Je to neskutočná česť, že sa tam vôbec dostali.. A tá zmenená verzia WMYB bola úžasná! Chalani vyzerali skvelo ako vždy a kto ich nevidel, môže ľutovať! I love you guys so much! ♥♥♥
Takže také mini zhrnutie mojich pocitov :D... Čo si o tom myslíte vy? Pozerali ste olympiádu alebo aspoň ten záverečný ceremoniál? :))
Erika :-*
A tu je ešte pár fotiek :)...

Never say Never7

Ahojte! Takže novú časť pridávam už dnes, zajtra nebude :D... A mimochodom, keby ste v mali v stredu čas, s Laurou robíme twitcam okolo 16tej, čas ešte upresním ;)

„Pozerám, že telepatia“ zasmial sa, keďže ani jeden z nás si zatiaľ nezapol kameru.

„Veď ako vždy.. Ale snáď ju máš“ povedala som trochu s obavou..

„Neboj, mám.. Takže, chceš ma vidieť?“ opýtal sa a ja som už celá nedočkavá čakala na ten moment, kedy ho budem vidieť, pretože podľa hlasu to naozaj môže byť on!

„Jasné, že hej“ povedala som rýchlo a bez zaváhania..

„Tak naraz!“ povedal.

„Dobre.. Takže 3..“

„2“

„1“ povedala som a zapla som si kameru.. On si ju zapol tiež, pretože sa mi už krútilo to koliesko, čo oznamuje, že sa niečo načítava..

„Už ma vidíš?“ opýtal sa zvedavo.

„Nie , ešte sa mi načítavaš.. Čo ty?“

„Áno, seba vidím“ zasmial sa.

„A mňa?“ opýtala som sa s úsmevom.

„Máš pekný úsmev“ povedal a ja som sa trochu začervenala, no snáď to nevidí..

„Ďakujem“ povedala som a nedočkavo som hypnotizovala to točiace sa koliesko na obrazovke, až sa mi zrazu ukázal chalan, ktorý pred sebou držal papier na ktorom je napísané jednoduché „Hi“.

„Hi“ povedala som s úškrnom.

„Takže ma už vidíš“ povedal a zakýval mi.

„Teba ešte ani nie, len ten papier, čo držíš v ruke“ povedala som a taktiež som mu zakývala.

„Okey, tak už ťa asi nebudem napínať, že? Ja vidím teba a teraz už aj ty mňa“ povedal a zložil si papier z tváre.. Keď som ho uvidela všetky slová mi akosi zmizli z pier a nevedela som čo robiť.. Mám sa smiať, plakať alebo kričať?

„Si to naozaj ty!“ povedala som po chvíli šťastne a slza sa mi skotúľala po tvári.

„Áno Jess, som to ja“ povedal s úsmevom.. Ách, ten jeho dokonalý úsmev..

„Prepáč, daj mi chvíľku.. Ale ty kľudne rozprávaj..“ hovorila som cez slzy.

„Ty plačeš?? Preboha, to som nechcel..“ vravel vyčítajúc si to.

„To sú slzy šťastia Niall.. Bože, to je šialené..“ zasmiala som sa a zotrela som si slzy..

„Ahá, ale aj tak prosím ťa neplač..“

„Okey, už som v pohode“ usmiala som sa po chvíli, keď som sa trošku spamätala.

„To som rád.. Inak rád ťa vidím Jessica Jackson“ žmurkol na mňa.

To sa mi snáď sníva.. Ešte stále nemôžem uveriť, že je to on! Rozprávam sa s ním, smejem sa s ním.. Je to ešte lepšie ako tie jeho twitcami (ktoré som doteraz aj tak vždy zmeškala :P).

„Aj ja ťa rada vidím Niall Horan..“ usmiala som sa na neho.

„Vyzeráš lepšie ako na fotkách“ chichotal sa zo mňa.

„Ďakujem.. Ty teraz tiež vyzeráš lepšie ako na svojich twitcamoch“ skonštatovala som.

„Vďaka.. Azda si ich videla?“

„Ak mám byť úprimná, naživo som ešte ani jeden nestihla“ uškrnula som sa.

„Tak teraz som sa urazil“ povedal „vážne“ a založil si ruky na prsiach.

„Nemôžem za to, že ich robíš vtedy, keď som buď v škole, niekde v meste alebo, keď je u nás noc!“ vyčítala som mu.

„Ouu, no jasné časový posun..“ povedal zamyslene.

„Veď to.. Keby si to oznámil aspoň deň dopredu a urobil si ho niekedy poobede alebo ku večeru, tak máš určite väčšiu sledovanosť“ zasmiala som sa.

„Beriem na vedomie“ usmial sa a pokrútil hlavou..

Na chvíľu medzi nami nastalo ticho, no nebolo to trápne ticho ale skôr také príjemné ticho.. Prišla som totiž nato, že si rozumieme aj bez slov.. Hľadela som naňho a vychutnávala som si ten čas, ktorý tu s ním teraz môžem tráviť.. Je to prvý, no zároveň možno aj posledný krát, čo tu s ním takto kecám.. Nikdy nevieš, čo sa môže stať... No dúfam, že sa budeme takto vidieť čo najčastejšie..

Keď ticho prerušil otázkou koľko je u nás hodín, s úsmevom som mu odpovedala a bavili sme sa ďalej.. Náš hovor „len na chvíľu“ sa predĺžil na viac ako 2 hodiny! Ani raz medzi nami reč nestála a vždy sme sa mali o čom rozprávať.. Smiali sme sa a hovorili sme o veciach, ktoré preberajú starí známi na stretnutí po rokoch.. Občas som nechápala, že je to až také spontánne! A keď sme sa bavili o hudbe, zobral aj svoju gitaru a začal si na nej brnkať.. Ja som len ticho počúvala a vychutnávala som si každý jeden tón.. Potom mi zahral pesničku, ktorú som nepoznala, no veľmi sa mi páčila.. Keď som sa ho pýtala na názov skladby, tak ma odbil tým, že mi to povie inokedy.. Neprotestovala som, no skladba mi stále znela v hlave..

„Jess, nejdeš ešte spať?“ vbehla mi zrazu do izby mamka a ja som sa len otočila k nej.

„Áno, veď už idem“ povedala som a keďže si mamka všimla, že s niekým volám, tak sa len zachichotala a odišla preč..

„Nerozumel som jej ani slovo“ povedal Niall a ja som sa na jeho zúfalom výraze zasmiala.

„To asi preto, že nevieš po slovensky.“

„Čiže takto sa rozpráva na Slovensku?“ opýtal sa zvedavo.

„Áno..“

„Páči sa mi to!“ povedal nadšene.

„Ty si blázon“ uchechtla som sa.

„Nie, myslím to vážne.. A čo vravela?“ vyzvedal.

„Bola tu mamka a pýtala sa, či už nejdem spať“ zasmiala som sa.

„A čo si jej odpovedala?“

„Že hej, veď už idem..“ povedala som a prekrútila som očami.

„Ale tá odpoveď sa mi nepáči!“ skonštatoval.

Ja som sa zatiaľ pozrela na hodinky, ktoré ukazovali polnoc..

„Bože, veď je už polnoc.. Fakt by sme mali končiť!“ povedala som prekvapene.

„Vážne? To už voláme tak dlho?“ čudoval sa Niall.

„Už viac ako dve hodiny“ zasmiala som sa.

„Páni.. Mne to prišlo ako 10 minút“ povedal s úsmevom.

„Mne to tiež rýchlo zbehlo.. No asi už naozaj budeme končiť, lebo ráno musím vstávať do školy..“

„Okey.. Aj keď veľmi nerád, musím s tebou súhlasiť.“

„Takže.. Som veľmi rada, že som ťa spoznala Niall.. Si úžasný človek..“

„Aj ja som rád, že sme sa konečne videli a pokecali sme si nielen cez chat..“

„Snáď si to ešte niekedy zopakujem“ povedala som.

„Určite si to zopakujem ešte veľa krát“ povedal s úsmevom..

„Tak teda dobre, bye?“

„Bye Jess“ povedal a ešte chvíľu sme na seba hľadeli, no potom sme hovor zrušili.

Keďže už bolo neskoro, rýchlo som sa išla osprchovať a ľahla som si do postele..

Pred očami som mala Niallovu tvár, jeho dokonalý úsmev a ešte stále som si pohmkávala pesničku, ktorú mi zaspieval.. So skvelým pocitom pri srdci som zaspala a snívali sa mi len tie najkrajšie sny..

Never say Never6

Ahojte! Viem, že táto časť je kratšia a za ten koniec ma asi nepochválite, no hneď zajtra dám ďalšiu :D.. Enjoy :-*

Večer

Ako dopadli nákupy? Niall

Super, hoci mi tá sadra bude pri šatách zavadzať.. Jess

A tá fotka :D? Niall

Po plese (možno) :P. Jess

Ale notáák.. Niall

Potom! :D Jess

Tak fajn :( Niall

Čo nahrávanie ;)? Jess

Perfektné.. Už sa neviem dočkať fanúšikovských reakcií.. Niall

Proud directioner forever ;) Jess

Really? :) Niall

Sure! ;) Jess

A už máš nejakého partnera na ples? Niall

Ešte nie.. :( Jess

Tí vaši chalani sú asi slepí... Niall

Veď kto by chcel ísť na ples s dievčaťom, ktoré má sadru na nohe? Jess

Ja hej :).. Niall

Si milý.. :) Jess

Ja viem :D.. Ale hlavne úprimný.. Škoda, že bývaš tak ďaleko :(.. Niall

Skromný ako vždy :P... Ja viem.. Ale verím, že sa čo najskôr stretneme.. Jess

V to verím aj ja.. Niall

Btw, si už v Írsku? Jess

Hej, už pár dní.. :) Niall

A ako? Jess

Super.. Je fajn byť doma po takom dlhom čase.. Niall

To ti verím.. Jess

Aspoň si teraz môžeme písať častejšie ;) Niall

To hej... :) Jess

Jess? Niall

Áno? Jess

Píšeme si už dosť dlho a tak ma napadlo... Mohli by sme spolu niekedy aj volať na skype.. Čo povieš? Niall

Jasné, prečo nie?! Bolo by to super... Jess

Konečne zistím, či je to skutočný Niall... Neverím, že to navrhol...

A čo tak hneď? Niall

Hneď?? Veď vyzerám hrozne... Srdce sa mi šialene rozbúchalo, v bruchu mám divný pocit a najradšej by som zvrieskla od vzrušenia.. Čo ak to nebude on? Čo ak sa na druhej strane ukáže niekto úplne iný?? Síce, keby to nebol on, tak sa mi asi nechce ukázať.. Ale aj tak.. A čo ak sa zakokcem a bude medzi nami to trápne ticho, ktoré tak neznášam?

Jess, si tu? Niall

Áno som, prepáč... Len som zvažovala, či je to dobrý nápad a či sa ma nezľakneš :P. No keď už, tak len na chvíľu, lebo je už dosť hodín... Jess

Nemusíme, ak nechceš.. Môžeme to nechať aj na inokedy..Bol to len taký spontánny nápad.. Niall

„Čo blázniš?? Jasné, že ťa chcem konečne vidieť a kecať s tebou nielen cez chat!“ pomyslela som si.

To je v pohode... Môžeme aj hneď! :) Jess

Ale môžem ešte otázku? Niall

Jasné. Jess

Veríš mi? Niall

Ako to myslíš? Jess

Či veríš, že som to naozaj ja.. Niall

Ajaj... A sme doma! Čo mu mám teraz napísať... Sama neviem, či áno alebo nie.. No v kútiku duše som vždy dúfala a aj dúfam, že je to skutočne on! Asi vsadím na úprimnosť... Veď čo si budeme klamať?!

Budem k tebe úprimná... Sama neviem, či tomu verím.. Vieš, milujem písanie si s tebou, vždy tu na teba čakám a som šťastná, že mám priateľa ako si ty.. No ľudí s tvojim menom je na facebooku stovka a tak nikdy nevieš, ktorý z nich je ten pravý.. No vždy som dúfala (a aj dúfam), že si to skutočne ty.. A dúfam, že ma moja intuícia neklame.. A aj keby si nebol skutočný Niall James Horan, možno by som bola trochu sklamaná, no mala by som aspoň priateľa, s ktorým si rozumiem a ktorého mám rada.. Jess

Takže aj keby som nebol Niall James Horan, budeš si so mnou písať aj naďalej? Niall

Čo je to za otázku?? Teraz naozaj neviem čo si mám myslieť... Akoby ma pripravoval na sklamanie z toho, že to nie je ten, za ktorého som ho považovala po celý čas..

Myslím, že áno.. Jess

Okey... Len som to chcel vedieť.. Takže môžeme? Niall

Môžeme.. Jess

Na obrazovke mi začalo svietiť okno s troma možnosťami.. Prijať, prijať s videom alebo odmietnuť.. Srdce mi v hrudi šialene podskakovalo a ja som sa zhlboka nadýchla..

„A je to tu Jess.. Konečne uvidíš človeka, s ktorým si už tak dlho píšeš a ku ktorému cítiš niečo nevysvetliteľné..“ povedala som si sama pre seba a myškou som pomaly klikla na nápis: prijať! Zatiaľ bez videa :P

Jessina izba

Never say Never5

Dni v škole sa pomaly vliekli a ples sa približoval.

„O 3 dni je ples a ja ešte stále nemám partnera“ hovorila som Alex pri obede.

„Neboj, za tie tri dni ťa ešte aspoň desiati chalani pozvú!“ povedala so skriveným úsmevom..

„Tebe sa to hovorí, keď ťa už pozval Matúš..“ povedala som. Je o rok starší a s Alex sú veľmi dobrý priatelia.. A myslím, že sa jej páči, hoci to vždy popiera a vraví, že sú len najlepší kamoši..

„Nemôžem za to, že ťa ešte nikto nepozval!“ zvýšila hlas Alex.

„Veď ja ti to ani nevyčítam!“ povedala som nahnevane..

„Tak sa už prestaň sťažovať! Musíš veriť a nie závidieť druhým..!“

„Nebudem sa tu s tebou hádať, idem už radšej do triedy..“ povedala som a zdvihla som sa od stola. Pomalým krokom som sa presunula na hlavnú chodbu a držiac v ruke svoje dosky som pozerala na náš rozvrh, keďže som nevedela kde máme ďalšiu hodinu..

Keď som zistila, že máme hodinu v učebni B3, tak som sa vybrala rovno po chodbe, ktorá viedla k tejto učebni.

No keď som prechádzala okolo B2jky, z triedy sa vyrútil nejaký chalan a vrazil rovno do mňa. Mala som čo robiť, aby som si udržala rovnováhu, no nakoniec sa mi to podarilo aj keď moje dosky a papiere z angličtiny skončili rozhádzané na zemi.

„Si ty normálny??! Dávaj trošku pozor a pozeraj sa pred seba, keď vychádzaš z triedy!“ vybehla som naňho nahnevane a ako tak som sa zohla po svoje rozhádzané veci.

„Prepáč, ja... Nevidel som ťa“ hovoril, keď mi pomáhal zbierať papiere zo zeme.

„Tak nabudúce otvor oči“ povedala som a snažila som sa postaviť, no kvôli tej mojej sadre to akosi nešlo a tak mi pomohol.

„Počkaj, pomôžem ti“ povedal a podal mi ruku. Doteraz som si ani nevšimla, na koho som sa tak vykričala no keď som nad sebou uvidela stáť Michala Kostáľa, ktorý mi pomáha vstať zo zeme, zatočila sa mi hlava.

„Si v pohode?“ opýtal sa ma, keď som už stála na vlastných a podal mi moje veci.

„Ani nie, ale ďakujem..“ povedala som uštipačne a chcela som sa pohnúť ďalej, no on sa ešte postavil predo mňa.

Stál odo mňa len pár centimetrov a jeho vôňu som cítila všade okolo seba.

„Jess, počkaj.. Naozaj ma to mrzí“ povedal.

„Okey! Stáva sa.. Ešte niečo?“ hodila som naňho úsmev od ucha k uchu. „Dokonca vie aj moje meno“ zarazila som sa..

„Ty sa teda vieš nahnevať“ zasmial sa na mojom výraze a ja som sa ho snažila odignorovať..

„Tak čau!“ povedala som rozhodne, no zase mi nedovolil odísť..

„Môžem ti to nejako vynahradiť?“ opýtal sa so zdvihnutím obočím.

„Vynahradiť? To by asi bolo pod tvoju úroveň“ povedala som a skúmavo som sa mu zahľadela do očí..

„Páni, nevedel som, že si až taká..“ začal no ja som ho hneď prerušila.

„Aká?“ opýtala som sa zvedavo.

„Panovačná!“ dodal a zatváril sa, akoby mu to prišlo ľúto..

„Vidno, že ma nepoznáš..“ povedala som a otočila som sa na odchod.

„Vidno, že ani ty mňa“ dodal ticho, no ja som to ešte začula..

No keď som sa otočila, videla som už len jeho odchádzajúcu postavu..

Keď som prišla do triedy, rozmýšľala som nad tou menšou hádkou s Alex a aj nad rozhovorom s Michalom.

Alex mala pravdu, naozaj žiarlim, že ona už partnera na ples má a ja ešte nie.. No nezazlievam jej to.. Teším sa s ňou.. A ja že som panovačná?? A prečo mi to chcel vynahradiť? Veď dokopy sa nič nestalo.. Asi som to trošku prehnala, keď som povedala, že by to bolo pod jeho úroveň, no bola som nahnevaná.. A naozaj ho nepoznám.. Možno nie je až taký zlý ako vyzerá.. No na druhej strane nepozná ani on mňa..

„Asi by som sa mu mala ospravedlniť“ prebehlo mi hlavou.

„Nie to nemôžem... Bude to trápne“ presviedčala som samú seba.

A čo ak to nie je ten nafúkaný futbalista za ktorého ho považujem? Čo ak je úplne v pohode?

„Spamätaj sa Jess!“ povedala som si a v týchto mojich teóriách ma prerušil zvonček..

Alex došla za mnou a sadla si vedľa mňa, no obe sme boli ticho a čakali sme, čo tá druhá povie.. Počas hodiny sme ani nekecali, ako obvykle..

Po škole sme si len pozdravili a každá išla po svojom.. Bolo mi to ľúto a tak som si povedala, že sa jej hneď zajtra ráno ospravedlním.. Nemám rada hádky, ktoré vznikajú kvôli hlúpostiam..

Po škole som prechádzala cez park, ako vždy. V ušiach som mala sluchátka a pozorovala som ruch, ktorý bol v parku.. Boli tam hlavne mladý, väčšina z našej školy, ktorý tam sedeli na tráve a rozprávali sa, smiali sa.. Pri pohľade na nich, som si spomenula na Alex a svojich spolužiakov, ako sme ešte v druhom ročníku, pravidelne po škole chodievali sem a len tak sme sa bavili, rozoberali sme všetko možné..

„Neviem, prečo sme tu tohto roku ešte neboli“ pomyslela som si.

Sadla som si na lavičku s tým, že len na chvíľu, no slnko mi príjemne hladkalo tvár svojimi slnečnými lúčmi a tak som len zatvorila oči a nechala som sa unášať hudbou.

Po pár minútach som však otvorila oči a zistila som, že nie som sama a vedľa mňa niekto sedí. Michal!

Strhla som sa, lebo som sa zľakla.. Zatvárate oči, ste tu sami a keď ich otvoríte, zrazu pri vás niekto sedí! Ja pri ňom asi raz zinfarktujem!

„Ako dlho tu už sedíš?“ opýtala som sa preľaknuto, keď som si dala dole sluchátka z uší.

„Len chvíľu.. Prepáč, keď som ťa vystrašil..“ povedal ospravedlňujúco..

„Nevadí.. Len sa pri tebe obávam svojho zdravia.. Ráno ma skoro prizabiješ, teraz som skoro zinfarktovala.. A to mám ešte sadru na nohe“ uškrnula som sa.

„Tak to aby som išiel“ povedal a postavil sa na odchod.

„Počkaj“ povedala som mu, čím som samú seba prekvapila..

„Už som si myslel, že to nepovieš“ povedal s úsmevom a sadol si naspäť..

„Jáá.. Chcela by som sa ti za ten môj dnešný výstup ospravedlniť.. Bola som nahnevaná a to, že by to bolo pod tvoju úroveň, to mi vykĺzlo..“ povedala som zahanbene a pozrela som do zeme.

„Vlastne aj ja sa ti chcem ospravedlniť.. Nemal som povedať, že si panovačná.. Vôbec ťa nepoznám, takže som to prehnal.. Prepáč..“ povedal a mne sa aj uľavilo.. Načo sa hádať? :P

„Veď to, že ani ja ťa nepoznám, takže..“ začala som, no on ma prerušil.

„A čo takto začať odznova a lepšie sa spoznať?“ navrhol akoby nič.

„To myslíš vážne?“ opýtala som sa neveriacky.

„Jasné, veď prečo nie!“ povedal s úsmevom.

„Oficiálne sme sa ešte ani nezoznámili..“ začala som opatrne.

„Som Michal Kostáľ No hovor mi Mišo“ povedal a podal mi ruku.

„Jessica Jacksonová! No môžeš mi hovoriť Jess“ povedala som s úsmevom a taktiež som mu podala ruku. Nečakaná pusa na obe líca a konečne sme sa oficiálne zoznámili :D..

„Alex sa poteší“ pomyslela som si.

„Takže Jess, rád ťa spoznávam. Konečne!“ zasmial sa, čím ma trošku zaskočil.

„Aj ja teba Mišo.. Už bolo na čase!“ povedala som a taktiež som sa zasmiala.

„Môžem otázku?“ opýtal sa.

„Skús“ uškrnula som sa.

„Čo si robila, že máš tú sadru?“ ukázal na ňu.

„Čo ti poviem?! Bola som šikovná a potkla som sa na schodoch u nás doma“ vysvetlila som mu.

„Ahá.. Fakt šikovná!“ zasmial sa na mne. „Ale ja na tvojom mieste, si ju nechám.. Máš tam pokreslené super veci!“ prezeral si moju sadru obdivne.

„Tiež som už nad tým rozmýšľala.. No na druhej strane sa už teším, keď mi ju dajú dole.. Je to otravné v kuse chodiť s barlami..“

„To ti verím.. Pred dvoma rokmi som mal taktiež zlomenú nohu a nebolo to nič príjemné..“

„Aspoň budem originálna v šatách na ples.. Myslím, že tam ešte nikdy nikto nemal sadru na nohe..“

„Myslím, že ešte nie.. No určite to nebude až také zlé“ povedal s úsmevom.

„Dúfam, že nie.. Hoci si veľmi nezatancujem..“ povedala som smutne.

„A s kým tam ideš?“ opýtal sa zvedavo.

„No jáá...“ začala som neisto no našťastie ma v tejto zúfalej situácii zachránil môj mobil.

„Prepáč, musím to zdvihnúť..“ povedala som a zdvihla som mamke..

No kde si toľko? Pred obchodom ťa čakáme už asi 10 minút!

Ouu.. Prepáč mami, ja som úplne zabudla.. Hneď som tam..

Zrušila som hovor a ospravedlňujúco som pozrela na Miša..

„Prepáč, budem už musieť ísť.. Snáď niekedy inokedy“ povedala som, šťastná, že som sa z tejto situácie vyvliekla a nemusím mu odpovedať..

„Okey.. Mám ti pomôcť?“ opýtal sa milo.

„Nie nemusíš... Vďaka.. Tak ahoj a rada som ťa spoznala.“

„Ahoj.. Nápodobne“ žmurkol na mňa a ja som odcupkala preč, čo najrýchlejšie to šlo..