Never say Never48

Čaute ;)! Tento príbeh už potreboval trochu vzrúša, tak snáď sa bude páčiť ;).. Btw, mám pocit, že akosi ubúdajú komentáre, tak snáď sa to čím skôr napraví :-*

Od babkinej operácii prešiel týždeň a ona sa už cíti lepšie.. Operácia, na ktorej bola, prebehla bez komplikácií a aj keď sme sa o ňu veľmi báli, dopadlo to naozaj dobre! Lekári nám povedali, že o taký týždeň ju budú môcť pustiť domov, ak sa nič vážne nestane a to nás veľmi povzbudilo a aj  sa nám zlepšila nálada. Každý deň ju chodíme navštevovať s ockom, dedkom alebo Niallom, ktorý jej vždy niečo donesie a tým vyčarí úsmev na jej tvári. Dokonca pri nej raz boli všetci chalani a keď ich zbadala, tak sa zasmiala a povedala: „no to ma podržte!“ Áno, naša vtipná babka je späť a to ma veľmi teší, lebo neviem čo by som bez nej robila.. Musela som sa teda pozitívne naladiť, nemyslieť na nič zlé a modliť sa za jej zdravie..

„Jess?“ opýtal sa ma Niall, keď sme k nám prišli z nemocnice a len tak sme ležali na mojej posteli a on sa mi hral s vlasmi.

„Áno?“ pozrela som naňho a on sa usmial.

„Tento úsmev chcem vidieť vždy!“ pomyslela som si a taktiež som sa usmiala.

„Chalani pozajtra odchádzajú a tak ma napadlo, že by sme u nás v Mullingare mohli spraviť grilovačku. Čo si o tom myslíš?“

„Pozývaš ma k vám?“ pozrela som naňho prekvapene, keďže som u nich ešte doteraz nebola.

„Vlastne som myslel, že by mohli prísť aj John s pánom Jacksonom.. Pôvodne som to chcel spraviť so všetkými členmi rodiny, no..“

„Opýtam sa našich, ale bolo by to fajn“ povedala som s úsmevom aj keď ma mrzelo, že tam babka nebude môcť byť.

„Naši sa ťa už nevedia dočkať“ zasmial sa a dal mi pusu na čelo.

„Len aby z toho nevznikol nejaký trapas“ uškrnula som sa.

„Neboj, bude to super! Bude tam tvoja, moja family, chalani a my dvaja..“

„Okej, takže zajtra?“ overila som si deň.

„Áno.. Dnes ešte pôjdem niečo dokúpiť a zajtra môžete prísť.“

„Niall? Ale je tu jeden menší problém“ začala som.

„Aký?“

„Neviem, kde bývaš“ brnkla som mu po nose.

„Dám ti adresu a GPS vám pomôže“ zasmial sa.

„Tak teda dobre“ povedala som a v duchu som sa už teraz tešila. Konečne spolu strávime trochu viac času.. Tento týždeň bol totiž dosť rozlietaný.  Niall tu mal chalanov, ktorí zostali o pár dní dlhšie a tak s nimi trávil dosť času a ja som bola asi 2x v štúdiu a potom som chodila často za babkou do nemocnice, kde som niekedy strávila takmer celé popoludnie. A navyše, Niall býva v Mullingare a ja teraz v Dubline a aj keď to nie je až tak ďaleko, cestovať hore dole sa mu veľmi neoplatí a benzín tiež niečo stojí a tak som ani nechcela, aby za mnou chodil každý deň..

„Nad čím rozmýšľaš?“ opýtal sa ma, čím ma vytrhol z mojich myšlienok.

„Nad ničím dôležitým“ usmiala som sa, sadla som si vedľa neho a len tak sme na seba ticho pozerali.

„You´re beautiful!“ povedal s úsmevom a potom ma pobozkal.

„Thank you“ usmiala som sa aj ja a znovu som ho pobozkala.

 „A prepáč“ povedal zrazu a pozrel sa do zeme.

„A začo?“ opýtala som sa ho prekvapene.

„Za celý tento týždeň.. Viem, že som teraz trávil veľa času s chalanmi, ale už pozajtra odchádzajú a ...“ začal no ja som ho po chvíli prerušila.

„Za to sa mi vôbec nemusíš ospravedlňovať.. Chápem to a viem, že nebudeš vždy len so mnou“ povedala som s úsmevom pričom som rukou zdvihla jeho bradu, aby sa mi pozrel do očí a videl, že to myslím vážne.

„Ďakujem“ pohladil ma po líci.

„Ja ďakujem za to, že si.“

„Tak za to sa budeš môcť poďakovať zajtra mojim rodičom“ zasmial sa.

„Dobre, len mi to potom pripomeň“ zachichotala som sa a Niall sa mi zahľadel do očí.

„Ľúbim ťa“ povedal so všetkou láskou v hlase a prehrabol mi rukou vlasy pričom mi stále uprene hľadel do očí.

„Ja teba viac“ povedala som s úsmevom a prerušila som malú medzierku, ktorá ešte medzi nami ostala.

Niall sa mi prisal na pery a ja som si svoje ruky obkrútila okolo jeho pásu. Najprv sme sa bozkávali nežne no jeho jemné pery som po chvíli cítila aj na krku a jeho ruky ma hladili po celom tele. Telom mi zrazu začal lomcovať príjemný pocit a naše bozky sa premenili na vášnivejšie. Bolo to tak spontánne! Niallove ruky zablúdili pod moje tričko a pomaly mi hladili chrbát zatiaľ čo ja som si svoje ruky taktiež skryla pod jeho tričko a hladila mu nahé telo.

Počas toho, ako ma Niall zasypával bozkami som si pomaly ľahla a Niall ma nasledoval.. Ledva som lapala dych, no nemohla som ho prestať bozkávať! Jeho bozkov nebudem mať asi nikdy dosť.. V tej chvíli som nevnímala nič, len jeho blízkosť a môj zrýchlený tep. Telom mi prúdili adrenalín, vášeň a ja som nemohla prestať.

„Čo to robíme?“ odtiahol sa na chvíľu Niall a taktiež lapal po dychu.

„Vlastne ani neviem.. Ale páči sa mi to“ usmiala som sa lišiacky a on sa na mne len zasmial.

„Ach ty blázonko.. Vieš, že by sme nemali“ začal, no ja som mu svoj ukazovák položila na pery.

„Viem, no ja ťa milujem“ povedala som a on sa anjelsky usmial.

„Prečo sa tak usmievaš?“ opýtala som sa ho po chvíli zvedavo.

„Lebo si prvé dievča, ktoré mi to povedalo a dobre sa to počúva.“

„Ja som to ešte tiež od nikoho nepočula“ uškrnula som sa.

„Aha.. Prepáč“ zasmial sa. „Aj ja ťa milujem.“

„To neplatí!“ prekrížila som si ruky na prsiach.

„Akoto?“

„Lebo si sa smial“ odula som spodnú peru a hrala sa na urazenú.

„Ale noták Jess..“ povedal a začal mi bozkávať krk až mi naskočili zimomriavky.

„To mi robíš náročky! Vieš, že ti nemôžem odolať“ otočila som sa k nemu a on sa usmial.

„Milujem ťa“ povedal znenazdajky pokojne, s vážnou tvárou a ja som už nemohla odolať a naše pery som opäť spojila.

„Ja to len nechcem uponáhľať“ pošepkal mi po chvíli do ucha.

„Nemusíme to uponáhľať.. Keď to bude mať prísť, tak to príde samo, dobre?“ pozreli sme si do očí a on len ticho prikývol.

Naše bozky sa tak stali ešte vášnivejšie a Niall už po chvíli na sebe nemal tričko.. Vyzeralo to tak, že dnešný deň bude niečím výnimočný, no po chvíli sa to akosi pokazilo..

„Jess, Niall ste hore?“ začuli sme po pár minútach ockov hlas a približujúce sa kroky hore.

„Do riti!“ zanadával Niall a nedobrovoľne sa odo mňa odtrhol.

„Áno, tu sme“ zakričala som a rýchlo som hodila Niallovi tričko.

„Čo s ním?“ pozrel na mňa zmätene.

„Obleč si ho“ uškrnula som sa a ja som sa snažila upraviť si trochu vlasy.

„Mám pocit, akoby sme spáchali nejaký zločin a teraz tu hladíme všetky stopy“ zasmial sa Niall a ja som vybuchla smiechom. Vtom sa ozvalo zaklopanie na dvere a vošiel dnu ocko.

„Čaute“ pozdravil nás a pozrel na nás podozrievavo, keďže sme ledva zadržiavali smiech a Niall mal celé strapaté vlasy a tričko naopak.

„Ahoj“ odzdravili sme mu naraz a to sme už vybuchli hurónskym smiechom.

„Hm.. Asi vás radšej nebudem rušiť“ uškrnul sa a otočil sa chrbtom na odchod.

„A Niall?“ otočil sa ešte.

„Áno John?“

„Nezabúdaj, že to je moja dcéra a ja ešte nechcem byť dedkom“ povedal a my sme sa znova rozosmiali.

„Neboj sa John..“

„Akoby som nevedel, čo ste tu robili“ zamrmlal si ešte popod nos a odišiel.

„Dokopy nič, keďže si prišiel“ povedala som potichu Niallovi a on sa len uškrnul.

Sadol si teda vedľa mňa na posteľ a dal mi pusu.

„Keď to bude mať prísť, príde to samo“ citoval ma a ja som sa len usmiala.

„Ale tak, aby John nebol dedkom“ povedala som so zdvihnutým ukazovákom.

„Neboj sa!“ povedal mi s úsmevom.

„Tak poď ideme si dať niečo pod zub a potom môžeme ísť do toho obchodu..“

„Dobre, som hladný ako vlk“ povedal a vyskočil šťastne z postele.

„Len si ešte otoč to tričko“ zasmiala som sa na ňom a on poslúchol a rýchlo si ho prehodil.

„Tak a môžeme ísť“ povedala som a držiac sa za ruky sme odišli dole do kuchyne.