Never say Never32

„Už si zbalená?“ otvorili sa dvere v mojej izbe a ja som odvrátila zrak od svojich kufrov.

„Alex!“ vykríkla som šťastne a hneď som bola na nohách.

„Ahoj“ zasmiala sa na mojej reakcii a tuho ma objala.

„Som taká rada, že si tu! Aspoň mi môžeš pomôcť s balením“ povedala som ukazujúc na svoj nedobalený kufor.

„Ako tak pozerám, už ani netreba“ uškrnula sa, keďže väčšinu už videla zbalenú.

„Ale treba.. Neviem sa napríklad rozhodnúť medzi týmito doplnkami“ ukázala som na veci, ktoré ležali na mojej posteli.

„Vezmi si všetky.. Nikdy nevieš, kedy sa ti zídu.. No nezabudni, na toto“ podala mi taštičku z obchodu Forever 21.

„Čo je to?“ pozrela som na ňu prekvapene.

„Darček.. Viem, že si si ich už dávnejšie chcela kúpiť.. Tak to máš, aby si na mňa nezabudla“ žmurkla na mňa a ja som sa do taštičky nedočkavo pozrela.

„Ja ťa zbožňujem!“ vykríkla som radostne, keď som uvidela náušnice a náramky, ktoré som si už dávno vyhliadla, no zdalo sa mi zbytočné, kúpiť si ich, keďže mám veľa bižutérie..

„Ďakujem, ďakujem, ďakujem! A na teba by som nemohla nikdy zabudnúť“ usmiala som sa a opäť sme sa objali.

„Veď to je maličkosť!“

„Zdržíš sa?“ opýtala som sa jej.

„Mám takú pol hodinku, potom musím ísť domov, lebo naši s niečím potrebujú pomôcť..“

„Aha.. Tak to je škoda..“ povedala som skleslo.

„A o koľkej presne odlietaš?“

„Zajtra ráno o 8mej a let trvá cca 3 hodiny.“

„Tak to je v pohode..“

„Hej, len budeme musieť skoro ráno vstávať..“

„Vyspíš sa v lietadle.“

„Možno.. Letím prvý krát, takže uvidíme ako to dopadne..“

„Dopadne to dobre“ usmiala sa.

„Inak ani nemôže“ povedala som s úsmevom.

„Pomôžeš mi ešte so zvyšnými vecami?“ opýtala som sa.

„Jasné, tak poďme na to..“ povedala a spolu sme dobalili všetky potrebné veci. Idem tam na 2 mesiace, takže si musím zbaliť takmer všetko..

Tá naša polhodina s Alex mi zbehla neskutočne rýchlo a zrazu bol čas lúčenia, ktoré tak veľmi neznášam! Snažili sme sa to nenaťahovať, aj keď sa nám to veľmi nedarilo a tak sme sa vyobjímali, sľúbili si, že spolu budeme skypovať a písať si.. So slzami v očiach som ju šla odprevadiť až k vchodovým dverám a kývala som jej až dovtedy, kým nezašla za roh ulice.. Aj odtiaľ ešte vykukla :)..

Potom som vošla späť dnu a namierila som si to do kuchyne, kde som si zobrala čokoládový jogurt z chladničky.. Vzala som si ho so sebou do obývačky, kde som si zapla MTV a počúvala som pesničky, ktoré práve hrali.. Tie, ktoré som poznala som si pospevovala a tie, ktoré nie, len tak som sledovala ich klipy.. Niektoré boli naozaj zaujímavé a pri niektorých som mala pocit, že to radšej vypnem, no ani raz som to nespravila, keďže sa mi teraz nechcelo robiť nič iné.. Veci už mám zbalené, takže môžem chill-ovať!

„Hey girl I´m waitin on ya, I´m waitin on ya..“ začala spievať známa pesnička a ja som hneď zbystrela. Volume som zvýšila a aj keď som text vedela naspamäť, len som sledovala klip a chalanov v ňom. Po chvíli pribehla aj Tracy a začala si pospevovať a ukazovať na chalanov.. S úsmevom som ju sledovala ako behá po obývačke a pospevuje si LWWY. Bola taká zlatá.

Zrak mi prebehol z tancujúcej Tracy k Niallovi v klipe a srdce sa mi šťastím rozbúchalo.. Už o pár dní sa s ním uvidím a strávime spolu leto.. Tak veľmi sa teším..

Na ďalší deň

„Máš určite všetko?“ pýtala sa ma mamka už asi po 10ty krát dnes ráno.

„Mami,“ chytila som ju za plecia „na milión% mám všetko!“ usmiala som sa na ňu a ona len prekrútila očami a objala ma.

„Môžeme ísť?“ vbehol dnu ocko a bral môj posledný kufor z verandy.

„Môžeme“ povedala som s hlbokým nadýchnutím a všetci sme vyšli von a nasadli do auta.

S Tracy je teraz babka, lebo sme ju nechceli budiť tak skoro ráno.. S ňou sme sa rozlúčili už včera.. Moja maličká princeznička.. Bude mi chýbať!

Cesta prebehla po väčšine v tichu a keďže je ešte málo hodín, bratislavskými ulicami sme prešli bez problémov a prekvapivo rýchlo.

Po príchode na letisko, sme z kufra povyberali všetky kufre, tašky a namierili sme si to do letiskovej haly.. Letenky už máme, takže sme si šli sadnúť do kaviarne, ktorá tam bola, keďže do odletu máme ešte vyše hodinu a pol.

Mamka celý čas držala ocka za ruku a bolo na nej vidno, ako veľmi jej budeme chýbať! Ticho som sledovala ich rozhovor a pozorovala som, ako sa jeden k druhému správajú.

„Aj ja chcem raz nájsť takéhoto človeka!“ povedala som si sama pre seba dojato. Boli takí zlatí! Naozaj sa veľmi ľúbia, vidno to na nich..

Keď napokon zahlásili náš let, stáli sme už pri vchode do lietadla.. Rozlúčila som sa s mamkou so slovami: Ľúbim ťa (+kisses and hugs).. Trošku som sa od nich vzdialila a keď som sa k nim spätne otočila, ocko niečo šepkal mamke, ktorej sa slzy v očiach hromadili.. Pobozkali sa.. raz, dva, tri krát, objali sa a ocko vykročil smerom ku mne. V tej chvíli som mala pred očami scénu, keď som sa tu takto lúčila ja s Niallom.. Mamku som dokonale chápala..

Prešli sme kontrolou, ešte raz sme mamke zakývali a cez dlhú chodbu sme vošli do lietadla, kde sme sa usadili na svoje miesta..

„V pohode?“ opýtal sa ma ocko a chytil ma za ruku.

„Budú mi chýbať“ povedala som po chvíli.

„Veď mne tiež a veľmi!.. Ale na druhej strane som šťastný, že sa po toľkých rokoch uvidím so svojimi rodičmi, lebo som ich nevidel už dosť dlho.. Teda skype nepočítam..“ uškrnul sa a ja som sa na ňom pobavene zasmiala.

„No všetko má svoje výhody aj nevýhody.. Celý život je taký.. Nemôžeš mať všetko a byť na 2 miestach naraz, to sa proste nedá..“ povedal.

„Bohužiaľ“ súhlasila som s ním.

„Tak mi aspoň povedz či sa už tešíš na svojich starých rodičov?!“ odľahčil tému ocko.

„Jasné, že sa teším! Konečne s nimi budem môcť byť naživo, objať ich..“

„To je fajn.. Aspoň sa bližšie spoznáte..“

„Veď hej..“

„A kedy má prísť Niall?“

„Budúci týždeň“ povedala som s úsmevom.

„Naňho sa tešíš asi ešte viac čo?“ podpichol do mňa.

„Áno, aj naňho sa teším..“ zasmiala som sa.

„Som rád, že si tak rozumiete..“ začal, no ja som ho hneď prerušila.

„Ja som tiež.. Prepáč, ale ak by ti to nevadilo, chvíľu si zdriemnem, lebo som sa veľmi nevyspala..“

„Okej“ povedal s povzdychnutím a obaja sme sa na seba usmiali..

Posunula som si teda sedadlo, ľahla som si a na uši som si nasadila slúchadlá.

Pustila som si hudbu z mobilu a po krátkej chvíli som zaspala.