20 - Po basketbale

Prepáčte, ale momentálne som úplne bez nápadov, takže aspoň niečo.. BTW, tá fotka je odveci ja viem, ale dnes mi blbne celý net, takže nič lepšie mi nenašlo :/ Enjoy :-*

„Basketbal som nehrala už od...mája“ skonštatovala zamyslene Emily a ja som sa len zasmiala nad faktom, že ja som na tom vlastne rovnako. Keď sme vchádzali na ihrisko, stálo tam už asi 5 chalanov a keď nás zbadali, na ich tvárach sa objavil  úsmev od ucha k uchu.

Emily sa začervenala, no myslím, že si to nikto nevšimol.. Pozorne som si prezerala všetkých chalanov, ktorý tam stáli a spoznala som len jedného z nich. Bol to chalan, ktorý nám v hudobnom obchode predával lístky na koncert. Bol vysoký, mal hnedé oči a krátke hnedé vlasy. Nick nás so všetkými zoznámil a rozdelili sme sa do družstiev. Bolo nás 8, takže sme sa rozdelili po štyroch do každého tímu. Ja som bola s Nickom, Petrom a Georgom a Emily bola s Maxom, Richardom a Philipom. S Em sme museli hrať proti sebe, pretože by nebolo fér mať v jednom tíme dve baby a v druhom tíme len chalanov.

„Nemysli si, že ťa budem šetriť“ povedala som Emily s úškrnom, keď sme stáli na rozskoku..  

„Napodobne“ povedala tiež s úškrnom a hra sa začala. Náš tím získal loptu (pretože som vyššia :D) a hneď sme sa rozbehli po ihrisku...

Po hodinovom behaní a naháňaní sa za loptou som skonštatovala, že už mám dosť. Nevládala som už behať za loptou a tak som ich stopla so slovami: „The end boys! Please!“

Všetci na mňa vyjavene pozreli a vybuchli smiechom.

„Povedala som niečo vtipné?“ pozrela som na nich nechápavo.

„A že športové gymko“ zasmial sa Richard a ja som pochopila, že naráža na moju výdrž.

„A kto povedal, že na športovom gymku hráme hodinu vkuse basket?“

„To som nepovedal ani ja, ale tak kondičku by si mohla mať, no nie?“

„Mne kondička nechýba“ povedala som a so smiechom som sa za ním rozbehla. Všetci sa na nás veľmi dobre zabávali, keďže som ho naháňala po celom ihrisku s fľašou vody v ruke.

„Tak fajn, vzdávam sa“ kričal cez smiech celý zadychčaný..

„A že kto tu nemá kondičku“ zastala som pri ňom a vyliala som na neho vodu z fľaše.

„Tak toto si nemala“ zakričal za mnou a pre zmenu ma začal naháňať on.

„Vojná!“ zakričal Nick a všetci sme sa začali naháňať po ihrisku s fľašami v rukách.

Keď sme už naozaj nevládali behať, vyvalili sme sa na trávu a celý mokrý sme tam len tak ležali.

„ Mali by sme už ísť, o chvíľu si tu prídu zahrať basket ďalší chalani“ prehodil medzi rečou Philip.

„Myslela som si, že je to verejné ihrisko“ povedala Em.

„Veď aj je.. Ale stále si tu po nás niekto chodí zahrať..Už sme si zvykli...“ dodal.

„A hodina basketu raz za týždeň nám úplne stačí“ povedal Max a ostatný sa rozosmiali.

Po ceste domov sme sa ešte zastavili v Nandos na rýchly a nezdravý obed. Nejem často takéto nezdravé jedlá, ale keď som už veľmi hladná...tak prečo nie :D?!

„Čo sa to tu deje?“ opýtala sa Emily, keď sme uvideli desiatky dievčat, ktoré stáli pred Nandos..

„Netuším“ povedali sme jednohlasne.

„Nejdeme niekam inam?“ opýtala som sa ich..

„Keď už sme tu, tak sa nejako dostaneme dnu“ povedal Nick a žmurkol na mňa, čo mi vyčarovalo úsmev na tvári.

Predierali sme sa cez davy dievčat až sme sa nakoniec dostali dnu. Pri pokladni sme našťastie nečakali dlho  a objednali sme si „burgery“.

„Zostaneme tu alebo si pôjdeme sadnúť outside?“ opýtal sa niektorý z chalanov.

„Zostaňme tu, vonku je strašne horúco.“

„Tak fajn“ povedala som a bola som už taká hladná, že mi bolo v tejto chvíli úplne jedno či sme dnu alebo von. Sadli sme si teda k veľkému stolu a začali sme sa napchávať.

„OMG,OMG,OMG..“ opakovala Emily a začala šialene mávať rukami z ničoho nič.

„Em? Si v pohode?“ opýtala som sa jej a nechápavo som na ňu hľadela.

„Otoč sa!“ povedala.

„Načo? Nerob si zo mňa srandu..“ odbila som ju mysliac si, že si zo mňa chce vystreliť a pokračovala som v jedení.

„Kate! Okamžite sa otoč..“ vravela naliehavo.. „Hádaj kto sedí za tebou?!“

„Neviem a ani ma to nezaujíma.“

„Si si istá, že ťa nezaujíma...One Direction!“ hovorila šialeným hlasom Em.

„Nie! Zase si zo mňa robíš prču čo?“ povedala som jej a neveriacky som sa otočila.

No keď som sa otočila, naozaj tam sedeli.

„Oh My God!! Za mnou sedia chalani z 1D!“ povedala som si pre seba. No asi som to povedala trochu hlasnejšie, keďže na mňa všetci, čo sedeli pri mne, vypleštili oči a začali sa dusiť burgerami, ktoré mali v ústach. Vybuchli smiechom a ja som celá červená sklonila hlavu. Všetky pohľady sediacich pri stoloch sa šokovane upreli na nás. Asi si mysleli, že sa tí blázni dusia a oni sa pritom úžasne zabávali! Keď som sa znova otočila, chalani sa na nás najprv nechápavo pozerali a nakoniec vybuchli smiechom aj oni.

„No super, vyzerám ako idiot!“ pomyslela som si.