Forever 18

Liam

„Ách Liam, čo to robíš?“ pýtal som sa samého seba po tom, čo som ju pobozkal.

Aj keď,  vôbec to neľutujem, lebo akoby som v sebe pocítil nejaký nový náboj a niečo, čo ma prebudilo. Len sa teraz bojím, ako zareaguje Sophie, lebo mne na nej naozaj záleží, len či aj jej na mne.. Taký mesiac dozadu by ma asi ani nenapadlo, že sa dokážem tak rýchlo zahľadieť do niekoho iného než Danielle.. A teraz? Moja myseľ často blúdi práve k tejto nenápadnej a citlivej babe..

Pozerám sa na ňu s úsmevom a ona sa s nesmelým úsmevom, ktorý sa snaží zakryť otáča a hľadí na Londýn, ktorý teraz máme ako na dlani. Rukou som sa pomaly priblížil k tej jej a chytil som jej ju. Zrakom prebehla z našich rúk na mňa a potom nesmelo sklopila zrak.. Podvedome som sa usmial a zistil, že jej to asi až tak nevadí.. Bol som rád..

„Liam, dofotíš sa so mnou?“ prišlo ku mne zrazu dievčatko, ktoré sa na mňa po celý čas usmievalo. Sophie sa na mňa prekvapene pozrela a ja som sa len pousmial.

„Emaa!“ zatiahla jej mama a s ospravedlňujúcim pohľadom sa na mňa pozrela.

„To je v poriadku,“ pozrel som na jej mamku „jasné, že sa s tebou odfotím“ žmurkol som na ňu, zohol sa a milo ju objal.

„Úsmev“ povedal jej ocko a fotka bola hotová.

„Ďakujeme a prepáčte, že sme vás vyrušili, ale Ema vás zbožňuje“ vravela mi jej mamka s úškrnom a malá Ema na ňu škaredo pozrela.

„Naozaj mi to nevadí.. Rád som ťa spoznal Ema“ brnkol som jej po nose a ona sa zachichotala.

„Liam?“ ukázala mi ešte prstom, aby som prišiel bližšie a chcela mi niečo pošepkať.

„Áno?“ pristúpil som bližšie.

„A ty už nemáš rád  Danielle?“ opýtala sa vážne a ja som sa len pousmial a pozrel sa na Sophie, ktorá nás trošku zmätene sledovala.

„Jasné, že mám Danielle rád.. Stále sme dobrými priateľmi. Ale teraz tu je aj toto dievča a to mám rád tak, ako pred tým Dan.. Je to trošku komplikované, no neskôr to pochopíš aj ty..“

„Ale ja ťa mám aj tak najradšej“ objala ma a odišla späť k svojim rodičom. Moje pery sa rozšírili do úsmevu a postavil som sa späť vedľa Sophie.

„S deťmi to vieš“ ozvala sa po chvíli.

„Mám rád deti.“

„Aaa prečo sa s tebou vlastne chcela odfotiť?“ opýtala sa otázku, ktorú som očakával hneď ako prvú.

„Hmm.. Povedzme, že som sa jej páčil“ žmurkol som na ňu a on sa len uškrnula.

„No jasné a tvoje meno si len tak tipla, že?“

„Dohodnime sa teraz tak, že ti to onedlho poviem, OK?“

„Tak teda dobre, to som naozaj zvedavá“ zasmiala sa a ja som ju zozadu objal.

Sophie

„Môže to byť až také dokonalé?“ pýtala som sa samej seba, keď sme už boli dole a vystupovali sme z kapsule. Liam sa na mňa celý čas usmieval a ja som sa cítila šťastne.

Jediné, čo mi nešlo do hlavy bol moment, keď sa to dievčatko chcelo s Liamom odfotiť.. Akosi mi to nesedelo, no nechala som to tak.. Ak bude chcieť, tak mi to povie.

Keď sme vyšli von, zdalo sa mi, že vonku zrazu stojí akosi veľa ľudí, teda presnejšie veľa dievčat, no aj keď netuším odkiaľ sa ich tam toľko nazbieralo, boli tam.. Liam ma rýchlo a nečakane stiahol za ruku, nasadil si kapucňu a okuliare a ponáhľal sa ani neviem kam. Mala som pocit, akoby sa pred niekým skrýval, no pred kým?!

„Si v poriadku?“ pýtala som sa ho po ceste do neznáma.

„Hmm.. Hej, len nechápem ako nás našli“ zamrmlal si popod nos.

„Ale kto nás našiel, pred kým sa skrývaš?“ pýtala som sa nechápavo.

„Sophie, pozri, ja len nechcem, aby ti ublížili..“

„Ale prečo by mi niekto chcel ubližovať??“ zastala som tvrdohlavo a čakala som na odpoveď. Otočil sa späť ku mne a pozrel mi do očí. Videla som v nich neistotu, strach a neviem čo všetko ešte.. V tej chvíli vyzeral ako vymenený a mala som pocit, akoby to bolo naozaj tak, že keď si na London Eye, človek sa správa inak, uvoľnenejšie, bez problémov.. A keď sa potom vráti do reality, tu dole, správa sa zrazu inak..

„Sophie, veríš mi?“ opýtal sa náhle a ja zaskočená touto otázkou som nevedela čo povedať.. Ľuďom všeobecne veľmi nedôverujem, no Liam mi príde iný, hoci ho ešte až tak nepoznám. Intuitívne som teda prikývla.

„Dobre, tak poď teraz prosím ťa so mnou. Neboj, nechcem ťa uniesť“ uškrnul sa.

„Keď sa dostaneme do bezpečia, tak sľubujem, že ti to vysvetlím..“

„Dobre, tak poďme, nech ma nezastrelia“ povedala som s grimasou a Liam sa zasmial.

„Zas až tak zle na tom nie som.“

„Aspoň niečo“ skonštatovala som ironicky a tak sme sa presunuli k jeho autu, do ktorého sme nastúpili a Liam ma odviezol k nejakému domu, kde pravdepodobne býva.. Vyzeral dosť luxusne a keď sme vošli dnu, ústa sa mi nekontrolovateľne otvorili dokorán.

„Čaute chalani, toto je Sophie“ na rýchlo som sa zoznámila so štyrmi chalanmi, ktorých som z videnia poznala zo Starbucksu.

„Hi“ zakývala som im a oni sa so mnou prišli po jednom zvítať.. Louis, Zayn, Niall a Harry.. Z toho ten posledný sa na mňa usmieval od ucha k uchu a mal dosť úchylné reči..

„Jeho si nevšímaj, skúša to na všetky baby naokolo“ zasmiali sa všetci okrem Harryho.

„Tak toto si zapamätám Liam“ škaredo sa na neho pozrel ten Harry či ako sa volá a s rukami založenými na prsiach odpochodoval do obývačky.

„Sú blázniví, ale aj tak sú ako moji bratia“ hovoril mi, keď sme kráčali hore schodmi.

„Bývate tu všetci spolu?“ opýtala som sa, lebo by ma to naozaj zaujímalo.

„Vlastne už ani nie.. Väčšina z nás už má svoj vlastný byt, no aj tak veľa voľného času trávime práve tu, všetci spolu, ak sa samozrejme dá..“

„Aha“ povedala som trošku prekvapene.. Všetci totiž vyzerali dosť mlado na to, aby mali svoje vlastné byty, ale tak zdanie asi niekedy klame, či?

„A pre vysvetlenie, prečo sme tu.. Bolo to bližšie ako ku mne a chcel som ťa zoznámiť s chalanmi.. Vysvetľovanie bude potom asi trošku jednoduchšie“ uškrnul sa a otvoril mi dvere do nejakej izby. V izbe bol celkom poriadok, na boku bola položená gitara, gauč, telka, stolík, na ktorom bol notebook, posteľ a veľká skriňa..

„To je tvoja izba?“ opýtala som sa ho s úsmevom a pozerala som sa na všetky svetové strany.

„V podstate áno.. Teda keď som tu, tak v tejto izbe mám svoje veci.. Ale keď tu zas nie som, chalani si z mojej izby radi robia skúšobňu..“

„Skúšobňu?“ zaujalo ma.

„No áno.. To ti vlastne chcem vysvetliť“ povedal a obaja sme si sadli na gauč.

„Dôvodom, prečo sa občas správam zvláštne sú .... paparazzi.“
„To ťa akože len tak prenasledujú paparazzi?“ zasmiala som sa.

„Nie len tak..“

„Tak potom?“

„S chalanmi som sa spoznal na X-factore pred pár rokmi..“

„Ty si bol v X-factore?“ začudovala som sa.

„Áno, dokonca 2x, hoci prvý krát som sa nedostal ani do live show..“
„A druhý?“ zaujímala som sa.

„Pôvodne som tam šiel sám, no neskôr nás spojili s chalanmi a vytvorili sme skupinu.. Skončili sme celkovo tretí“ pousmial sa a ja som trošku zalovila v pamäti.. X-factor veľmi nepozerám, no keď skončili tretí, museli byť ozaj dobrí..

„Veď to je super“ povedala som obdivne.

„Áno, bolo to super.. So Simonom Cowelom sme potom podpísali nahrávaciu zmluvu, no a od vtedy nahrávame, koncertujeme a podobne.. No a keďže máme po celom svete veľa fanúšikov, takmer nikdy nikde nemáme súkromie a to je aj dôvod, prečo nás takmer vždy a všade niekto nájde a potom občas musíme „utekať“.. Takže aj preto sa so mnou dnes to dievčatko, Ema, chcelo odfotiť. Pravdepodobne je jedna z našich fanúšičok“ vysvetlil mi a ja som nemohla uveriť, že je Liam, teda aspoň podľa jeho slov, taký slávny. No na druhej strane mi teraz viacero situácií do seba zapadlo a vedela som, prečo v tej chvíli robil to, čo robil.

„A ako sa volá vaša skupina?“

„One Direction, ale to ti asi nič nehovorí“ brnkol mi po nose a zasmial sa.

„Niekde som ten názov už počula, no asi mi to fakt nič nehovorí“ uškrnula som sa.

„Tak vidíš..“

„Ale prečo si mi to nepovedal skôr?“ zaujímala som sa.

„Neviem.. Možno som sa bál, že by si ma nemala rada kvôli mne, ale kvôli tomu známemu Liamovi.“

„Lenže ja zatiaľ poznám len jedného Liama a ten je celkom fajn“ povedala som s úsmevom a pozrela som sa naňho.

„Aj ten druhý je fajn, len trošku známejší..“

„Liam, som rada, že som ťa spoznala.. Fakt si mi doteraz už veľmi pomohol a za to ti veľmi ďakujem.. A je mi jedno či si alebo nie si známy.. Mám ťa rada takého aký si.“

„Počkaj, počkaj, počul som dobre? Ty si mi práve povedala, že ma máš rada??“ začudoval sa s detským úsmevom na tvári.

„Čoo? Niee.. Ja len, že hmm.. Nie, sakra..“

„Ale aj ja ťa mám rád Sophie“ dotkol sa mi ruky s úsmevom.

„Naozaj?“ opýtala som sa prekvapene.
„Hmm.. Áno“ pozrel sa mi do očí a pobozkal ma.