22 - Suzie

Ahojte :). Na túto časť som sa už veľmi dlho tešila a konečne je tu.. ;)... Je hlavne pre moju real Suzie, ktorá príde v lete z Canady po 2 rokoch a strašne sa už na ňu tešíím... Je trošku kratšia, ale nestihla som dnes napísať dlhšiu, takže snáď dám pokračovanie zajtra... Btw, ďakujem za 3000 návštev... Ľúbim vás! :-* Enjoy ♥

„Prečo sa tak na mňa pozeráš?“ opýtala som sa ho, keď som dojedla burger.

„Ale nič.. Ja len, že si mi trochu pripomenula Nialla“ povedal mi so smiechom.

„Ale noták.. Prestaň! Až tak zle na tom nie som..“ zasmiala som sa a buchla som ho do ramena.

„Aká drsná“ zasmial sa na mne.

„Občas treba byť.“

„Veď hej..“ usmial sa a prerušilo ho zvonenie môjho mobilu.. Na zvonenie mám pesničku od nich – What makes you beautiful a keď to Harry počul zasmial sa a ja som zase „chytila farbu.“

„Prepáč“ povedala som,  postavila som sa a išla som trochu ďalej od Harryho.

„Volá mi Suzie.. Čo asi chce?“ premýšľala som, keď som zbadala jej meno na displeji..

„Ahoj Suz“ zdvihla som s úsmevom na tvári.

„No čáu“ pozdravila mi tiež a pokračovala: „ Kde si?“

„Ako kde som? Boli sme sa s Em a ostatnými najesť v Nandos a teraz sedím na lavičke (radšej som nepovedala s kým)v parku.. Čo sa deje?“ opýtala som sa zmätene.

„Človek za tebou raz príde do New Yorku a musí ťa čakať hodinu pred dverami. Ďalšiu hodinu by som už asi nezvládla, keďže potrebujem ísť na WC.. Mohla by si si švihnúť a prísť domov čo najskôr?“ zasmiala sa do telefónu a ja som ostala v nemom úžase..

„Si tam?“ opýtala sa ma po chvíli, keď som nič nevravela..

„Ty si v New Yorku?? Čože?? Wááá“ kričala som a všetci naokolo na mňa hádzali vystrašené pohľady.. Všimla som si aj Harryho ako sa na mňa nechápavo pozrel, no ja som tie pohľady odignorovala.. Teraz mi k šťastiu nechýbalo vôbec nič!

„Hej som v NY, tak prídeš už, please“ vytrhla ma z rozmýšľania Suzie.

„Jasné, hneď som tam“ zakričala som a zložila hovor.

„Prepáč, ale musím už ísť“ povedala som Harrymu, keď som k nemu pribehla.

„A ideš domov?“

„Vlastne hej..Ideš aj ty?“ opýtala som sa s nádejou v hlase.

„Yes! Zvezieš ma?“ zasmial sa.

„Of course, ale budeš si musieť pohnúť“ povedala som a už som ťahala za ruku preč. Po chvíli som si však uvedomila, že by som ho mohla pustiť :D. No Harrymu to asi nevadilo..

„A kam sa to tak ponáhľame?“ opýtal sa po chvíli zmätene.

„Prepáč.. Ak nemáš čas.. Nemusel si ísť.“ zastala som a pozrela som mu do očí..

„Pozri, ak by som nemal čas, tak s tebou nejdem. To je v pohode, v podstate idem domov aj ja.. Len som chcel vedieť, kam sa tak ponáhľaš, lebo od toho telefonátu som si všimol, že sa viac usmievaš a si celá happy.. Nechcem byť zvedavý, ale tak..“ dopovedal a krásne sa na mňa usmial.

„Že si to ty, tak ti to poviem“ zasmiala som sa a pokračovali sme v ceste.

„Uf, ďakujem“ vydýchol si a hodil na mňa ďakovný výraz tváre a ja som sa na ňom musela zasmiať..

„Volala mi kamarátka.. Býva v Canade a mala nás prísť pozrieť do NY.. Nevideli sme sa už strašne dlho a dnes ju konečne uvidím...! Strašne sa už teším..“

„Wow, to je super! A ako dlho ste sa už nevideli, ak sa smiem opýtať?“

„Už 2 roky.. Voláme spolu len cez skype, píšeme si, ale naživo je naživo..“ zasmiala som sa.

„To je jasné.. Ja si napríklad neviem predstaviť, že by som sa s niektorým z chalanov nevidel čo i len týždeň, nieto ešte 2 roky! Máte môj rešpekt girls“ povedal s obdivom..

„Nepreháňaj... Tak nevyberieme si.. A letenky sú strašne drahé.. No o to viac si ceníme čas, ktorý spolu strávime..“ povedala som s úsmevom.

Počas cesty domov sme sa s Harrym ešte rozprávali o Suzie aj o chalanoch.. Veľa som sa pri ňom nasmiala.. Nevedela som, že je až taký vtipný :).. Harry je úplne pohodový chalan... Rád sa smeje, robí hlúposti (ako som sa dozvedela), fajn sa s ním rozpráva a aj napriek tomu je to hudobná hviezda... Čo by dalo tisíce dievčat na svete za to, aby sa s ním mohli takto porozprávať, zasmiať sa..?! Ešte nedávno som patrila k tým tisíckam fanúšičok, ktoré vidia chalanov len na koncerte či autogramiáde.. A teraz si ma svojou normálnosťou úplne získal!

Po príchode do baráku som nechcela čakať na výťah, tak som rýchlo vybehla po schodoch..

Keď som ju zbadala sedieť na veľkom kufri pred našimi dverami musela som sa zasmiať a šialene som vykríkla.

„Suziee“ kričala som na celý barák.

„Kate?!“ vstala zo svojho kufru a rýchlo ku mne pribehla. Objali sme sa a od radosti sme tam skákali ako šialené! Netrvalo to dlho, ale mne naše vítanie pripadalo nekonečné!

„Tak rada ťa vidím, strašne si mi chýbala“ hovorila som jej pomedzi naše pišťanie..

„Veď ty mne tiež“ zasmiali sme sa obe a ďalej sme zostali v objatí.

„Akoto, že si tu?“ opýtala som sa v rýchlosti..

„Potom ti všetko vysvetlím, len už mi otvor ten svoj byt, lebo sa tu pocikám!“ zasmiala sa a ja som si rýchlo prehľadávala vrecká... No kľúče som akosi nemohla nájsť..

„Nevrav mi, že nemáš kľúče, ty dilino..“ povedala žalostne.

„Shit! Asi ich má Emily v taške..“ ja som fakt dilino...Úplne som od tej radosti zabudla na kľúče..

„No super“ poznamenala Suz a ja som sa snažila niečo vymyslieť..

„Už viem“ povedala som po chvíli.. Harry! Určite bude v ich byte, tak nám snáď otvorí.. Ale v ktorom byte to bývajú? Myslím že sú o 2 byty ďalej..

„Poď za mnou!“ zavelila som a ťahala som Suz za ruku k dverám bytu 2E..

„Snáď to bude ten správny“ pomyslela som si, keď som zaklopala na dvere..

Z bytu vykukla Harryho prekvapená hlava a mne odľahlo..

„Ahoj..Prosím ťa, mohla by k vám ísť Suzi na „vécko“... Zabudla som, že kľúče od bytu má Emily a...“ hovorilo som dychtivo.

„Jasné“ prerušil ma so širokým úsmevom.. „Poďte ďalej a cíťte sa tu ako doma.. WC je tamto“ ukázal na dvere za rohom a Suz sa tam rýchlo rozutekala. Ja som sa naňho zoširoka usmiala a vošla som dnu.

„Môžete tu zostať dovtedy, kým príde Emily..“ povedal mi..

„Ďakujeme.. A prepáč, že som ťa tam dole pri výťahu nechala samého, ale ponáhľala som sa“ vravela som so smiechom.

„To je OK. Veď som počul a aj videl, keď som okolo vás prechádzal..“ zasmial sa.

„Ty si okolo nás prechádzal?“ opýtala som sa udivene.

„Myslel som si, že ma nevidíte.“

„Asi zavolám Em, aby sa poponáhľala..“

„Je ti tu snáď zle? opýtala sa ma a pomaly sa ku mne naklonil..

„Čo to robí?? Veď mám priateľa.. Toto mu nemôžem urobiť..“ hovorila som si v duchu a rýchlo som sa postavila, lebo mi zdvihla Emily..

„Ahoj Kate. Čo sa deje?“

„Ahoj. Mohla by si sa prosím ťa poponáhľať domov? Zabudla som, že máš kľúče od bytu a prišla Suzie...“

„Prišla Suzie? To je super! Aj tak som sa už chystala domov, takže o 10 minút som tam..“

„Dobre, dík.. Ahoj“ povedala som a zložili sme.

Počas môjho telefonátu prišla do obývačky Suzie a zvláštne sa pozrela na Harryho..

„Ja ťa odniekiaľ poznám“ skonštatovala po dlhom rozmýšľaní Suzie. Ja som sa na nej len zasmiala. Vedela, že som blázon do One Direction, ale ona poriadne ani nevedela ako vyzerajú... Možno ich videla pár krát na fotke, ale inak...

„Poď Suz, ideme.. Potom ti všetko vysvetlím... Inak toto je Harry a toto je Suzie“ zoznámila som ich narýchlo..

„Teší ma“ povedali obaja..

„Prepáč Harry, ale Em o chvíľu príde, takže už radšej pôjdeme..“ povedala som so zmiešanými pocitmi..

„Tak dobre.. Rád som ťa spoznal Suzie.. A vlastne aj teba Kate“ povedal a pozrel mi do očí..

„Aj ja teba“ povedala Suz a vyšla z bytu.. Ja som ju nasledovala no Harry ma ešte zastavil..

„Kate počkaj... Ja.. Prepáč..“ vykoktal zo seba a ja som vedela, že myslí ten pokus o bozk..

„Nevadí.. Zabudnime na to.. A ja mám aj tak priateľa, takže..“ povedala som a zmizla som vo dverách.

Suzie :-*