Forever 26

„Paríž? Naozaj?“ pýtam sa ho nadšene, keď pozerám von oknom z lietadla a vidím Eiffelovku.

„Viem, že si tu vždy chcela prísť, nie len počas koncertovania, keď nemáš na nič čas, ale aj to tu trošku spoznať a poobzerať si to tu.

„Ja ťa naozaj milujem, honeymoon v Paríži la la la“ začala som si spievať, no Liam ma hneď prerušil bozkom, čo ma samozrejme umlčalo..

Hneď po pristáti, nás na letisku čakal nejaký chlapík, ktorý nás má odviezť do hotela a tak sme si vzali svoju batožinu a onedlho sme sa už viezli ulicami Paríža.

Keď sme vošli do hotela, kde sme mali byť ubytovaní, musela som si pridržať bradu, lebo sánka mi spadla asi až k zemi, myslím.. Nádherný hotel, určite aj dosť drahý, luxusne vybavený.. Liam vybavoval niečo na recepcii, zatiaľ čo ja som sa prechádzala obrovskou halou.. Ani som nepostrehla kedy a Liam zrazu stál vedľa mňa.

„Krása, že?“ dal mi pusu na vlasy a ja som len súhlasne prikývla.

„Tak poď, ľudia sa ťa začínajú báť, keď tu na to všetko zízaš ako bezdomovec“ uškrnul sa.

„Vtipný“ povedala som štuchnutím ho, no on sa len zasmial, chytil ma za ruku a výťahom sme sa vyviezli na 4. poschodie.

„Nech sa páči Mrs a Mr Payne, ak by ste čokoľvek potrebovali, stačí zavolať na recepciu, povedať im číslo vašej izby...“ začula som ako hovoril jeden zo zamestnancov tohto hotela, no tá prvá časť vety sa mi veľmi zapáčila. Mrs a Mr Payne. Od dnes máme rovnaké meno, od dnes sme už len on a ja..

„Všetko v poriadku?“ prerušil ma z rozmýšľania Liam.

„Áno, len som sa zamyslela, keď ten poslíček povedal Mrs Payne“ povedala som s úsmevom.

„Od dnes, teda lepšie povedané už od včera máš rovnaké priezvisko ako ja“ zachichotal sa.

„Konečne“ zasmejem sa a za ruku ho ťahám do izby, lebo som zvedavá ako vyzerá.

„Počkaj, zavri oči“ zatiahne ma späť a zakryje mi oči svojimi rukami.

„Čo robíš?“ smejem sa a on ma naviguje, kam mám ísť.

„Prekvapko.“
„Už môžem?“ zastali sme po chvíli a mňa ovial chladný závan vzduchu.

„Pripravená?“ pýta sa ma.

„Liaam, nenaťahuj ma už toľko“ hovorím mu nedočkavo.

„Dobre, tak teda môžeš“ hovorí mi, pričom zloží svoje ruky z mojich očí. Pohľad ktorý sa mi práve naskytol mi doslova vybil dych a ja som nevedela, čo povedať.

Stála som na väčšom balkóne a v tesnej blízkosti pred nami sa vypínala vysvietená Eiffelova veža.

„Are u kidding me?!“ hovorím celá bez seba.

„Nie.. A ešte niečo.. Romantické raňajky?“ ukázal na malý stolík za nami, na ktorom boli pripravené lievance, pár iných dobrôt a šampanské s jahodami.

„Wow“ hovorím bez slov.

„Tak a teraz sa nám začínajú naše dvoj – týždňové medové týždne“ povedal s úsmevom, pričom mi nalial šampanské a podal mi jeden z pohárov do ruky.

„Dva týždne? Ale veď ja nemôžem odísť len tak na dva týždne Liam..“

„Neboj, všetko je vybavené.. Môžeš“ hovorí mi a pomaly ma chytá za boky.

„Jaa.. Ani neviem, ako sa ti mám poďakovať láska.“

„Veď ty mi predsa za nič ďakovať nemusíš. Milujem ťa a ešte nikdy som nebol šťastnejší ako teraz. Konečne som si ťa vzal, sme spolu v Paríži, pozeráme sa na Eiffelovku, pijeme šampanské a už o chvíľku budeme len jedným, čo môže byť lepšie?“ hovorí mi, pričom si obaja štrngneme a odpijeme si zo šampanského.

„Milujem ťa“ hovorím, pričom sa mu hlboko zahľadím do očí a on sa mi po chvíli vášnivo prisaje na pery.

Šampanské položíme na nočný stolík, ja mu vyzliekam košeľu a on mi rozopína šaty.. Všetko je to tak nenútené a prirodzené, že mi vôbec nevadí, že sme práve niečo zvalili na zem a pokračujeme aj naďalej vo vyzliekaní.. O malú chvíľu už ležím na posteli takmer nahá a on mi dáva dole posledné kusy oblečenia.. Neprestávam ho náruživo bozkávať a jeho ruky blúdia po celom mojom tele.. Obaja ešte s ostávajúcim alkoholom zo svadby v hlave, teraz trošku bubliniek a skoré ráno plné vášni, bozkov a všetkého ostatného pred nami..

„Noták, zastav sa už aspoň na chvíľku“ smeje sa zo mňa a sadá si na lavičku.

„Liam, sme v Paríži.. Čo si si myslel, že budeme len vylihovať v posteli celé dva týždne?“ uškŕňam sa naňho.

„Tak trošku“ žmurkol na mňa.

„Ty si hrozný.“

„A ty ešte horšia, nedopraješ svojmu manželovi trošku oddychu?“ pozerá na mňa žiadostivo.

„Môj manžel má oddychu dosť, len je lenivý a celý týždeň a pol, odkedy sme tu aj riadne nadržaný“ smejem sa na ňom, za čo si vyslúžim šteklenie, ktoré neznášam.

„Dobre, dobre, už som ticho“ zdvíham ruky na znak toho, že sa vzdávam, on na mňa pozrie a ja zase vybuchnem smiechom.

„Tak fajn, ideme späť, vidím, že dnes nič z teba“ uškŕňam sa a ťahám ho za ruku cestou, ktorá vedie späť do hotela.

„Ďakujem, ďakujem a ešte raz ďakujem“ veselo si spieva a ja sa smejem celou cestou do hotela.

Keď už však konečne prídeme na našu izbu, obaja sa len vyvalíme na posteľ a bezvládne ležíme.. No v tom momente mi príde akosi nevoľno a tak utekám na toaletu, kde chvíľu zotrvám.

„Si v poriadku?“ pýta sa ma Liam.

„Áno, len mi prišlo trošku zle.. Možno som niečo zle zjedla“ hovorím a ľahám si späť vedľa neho s menšou obavou.

„Asi nejdeš na večeru, že?“ pýta sa ma, keďže je akurát čas večere.

„Myslím, že nie.. Ale ty kľudne choď, musíš už byť hladný“ hovorím mu, pričom mu škŕka v bruchu.

„Tak trošku“ zasmejeme sa obaja. „Dobre, o chvíľu som späť zlatko“ hovorí mi, dá mi ešte pusu a odchádza.

Ja si sadám na posteľ, beriem si svoj diár a počítam.. Krámy mi meškajú už pár dní, no to ešte nemusí nič znamenať.. Aj keď ja ich mám takmer vždy na deň presne.. No čo ak to nebola len taká obyčajná nevoľnosť, čo ak som...

Forever 25

Hello, takže konečne som sa dostala k písaniu, táto časť bola už dosť očakávaná a je aj dosť dlhá, takže dúfam, že sa bude páčiť a necháte svoj názor aj v komentári :). Chcem sa vám aj poďakovať za to, že ste zostali verný môjmu blogu, aj keď som dlhšie obdobie nič nepridávala.. Sľubujem, že sa polepším :P.. A ohľadom toho prekvapenia.. Dnes pridám ešte jednu časť, soo enjoy ;).

V deň svadby

V to ráno som sa zobudila dosť skoro a možno to bolo aj tým, že mi vedľa mňa chýbal Liam.. Takmer každé ráno sa totiž zobúdzam vedľa neho a dnes som ho chcela mať pri sebe.. No väčšina sa zhodla na tom, že by sme spolu deň pred svadbou nemali spať a tak sme si povedali, že to pre nás nebude problém... A tak som len ležala v posteli a premýšľala nad dneškom.. Tento deň si chcem užiť tak, ako sa patrí. Dnešný deň patrí len nám dvom.. No aj tak som najviac zvedavá na to, ako to všetko pripravili a na to, aký program si tí blázni pripravili..

Neprešlo možno ani 10 minút a  zrazu mi zazvonil mobil a na displeji mi ukazovalo Liamove meno..

,,Dobré ránko miláčik, nezobudil som ťa?" ozval sa jeho podmanivý hlas a ja som sa ticho zachichotala.

,,Ahoj, ani nie... Už hodnú chvíľu len tak ležím a myslím na dnešný deň."

,,Dnešný deň je len náš a preto si ho naplno užijeme."

,,Súhlasím" povedala som s úsmevom.

,,Btw, dnes si mi chýbala.. Ráno som sa prebudil a vedľa mňa ležal namiesto krásky chrápajúci Zayn" zasmiali sme sa.

,,Neboj sa, po dnešku to už budem len ja."

,,Ľúbim ťa Sophie."

,,Aj ja ťa ľúbim" povedala som a v tej chvíli mi vbehli do izby El, Perrie a Dan.

,,Tak vstávaj ty leňoch, dnes je tvoj veľký deň, azda ho nechceš prespať" uškrnula sa Perrie a stiahla zo mňa perinu. Ja som na nich prekvapene civela a po chvíli, keď som sa spamätala, dala som si mobil späť k uchu..

,,Prepáč zlatko, no momentálne do mojej izby vletelo tornádo, takže sa vidíme asi až pred oltárom" zasmiala som sa.

,,Tak teda dobre, teším sa princezná, pá" povedal veselo a zložili sme.

,,Pá“ zložila som a pozrela som na baby s prekrútenými očami.

,,Vy dvaja bez seba asi fakt neviete vydržať ani minútu" krútila hlavou Dan.

,,Nie, nevieme.. Tak teda dobre, už vstávam" povedala som veselo a nasmerovala som si to do kúpeľne.

Následne na to sa začalo doobedie plné príprav, môj make up, vlasy, baby mi pomáhali obliecť si šaty a všetko okolo toho... Keď už som potom bola konečne pripravená a zostala som sama v izbe, obzerala som si každý jeden detail svojich šiat, ktoré boli jednoduché no nádherné zároveň a cítila som sa naozaj ako princezná... Takíto pocit ma žena asi len raz za život a to vtedy, keď má na sebe oblečené svadobné šaty..

,,Ďalej" zakričala som z izby, keď som začula niekoho klopať na dvere.

,,Ahoj, môžem?" nakukla dnu Davidova hlava.

,,Nepýtaj sa a poď" uškrnula som sa a postavila som sa späť pred veľké zrkadlo.

,,Vyzeráš nádherne sestrička" pozrel sa na mňa v zrkadle a zozadu ma objal.

,,Ďakujem Dave.. Za všetko. Mám najlepšieho brata na svete" žmurkla so naňho.

,,To teda máš" povedal a obaja sme sa zasmiali.

,,To by si nebol ty, aby si k tomu niečo nedodal.."

,,Ale veď vieš, že si robím srandu."

,,No akoby som ťa nepoznala" zasmiala som sa.

,,Sophie, je čas" vbehol mi zrazu ocko do izby a s Davidom sme si vymenili pobavené pohľady.. Ocko totiž dosť stresoval posledné dni pred svadbou, miestami aj viac ako Dan a to už je naozaj čo povedať..

,,Okej, vidíme sa pri oltári sestrička."

,,Dave a hlavne nestrať prstene“ hovorím mu s úškrnom.

„Pokúsim sa“ žmurkol na mňa a po chvíli sa vyparil z izby.

,,Tak čo, pripravená?" pýta sa ma ocko.

,,Áno som" hovorím s úsmevom a vychádzame z izby, no pozastavuje ma ešte pred vstupom do záhrady.

,,Sophie, počkaj ešte chvíľku" chytil ma za ruku a ja som naňho zvedavo pozrela.

,,Viem, že nie som najlepší otec, no chcem len aby si bola šťastná a nezabudla na to, že som na teba hrdý.. Sophie, mám ťa rád."

,,Ale oci, veď aj ja ťa mám rada" objímam ho a spustí sa mi slza z oka.

,,A tvoja mama by na teba tiež bola hrdá.. A verím, že tu je dnes s nami a s úsmevom nás pozoruje.."

,,Ďakujem oci" hovorím dojato a myslím na mamu ako sa na nás usmieva.

,,Tak a teraz už poďme, lebo chlapec, ktorý ťa ľúbi, ťa už čaká pred oltárom" zasmiali sme sa, objali sa pričom ocko potiahol nosom a vyšli sme teda konečne von, kde to bolo všetko zastrešené, no vyzeralo to, akoby sme boli aj napriek tomu von.

Vo chvíli keď som zbadala tú krásu, kútiky úst sa mi roztiahli ešte do väčšieho úsmevu a celá užasnutá, som sa na chvíľu zastavila a obzerala sa naokolo. Vpredu bol veľký altánok s bielym baldachýnom, krásne vysvietený, na oboch stranách boli moje obľúbené biele ruže..

,,Tak už poď" hovorí mi veselo Perrie a pomaly kráčam za mojimi družičkami s ockom po mojom boku.. Prechádzam uličkou a z oboch strán sa na mňa usmievajú moji kamaráti, známi, rodinní príslušníci.. S radosťou, že vidím takto všetkých po kope sa usmievam ešte viac a keď dôjdem rovno k miestu, kde sa stanem Mrs Payne a Mr Payne sa na mňa pozerá užasnutý a s úsmevom od ucha k uchu, cítim sa najšťastnejšia na svete.. Ocko mi dáva pusu na líce a podáva moju ruku Liamovi.

Stojíme vedľa seba, Liam mi šepká, že vyzerám nádherne a že ma ľúbi na čo sa len usmejem a Zayn, ako jeden zo svedkov, na mňa žmurká, stojac vedľa Liama po pravej strane.

Obrad prebehol dosť rýchlo, no asi najviac z celého obradu som si užila výmenu našich manželských sľubov. Držali sme sa s Liamom za ruku a ja som ako prvá povedala ten svoj, ktorý som si vopred pripravila. Nebol síce veľmi dlhý, no myslím, že sa Liamovi páčil, čo bolo pre mňa hlavné:

,,I hope that you know, I will always be here for you. You can talk to me about anything any time. Wheter you need ears to listen, or arms to hold you. I will always be just a call away. Please don´t ever forget that! I love you.“

Liam sa po tom, čo som to povedala usmial a povedal ten svoj:

,,I don´t need the most good looking, btw you are, and i don´t need the most popular. I want you, because you are the one, who is there for me when no one else is. I want you, because you are the one, who I can be myself around. I want you, because when I look at you, I see the person i want to be around for the rest of my life. I chose u then, I choose you now and I´ll contiue to choose you forever. I love you Sophie.“

Dojato som naňho pozerala a v tej chvíli som sa cítila ako najšťastnejší človek na svete! Bol to úžasný pocit, ktorý prajem zažiť každému.. Obrad potom pokračoval vymenením si obrúčok a ani som sa nenazdala a povedali sme si svoje áno a dali si náš prvý manželský bozk.

Vybehli sme teda po chvíli z altánku a všetci nám začali tlieskať a pískať. Pozreli sme sa smejúc sa na seba a pobozkali sme sa ešte raz no s tým, že Liam pri tom zdvihol hore ruku akoby hovoril: konečne je moja!"

Ovácie sa ešte vystupňovali a my sme sa celí šťastní pomaly rozbehli uličkou..

Svadobná hostina následne pokračovala vo veľkom svadobnom stane, ktorý sa vonku postavil kvôli počasiu, keďže február je ešte dosť chladný, aj keď zubaté slnko na nás vykúkalo počas celého obradu.

„Taaak a konečne si moja“ objal ma zozadu Liam, keďže som ešte šla do kuchyne niečo vybaviť, no on si ma aj tak našiel.

„A ty si už len môj“ otočila som sa k nemu a ruky som si obmotala okolo jeho pásu.

„Myslím, že by sme mali ísť späť, lebo všetci na teba, teda teraz už aj na mňa čakajú“ zasmiali sme sa.

„Dobre, tak teda poďme“ povedala som a držiac sa za ruky sme sa spoločne vybrali späť k ostaným..

Najprv sme si teda všetci posadali k stolu, pripili si a môj ocko, Dave a Zayn mali príhovor. Počas týchto príhovorov som mala slzy na krajíčku, hoci pri Zaynovi sa miestami smial celý stan.

Liam povedal taktiež pár slov, po ktorých sme mu všetci zatlieskali, mňa pobozkal a následne sme si strihli náš prvý novomanželský tanec.

Svetlá sa zrazu stlmili, na podlahe bolo pripravené srdce z ruží, ktoré som si doteraz ani nevšimla, a keď sme vkročili do stredu srdca, nad nami sa rozsvietili malé svetielka, ktoré sa pomaly zažínali po dĺžke celého stanu.

Vyzeralo to kúzelne a tak sme sa len pozreli na seba, začala nám hrať krásna pesnička--->(http://www.youtube.com/watch?v=q9ayN39xmsI) a my sme sa nechali unášať hudbou. V tej chvíli som sa cítila, akoby sme tam boli len my dvaja a užívali sme si každú jednu sekundu nášho tanca pri ktorom nechýbali rôzne točky, záklony, bozky.. A to sme si to ani nenacvičovali.. Tak dobre nacvičovali, ale len raz.

Po dotancovaní sme si vyslúžili obrovský aplauz a následne sa ku nám na parket pridali aj ostaní. Každý tancoval s každým, zatancovala som si aj so Zaynom, všetci sa veľmi dobre bavili na hudbu, ktorú náš skvelý DJ hral, sem-tam za ním niekto išiel a poprosil ho o nejakú pesničku.. Bolo to skvelé, no potom sme akosi vyhladli a tak sme sa všetci najedli z teplých a studených bufetov, ktoré sme tam mali, kde bolo jedla od výmyslu sveta, takže sme si mohli vybrať naozaj čo sme len chceli..

„No tak mi ho už ukáž“ naliehala Perrie, ktorá chcela vidieť môj prsteň.

„Jednoduchý, no krásny“ povedala som s úsmevom a ukazujem svoju ruku pre väčšiu skupinku, ktorá sa okolo mňa zrazu zhromaždila.

„Naozaj krásny..“

„Nádherný.. Máte tam aj niečo vyryté?“

„Áno, zvnútra máme obaja napísané Forever a ja mám L ako Liam a on má S ako..“

„S ako moja úžasná dcéra Sophie“ doplnil ma ocko, ktorý sa zrazu zjavil pri nás a všetky sme sa na ňom zasmiali.

„Presne tak“ hovorím s úškrnom.

„A mohol by som si so svojou dcérou dnes aj zatancovať?“ pýta sa ma, podávajúc mi svoju ruku a ja ju s radosťou prijímam.

„Samozrejme, ospravedlňte ma dievčatá“ žmurknem na nich a s ockom sa presúvam pomedzi stoly na tanečný parket.

„Takže na tanečnom parkete teraz máme otca nevesty aj s nevestou, takže teraz špeciálna pesnička pre vás----> http://www.youtube.com/watch?v=7fV6fmBerRg“ prekvapil nás DJ a začala hrať pesnička, o ktorej som sa už skôr bavila s Liamom, že by som na ňu chcela tancovať s ockom a on si to pravdepodobne zapamätal a tak som ho teraz len našla pohľadom, stojac vedľa Zayna, usmievajúc sa a perami som mu naznačila I love you.

Chytila som teda ocka za ruku a začali sme spolu tancovať.. Bolo to také milé..

„Nevedela som, že vieš až tak dobre tancovať“ hovorím mu počas tancovania, prekvapená z jeho tanečných kreácií.

„A čo si si myslela, že po kom vieš tak perfektne tancovať?“ zasmiali sme sa a položila som si hlavu na jeho rameno a pomaly sme sa knísali do rytmu.

V tej chvíli som si spomenula na obdobie, počas ktorého sme spolu s otcom vôbec nevychádzali, vtedy strašne veľa pil a všetko okolo toho... Zdalo sa mi to až neuveriteľné, ako veľmi sa zmenil.. Teraz je to úplne iný človek. Stal sa totiž človekom, ktorým bol ešte pred maminou smrťou, ocko taký, akého som si ho pamätala..

Večer pokračoval vo veselom duchu, každý sa bavil, my s Liamom sme sa bavili, ľudia, s ktorými som tancovala, tancujem ma prišli taktiež pozrieť.. Dokonca aj Lily a Peter prišli, hoci teraz už žijú v Amerike.. Perfektne som sa so všetkými porozprávala, tanečný parket nebol nikdy prázdny a ľudia naokolo vyzerali šťastne, čo ma veľmi tešilo..

Neskoro v noci som sa dokonca dočkala aj prekvapenia.. Chalani sa vytrepali na stage k DJ-ovi už v podnapitom stave a popriali mne aj Liamovi všetko dobré, nech nám to vydrží čo najdlhšie.. A následne na to sa k nim pridal aj Liam.

„Takže tento song by som chcel venovať osobe, ktorá ma inšpirovala a pri ktorej som sám sebou.. Toto je len pre teba Soph“ ukázal na mňa s úsmevom a ja som nadšene čakala, čo bude nasledovať.

Liam začal spievať a ja som celá dojatá počúvala pesničku, ktorú pre mňa zložil. Chalani sa miestami taktiež zapájali a robili mu vokály, no ja som vnímala len slová, ktorými mi hovoril ako veľmi ma miluje a zároveň podmanivú melódiu, ktorá bola úplne iná, ako všetky ostatné melódie ich pesničiek.

 Po dospievaní si vyslúžil obrovský potlesk, ktorý si zaslúžil a Liam po chvíli zoskočil z pódia a keď prišiel za mnou, vášnivo som ho pobozkala...

„Ďakujem ti“ šepkám mu a on ma objíma.

„Aj nabudúce“ hovorí podmanivým hlasom a zábava okolo nás sa opäť rozprúdila.. Chalani si pospevovali a pomáhali DJ-ovi vyberať pesničky, ja som si ešte zatancovala s Davidom, so všetkými dievčatami, chalanmi a následne na to, sme sa so všetkými museli rozlúčiť, lebo Liam ma ťahal niekam preč, čo však všetci ostaní okrem mňa pochopili a nasadli sme do auta, v ktorom nás už čakal šofér a na ktorom bolo napísané JUST GET MERRIED. Liama sa pobavene pýtam: „Unášaš ma?“

„Tak trošku.. Veď uvidíš“ hovorí tajomne s úsmevom na perách.

Finally BACK!

Hellooo :D Hlásim sa vám z nášho zamračeného Slovenska na ktoré si ešte stále zvykám, lepšie povedané na to, že som opäť doma po veľmi dlhom čase! Divný pocit :P. Soo welcome back home Erika!
Na úvod sa vám veeeľmi ospravedlňujem, že som tu už možno 2 mesiace, keď nie viac, nič nepridala. Ako viete(možno aj neviete), bola som 5 mesiacov na mojej pracovnej dovolenke na Cypre a vôbec som nemala čas na písanie, ani sa mi nechcelo (čo vám budem klamať :P). Jednoducho, všade naokolo palmy, slnko, more, pláže, veľké skupiny pohľadných angličanov ;D.. Okay, tú poslednú skupinku nebudem rozoberať! Takže v hlave mám momentálne veľmi veľa nových nápadov na nové story, lenže samozrejme najprv dokončím príbeh Forever, ktorému chýbajú ešte posledné kapitoly na to, aby bol kompletný.

Takže toto je naša hotelová pláž a zároveň môžete v pozadí taktiež vidieť náš hotel, ktorý je celkovo dosť veľký, najviac hostí sme mali okolo 570, čo je dosť, a v tie dni sme boli maximálne busy, no vždy lepšie ako len stáť za barom a nemať čo robiť.. Hotel je zvnútra veľmi pekne zariadený, moderný a je rozložený na veeľmi veľkej ploche.



Výhľad z môjho baru, rovno na pláž

a nádherný pohľad na západ slnka :). ----->

Práca nebola až taká náročná, na pláž som počas leta chodila takmer každý deň, pred prácou alebo medzi ňou.. 

Poväčšine som pracovala v bare alebo sem-tam v obsluhe v reštikách, ktorých bolo dosť, keďže taktiež okrem hlavnej reštaurácie sme mali aj taliansku, grécku a japonskú..

Do práce som sa vždy tešila, aj keď občas sa mi nechcelo(áno, lenivosť je niekedy silnejšia ako my), no po príchode do práce ma tá lenivosť hneď prešla.. Našťastie som s hosť(a)mi mala veeľmi dobré vzťahy, takmer so všetkými, takže som si tým získala veľmi veľa nových priateľov( hlavne angličanov) a pri najbližšej návšteve Anglicka si spravím asi "Tour de England". Celkovo som tam spoznala veľmi veľa nových ľudí, kamarátov, na ktorých nikdy nezabudnem a s ktorými aj naďalej zostávam v kontakte(ešteže máme ten Facebook).

Hostí sme mali prevažne Angličanov a Rusov a potom aj pár ďalších národností, ako napr. Švajčiarov a pomenej Poliakov, Maďarov, Švédov, pár Čechov..

                                                       with my lovely boyfriend :-*

                                                              Behind my bar :)

                                        staff z našej školy spolu s našim manažérom :)

                                                                    The best :-*

Noo aj napriek pár zlým dňom, ktoré sme si tam prežili (to si prežije asi každí všade), tie dobré rozhodne prevažovali a neľutujem, že som strávila 5 mesiacov na Cypre! Bola to skvelá skúsenosť, spoznala som úžasných ľudí, spoznala som aj chlapca, ktorého ľúbim a s ktorým som veľmi šťastná, prežila som najväčšie párty s ľuďmi, ktorých mám rada a bolo to moje NAJLEPŠIE LETO doteraz!! ;)

PS: sľubujem, že novú časť pridám do konca budúceho týždňa aj s prekvapením :)!

Forever 24

Ahojte, obrázky k týmto častiam pridám neskôr, keďže mi to nejde z tabletu.. Enjoy it ;)

Sophie
Zostávajúci týždeň bez Liama sa mi vliekol neskutočne pomaly a ja som len odpočítavala dni, kedy už budem s ním.. Po tom, čo mi povedal, že je chorý som si uvedomila, že si musím užívať každú jednu chvíľu strávenú s ním, lebo môže sa stať kedykoľvek čokoľvek a potom by som mohla ľutovať, že som mu niečo nepovedala alebo nespravila tak, ako som mohla.. Preto som sa rozhodla, že v deň jeho príchodu ho pôjdem počkať na letisko a prekvapím ho.. Dohodla som sa teda aj s ostatnými polovičkami chlanov, že pôjdeme všetky spolu a o to lepšie prekvapenie to bude.

,,Soph, si v pohode?“ opýtala sa ma zvedavo Perrie, keď sme už čakali na letisku.
,,Áno, prečo sa pýtaš?“ pozrela som na ňu prekvapene.
,,Vieš, to s Liamom“ začala a ja som na ňu prekvapene vyvalila oči.
,,Tak počkať! Ty o tom vieš?“
,,Poznáš Zayna, nič predo mnou neutají.. A keďže ho to dosť trápilo a správal sa trochu divne, hneď som ho odhalila a donútila som ho, aby mi povedal, čo sa deje“ uchechtla sa, no potom opäť nahodila ten svoj vážny výraz tváre.
,,Snažím sa na to nemyslieť, takže mi to už nemusíš pripomínať..“
,,Ja len preto, že čo so svadbou a tak...“
,,A čo by malo byť so svadbou?“ pýtam sa jej nechápavo netušiac, kam tým mieri.
,,Dúfam, že bude..“
,,A prečo by nemala byť? Čo to tu splietaš?“
,,Aaach ale nič..“
,,Nie, veď mi povedz, čo si tým myslela, lebo netuším o čom tu teraz točíš..“
,,Ja len, žee..“
,,Perriee“ hovorím už nervózne.
,,Liam sa bál, že ho opustíš“ dostala zo seba a potom si buchla rukou o čelo.
,,To ti povedlal on?“ pýtam sa trošku zarazene.
,,Nie mne, ale Zaynovi..“
,,Nikdy by som ho nedokázala opustiť, nato ho až príliš ľúbim.. A navyše, čo ho to vôbec napadlo?!“
,,Baby, chalani už idú“ zakričala zrazu El a všetky sa im rozbehli naproti. Perrie v tej chvíli na mňa ešte pozrela, objala ma a taktiež šla k Zaynovi.
Pozorovala som teda šťastné dievčatá
vítajúce sa s chalanmi a len tak som tam stála. Zrazu som zbadala aj Liama, ktorý trošku zmätene pozeral na vítajúce sa dvojice, keď sa zrazu začal obzerať naokolo. Sledovala som, ako ma hľadá a po chvíľke sa nám naše pohľady stretli. Chvíľu sme sa na seba len pozerali, no potom som sa zrazu rozbehla a skončila som v jeho objatí. V tej chvíli som mala pocit, že sa mi čas zastavil a boli sme len my dvaja.
,,Nikdy ťa neopustím!" pošepkala som mu a jemu sa slza skotúľala z oka.
,,Bál som sa, že ťa stratím" priznal a ja som mu pozrela do očí.
,,Ľúbim ťa Liam a ver mi, že aj keby sa stalo neviem čo, tak ma nestratíš. Nikdy!" hovorím.
,,Ďakujem, som najštastnejší človek na svete, že ťa mám" povedal mi a pobozkali sme sa..

Po príchode domov som už nemohla vydržať a tak sme sa s Liamom pobrali hneď do spálne, keďže som ho neskutočne chcela a pomilovali sme sa tak, ako už dávno nie.. Bolo to krásne a navzájom sme si sľubili, že nech sa stane čokoľvek, povieme si to a nič si nebudeme tajiť.. Keď sme potom spolu ležali len tak v posteli, preplietli sme si prsty a len tak sme pozerali na naše ruky a sem-tam sme niečo povedali..
,,Sophie, chcem si ťa už vziať" povedal z ničoho nič.
,,Veď si ma vezmeš už v máji."
,,Ale ja si ťa chcem zobrať čím skôr, nie až v máji" povedal a ja som sa naňho prekvapene pozrela.
,,Vážne?"
,,Áno."
,,Tak teda dobre" súhlasila som s úsmevom.
,,Naozaj?"
,,Jasné.. Je mi jedno, kedy sa vezmeme a čím skôr tým lepšie" žmurkla som naňho za čo som si vyslúžila pusu.
,,Okej, tak povedz kedy" pozrel na mňa zvedavo a ja som len pokrútila hlavou.
,,Nie, tento krát vyberieš dátum našej svadby ty."
,,Dobre teda, tak presne o mesiac, čiže 17.2.. Môže byť?" pozrel na mňa zvedavo a ja som sa usmiala.
,,Oukej, presne o mesiac.. Ale Dan nás asi zabije" zasmiali sme sa obaja.
,,To máš teda pravdu.. Už teraz stresovala aj za nás, že sa to nestihne všetko pripraviť a nie to ešte teraz, keď to zmeníme namiesto štyroch mesiacov na to budeme mať len jeden.."
,,Ale my to zvládneme a bude to najkrajšia svadba v celom Londýne" povedala som zasneno a po tom, čo sme sa na tom opäť zasmiali sme pokračovali v maznaní sa pod perinou.

Počas nasledujúcich dní a týždňov sme sa s Liamom snažili nejako zosynchronizovať v práci, aby sme mohli popri tom vybavovať aj veci okolo svadby.. Nepredpokladala som však, že toho bude až tak veľa, čo treba vybaviť, no všetko sme zvládali s prehľadom a všetci nám pri tom pomáhali.. Dan, hneď po tom ako sme jej oznámili, že svadba bude trošku skôr, začala stresovať a snažila sa vybaviť všetko, čo sme my nestíhali, za čo sme jej boli neskôr veľmi vďační.. Na svadbe by sme mali mať okolo 60 ľudí, pričom viacerí už protestovali, že prečo len tak málo, no ja nepotrebujem mať svadbu na ktorej bude 500 ľudí a z toho takú polovicu by som ani nepoznala.. Budeme tam mať len ľudí, ktorých poznáme a ktorých máme radi a niečo sme si s nimi už prežili..

,,Takže, miesto máme, obrúčky máme, pozvánky sú rozoslané, jedlo-vybavené, program máte nastarosti všetci okrem mňa, keďže mňa ste z toho surovo vynechali... Zabudla som na niečo dôležité?" pýtam sa El a Dan, ktoré pri mne momentálne sedeli a smiali sa zo mňa.
,,Zabudla si na to najdôležitejšie" uškrnula sa El a Dan len pokrútila hlavou.
,,Na čo?" pýtam sa prekvapene.
,,No predsa tvoje šaty" zasmiali sme sa a ja som sa buchla po čele.
,,Jaaaj.. Šaty by mi už mali každú chvíľu prísť" pozerám na hodinky a po chvíli začujem trúbiace auto pred domom.
,,Áno, to budú ony" hovorím nadšene a utekám cez záhradu okolo domu dopredu.
Preberiem ich od milého kuriéra a asi po 10tich minútach sa vraciam s víťazoslávnym úsmevom na perách s veľkou krabicou v ruke.
,,Páni, pekná krabica" uškrnula sa Dan.
,,A obsah je ešte krajší" zasmiala som sa a vbehla som cez zadnú terasu do domu.
,,Kam to zas ideš?" kričali za mnou obe.
,,No predsa vyskúšať si ich" kričím im cez celý dom a potom už len počujem kroky, ako utekajú za mnou.
V izbe som teda rozbalila krabicu a len pohľad na tú bielu krásu mi vháňal slzy do očí.. Vybrala som ich opatrne z krabice, položila na posteľ a vyzliekla si svoje veci.. V tom mi vbehli do izby tie dve a pomohli mi ich obliecť.. Postavila som sa pred veľké zrkadlo, baby vedľa mňa a všetky tri sme zostali bez slov.. Tie šaty a ja v nich.. Som to vôbec ja?

,,Wow" dostala zo seba El.
,,Vyzeráš nádherne! A tie šaty sú ako z rozprávky.. Myslím, že Liam sa nezmôže ani na slovo a bude na teba pozerať s otvorenými ústami" hovorí mi s úsmevom Dan.
,,Tak v to dúfam" zasmiala som sa a ešte raz som sa otočila pred zrkadlom, aby som si obzrela každý jeden detail týchto krásnych šiat..
,,Tešíš sa už?" opýtala sa ma Dan a ja som sa usmiala pri predstave, že už o pár dní budem Mrs Payne.
,,Úprimne? Neviem sa dočkať... Ale chcem sa vám poďakovať za všetko, čo pre nás robíte.. Veľmi ste nám s tou svadbou pomohli a kebyže vás nemám, tak by sme sa sami s Liamom asi zbláznili.."
,,Za to nám nemusíš ďakovať, to je samozrejmosť.. Myslím, že sme to všetko zvládli, ešte si potom to miesto svadby trošku vyzdobíme a bude to skvelé.."
,,To máš teda pravdu, lebo všetko ostatné už máme vyriešené.."
,,A kedy to pôjdeme vyzdobiť?" pýtam sa zvedavo.
,,Počkaj, počkaj, ty nikam nepôjdeš.. Ty sa len nechaj prekvapiť, my to všetko zvládneme, chalani nám pomôžu a vy už prídete do hotového" zasmiala sa Dan a El súhlasne prikývla.
,,To myslíš vážne?"
,,Snáď mi nedôveruješ?" pozrela na mňa so zdvihnutým obočím.
,,Kebyže ti nedôverujem, tak mi nepripravuješ viac než polku svadby" uškrnula som sa.
,,Tak potom?"
,,Nič, ja len že som vám tiež chcela pomôcť a som zvedavá, ako to bude vyzerať.."
,,Tak sa necháš prekvapiť."
,,Tak teda dobre" povedala som nakoniec súhlasne a opäť som sa prezliekla do svojich vecí a svadobné šaty som si starostlivo odložila, aby boli pripravené na môj veľký deň.

Forever 23

Hi, ospravedlňujem sa, že až teraz, ale skôr to naozaj nešlo... Dúfam, že ste na mňa nezabudli a budete moje nepravidelné príspevky čítať aj naďalej ;).. pozdravujem z horúceho Cypru :D

Počas ďalšieho týždňa som toho mala naozaj dosť.. Liam mi odišiel na dvoj-týždňové turné po Amerike a ja som takmer celé dni trávila v našom tanečnom štúdiu, keďže sme sa pripravovali na vystúpenia v X-factore.. Bolo aj celkom fajn, že Liam teraz nie je doma, keďze tam nie som ani ja, no trochu som sa oňho už začinala aj báť, lebo za posledné 2 dni mi volal len raz a aj to len na chvíľu s tým, že nestíha.. U Liama nebolo nikdy zvykom neozvať sa mi z turné, ba práve naopak.. Večer po koncerte mi vždy zavolal a zreferoval aký bol koncert alebo len tak sa mi ozval, že ako sa mám a čo robím..  Po pár takýchto zvláštnych dňoch mi to už nedalo a tak som mu zavolala, keďže som vedela, že im už koncert skončil..
,,Ahoj Sophie, stalo sa niečo?“ opýtal sa ma hneď, keď zdvihol vystrašeným hlasom.
,,Ahoj.. Nič dôležité, prečo sa pýtaš?“ hovorím trošku zarazená z jeho otázky na úvod..
,,Fuu, už som sa zľakol.. Tak čo potrebuješ?“ pýta sa ma a ja mám v tej chvíli pocit, akoby som ani nevolala s mojim Liamom.
,,Okrem teba?“ pýtam sa ho smutne.
,,Sophiee“ zatiahol nervózne a dobre som vedela, že niečo nie je v poriadku..
,,No čooo??“
,,Prepáč, ale ani ťa poriadne nepočujem, môžem ti zavolať neskôr?“ vyhováral sa a ja som zosmutnela.
,,Jasné, veď prečo aj nie?! Alebo vieš čo? Ani mi nemusíš volať, keď ťa to tak veľmi otravuje!“ povedala som nahnevaným tónom a položila.
V tej chvíli som nechápala.. Niečo sa deje, no ja neviem čo.. Prečo mi to nepovie, prečo sa o tom so mnou neporozpráva? Rozmýšľala som nad tým, či som mu náhodou niečo zle nepovedala alebo nespravila, no nič ma nenapadalo.. No možno po desiatich minútach sa ozvalo zvonenie môjho telefónu a na displeji svietilo Liamove meno.
,,Čo je?“ ozvala som sa nie najpriateľskejším tónom so smútkom v hlase.

Liam
,,Čo to preboha robím?“ pýtal som sa sám seba, keď ma surovo zrušila.. Vlastne sa jej ani nečudujem.. Za posledný týždeň sa toho udialo dosť veľa a ja som sa bál, že sa to Sophie dozvie a to som nechcel..
,,To bola Sophie?“ opýtal sa ma Zayn, ktorý sedel vedľa mňa na hotelovej izbe.
,,Hej“ hovorím sucho a hlavu si položím do dlaní.
,,Prečo jej to už konečne nepovieš?“ pýta sa ma krútiac hlavou.
,,Nemôžem“ hovorím ticho.
,,Tak fajn, ako chceš, ale ak jej to nepovieš ty, tak jej to poviem ja..
,,To nespravíš! Nemôžeš.“
,,Na Sophie mi záleži a je to moja najlepšia priateľka.. Nebudem sa pozerať na to, ako jej ubližuješ..“
,,Aha a ja už to asi prestať takto hovoriť?! Prestaň sa ľutovať a začni sa správať tak ako predtým! Uživaj si život a nie si tu teraz privolávaš smrť"povedal ľútostne a slza mi vytriskla z oka.

Nevieš, či je to až také vážne, tak nad tým prestaň toľko rozmýšľať!“
,,Tebe sa to povie čo? Nemáš ani šajnu ako sa teraz cítim..“
,,Buď sa už začneš konečne správať normálne a povieš jej to ty alebo jej zajtra zavolám a budeme spolu mať vážny rozhovor“ povedal pokojne a odišiel z izby.
Pozeral som na dvere, ktorými vyšiel ešte hodnú chvíľku a premýšľal som.. Čo mám robiť?
Posledné dni mi nebolo akosi dobre a tak bol pri mne doktor, ktorý síce nezistil dokopy nič, no niečo sa mu nepozdávalo a tak ma poslal do nemocnice, vraj pre istotu.. No a keď som tam prišiel a čakal som na výsledky, zmocnil sa ma veľmi zvláštny pocit.. Neviem prečo, ale v tej chvíli som potreboval podporu a niekoho s kým sa budem môcť len tak porozprávať.. A tak som zavolal mojej Sophie a asi 10 minút sme sa rozprávali.. Hovorila mi o tom, ako nacvičujú a nemá takmer na nič čas, o tom, ako bola von s El a Perrie, ako jej Dan stále pripomína, že o chvíľu máme svadbu a že už je najvyšší čas začať s prípravami a veľa iných veciach, ktoré ma v tej chvíli upokojili, zasmiali sme sa spolu a prišiel som na úplne iné myšlienky.. Tak veľmi mi tu chýba..
No a v tej chvíli som jej nehovoril o nemocnici, keďže som ju nechcel zbytočne strašiť a veril som, že to nebude nič vážne... No krátko po našom rozhovore si ma zavolal doktor do svojej ambulancie a netváril sa nejako nadšene.. Celý čas krútil hlavou a medzi obočím sa mu vytvorila vráska.. Cítil som, že nič dobré nečaká, no úprimne, to čo mi povedal som ani zďaleka nečakal..

,,Pán Payne, neviem, ako vám to mám povedať, no zistili sme vám chorobu, ktorá sa veľmi ťažko lieči a u nás nie je až taká obvyklá“ povedal mi a ja som na neho nechápavo pozeral asi minútu, kým mi to prešlo hlavou a došlo mi, že to nebude len nejaká obyčajná chrípka..
,,Môžem na to aj zomrieť?“ dostal som zo seba po chvíli.
,,Pri tejto chorobe to je ťažko povedať.. Je totiž dosť nepredvídateľná..“
,,Takže môžem..“
,,Stať sa môže čokoľvek pán Payne, no určite na to netreba myslieť a netreba si to pripustiť.. Žite aj naďalej tak, ako doteraz, no hlavne sa to nesmie dozvedieť tlač a podobne.. To by vás potom mohlo zničiť.. Povedzte to len svojej najbližsej rodine, aj keď aj to je už len na vás..“
,,A čo teraz?“ opýtal som sa ho zvedavý, čo bude nasledovať..
,,Teraz ešte absolvujete zopár vyšetrení a podľa toho sa zariadime.. No pravdepodobne vám nasadíme lieky, ktoré už budete stále brať a budete mať pravidelné kontroly..“

Takže asi tak nejak vyzeral náš rozhovor.. To bolo asi 3 dni dozadu.. No a za tie posledné dni som sa takmer všetkých stránil.. Jednoducho som to ešte nedokázal spracovať..
Premýšľal som nad tým, ako to povedať Sophie, našim.. Chalani to už vedia, keďže som im všetko musel povedať hneď, ako som prišiel späť na hotel a navyše Zayn tam bol so mnou.. Viem, že sa nič zlé stať nemusí, no to riziko tam už vždy bude.. A najviac sa obávam o Sophie, ako zareaguje.. Veď čo ak sa vezmeme a jej muž mesiac nato zomrie?? Dobre, teraz trochu preháňam, no stať sa to môže.. Aj tak jej to budem musieť povedať.. Pozná ma, vie, že sa niečo deje.. No čo ak jej to poviem a ona sa ns mňa vykašle? Teda ani by som sa jej nečudoval... Kto by chcel žiť v neistote celý život? No ja ju nedokážem opustiť, zlomilo by ma to..
Prešlo niekoľko minút a ja som pozbieral všetku svoju odvahu a vytočil som jej číslo.. V hlave som mal všetko domotané, nevedel som, čo sa stane, no nedokázal som to už pred ňou viac tajiť.. Chvíľu to zvonilo a mne sa to čakanie zdalo nekonečné..

,,Čo je?“ zdvihla nahnevaným a zároveň smutným hlasom a na chvíľu medzi nami nastalo napäté ticho.
,,Prepáč“ dostal som zo seba to jediné, čo ma v tej chvíli napadlo a hoci to znelo ako klišé, musel som sa jej ospravedlniť za tie posledné dni.. Ona však nepovedala nič čím ma prinútila pokračovať..
,,Chcem aby si vedela, že mi na tebe veľmi záleží a milujem ťa najviac na svete“ začal som, no ona ma hneď prerušila svojou otázu
,,Podviedol si ma?“ opýtala sa ma sucho so slzami na krajíčku ako ju poznám a ja som len nechápavo vyvalil oči a čumel som na zrkadlo predo mnou v hotelovej izbe..
,,Čoo? Prečo si myslíš, že som ťa podviedol?“ pýtam sa nechápavo.
,,Liam, poznám ťa a viem, že sa niečo deje.. A nič iné ma nenapadá, lebo posledné dni si sa správal čudne a aj keď mi to nechceš povedať... Prosím ťa, ak sa niečo s niekým stalo, tak mi to povedz teraz, nech nad tým už toľko nerozmýšľam a nevymýšlam si scenáre sama... Chcem len vedieť pravdu, je to snáď až také ťažké?“
,,Sophie, nikdy by som ťa nedokázal podviesť, veď ma poznáš, tak ako si niečo také vôbec môžeš myslieť?! Až veľmi ťa ľúbim na to, aby som niečo také spravil..“
,,Tak čo sa to potom s tebou deje??“ opýtala sa ma zúfalo a ja som vedel, že buď jej to poviem teraz alebo už nikdy..
,,Som chorý“ dostal som zo seba.
,,Jedine ak na hlavu.. Dobre a teraz vážne?“
,,Soph, môžem aj zomrieť..“
,,Liam, s takýmito vecami sa nežartuje..“
,,Kiež by som žartoval“ povedal som so slzami v očiach a nastalo ticho..
,,Ty naozaj nesranduješ“ povedala.
,,Nie..“
,,Ako chorý?“ dostala po chvíli zo seba..
,,Mám chorobu, ktorej názov ti nepoviem, no vraj je u nás nie až taká bežná a v podsate sa nedá vyliečiť..“
,,V dnešnej dobe sa už dá vyliečiť všetko!“ namietala.
,,Takmer všetko..“
,,A čo teraz?“
,,Teraz nič.. Mám si žiť svoj život, nemyslieť na to, budem brať nejaké tabletky, pravidelné kontroly..“
,,A to je akože všetko? Žiadna operácia, ktorá by ti mohla pomôcť či niečo podobné?“ pýta sa zúfalo a ja teraz ľutujem, že ju nemám pri sebe a nemôžem ju objať..
,,Vyzerá to tak, že nie.. Takže teraz môžem žiť v neistote celý život.. Hurá“ povedal som ironicky.
,,Prestaň prosím ťa, veď ešte žiješ.. My to spolu zvládneme.“
,,My?“
,,Azda si si nemyslel, že ťa v tom len tak nechám?!“
,,Popravde, nečudoval by som sa..“
,,Liam, teraz keď už viem pravdu, čo sa deje a konečne aj viem, prečo si sa posledné dni správal tak čudne, dúfam, že všetko bude tak ako pred tým.. Nesmieš na to myslieť a aj keď to bude ťažké, musíš žiť normálne..“
,,Chcem ťa objať“ povedal som zrazu a na druhej strane som začul tichučký smiech a predstavil som si ju s úsmevom na tvári..
,,Kedy už prídeš?“
,,Mali sme prísť až o 2 týždne, ale prídeme o týždeň..“
,,Už nech si tu!“
,,Ďakujem, že ostávaš pri mne“ povedal som zrazu rád, že ju mám.
,,To preto, že ťa tak veľmi ľubim! A navyše už onedlho budem Mrs Payne a to si predsa nenechám ujsť“ zachichotala sa a ja s ňou..
,,Ľúbim ťa Sophie!“
,,Forever together!“

Greeting from Cyprus

Hello guys :). Veelmi sa vam ospravedlnujem, ze som tu uz asi 3 tyzdne nic nepridala, ale vobec nemam cas napisat novu cast, hoci ju uz mam rozpisanu.. Ale slubujem, ze uz coskoro bude a tak dufam, ze mojmu blogu zostanete aj nadalej verny a nezabudnete na to, ze Erika pise pribehy :D.. Inak sa tu mam perfektne, pocasie krasne, prostredie este krajsie, more a zurky uplne top! Neskor pridam aj nejake fotky, teraz pri sebe nemam tablet..Dakujem, ze na mna myslite (teda snad :D).. Vasa Eri :-*

Forever 22

Hii :)!.. Takže mám pre vás takú menšiu info.. Niektoré to už možno aj viete, ale ak nie.. Zajtra odchádzam na Cyprus, na 5 mesiacov, na prax zo školy.. Takže netuším, ako to bude s pridávaním nových častí, koľko času budem mať na písanie, no budem sa snažiť pridávať tak často, ako sa bude dať ;).. Takže bye Slovakia, hello Cyprus! :D.. Enjoy new chapter!

„Liam?“ pozrela som naňho sediac na gauči opretá o jeho rameno.

„Áno?“ pozrel na mňa tým svojim šibalským úsmevom.

„Poďme niekam.“

„A kam by si chcela ísť? Veď je už takmer 8 pm.“

„Máš korčule?“ napadlo ma zrazu.

„Možno by sa niekde našli.. Prečo?“

„Poďme sa korčuľovať.“
„Teraz?“ pozrel na mňa so zdvihnutým obočím.

„Jasné.. Veď na nádvorí Somerset House v centre mesta je aj nočné korčuľovanie.“

„Naozaj? A na to si ako prišla?“ zasmial sa, aká som zrazu aktívna, keďže som sa doteraz len tak vyvaľovala na gauči vedľa neho a bolo mi fajn.

„Minule, keď som šla zo skúšky, tak som prechádzala okolo a všimla som si, že majú otvorené aj večer.. Je to dosť veľké a teraz večer to musí byť skvelé.. Notáák, poďme, dnes sa mi nechce sedieť doma“ ťahala som ho za ruku, aby sa z toho gauča vôbec postavil.

„Sophie, veď sme teraz každý deň niekde boli“ hral sa na unaveného.

„To nevadí.. Chceš azda stále sedieť len doma?“ zagúľala som očami.

„No ja sa teda doma nasedím“ uškrnul sa a ja som sa na ňom len zasmiala.

„Ja viem.. Ale tak, treba sa trochu aj hýbať.“
„Na koncertoch nabehám po pódiu toľko kilometrov, že mám pohybu až až.. A to nepočítam občasné utekanie pred fanúšičkami.“

„Vieš o tom, že si strašne lenivý“ založila som si ruky na prsiach a on ma chytil okolo bokov.

„Nie o tom neviem“ uškrnul sa.

„Aspoň sa trochu preberieš na tom čerstvom vzduchu..“
„Naozaj sa chceš ísť teraz korčuľovať?“ pozrel na mňa zvedavo.

„Nie, teraz ťa tu už asi 5 minút presviedčam len tak a keď už konečne zdvihneš ten svoj lenivý zadok z gauču, tak ti oznámim, že sa mi už nechce“ rozhodila som rukami.

„Naozaj?“ opýtal sa s nádejou v hlase.

„Nie“ zasmiala som sa. „Tak vstávaj a ideme.“

„Vieš o tom, že si strašne tvrdohlavá?“ opýtal sa ma, keď už vstával.

„Myslím, že už mi to niekedy niekto hovoril“ povedala som s úsmevom a dala mu pusu.

„Tak teda dobre, ideme sa korčuľovať“ vzdychol si a obaja sme sa šli prezliecť.

Po ceste sme sa ešte zastavili u mňa doma, odkiaľ som si vzala korčule a potom sme šli rovno k Temži.

Keď sme tam prišli, na chvíľu som zastala a obdivovala tú krásu. Na pekne vysvietenom klzisku plnom svetielok sa korčuľovalo niekoľko ľudí, z toho boli asi 4 páry, klzisko lemovali menšie kaviarničky, z ktorých niektoré boli prekvapivo ešte stále otvorené, vedľa stál obrovský vyzdobený vianočný stromček a z reproduktorov hrala nie veľmi hlasná hudba, ktorá tomu dodávala tú správnu atmosféru.

S Liamom sme sa teda prezuli do našich korčúľ a pomaly sme sa postavili na ľad.

„Na korčuliach som nestál ani nepamätám“ povedal Liam, ktorý sa pohol neistým krokom vpred pričom ma držal za ruku.

„Ja som sa naposledy korčuľovala asi pred tromi rokmi.. Bolo to niekedy pred Vianocami a ja som chcela skúsiť, aké je to tancovať na ľade a tak som šla s jednou kamarátkou na klzisko a snažila sa niektoré figúry, ktoré viem tancovať na sucho, napodobniť na ľade.. No bolo to ťažšie než som čakala a tak som takmer vždy skončila na ľade“ zasmiala som sa pri tej spomienke a na časy, keď som ešte trénovala s Lili a Petrom. Tých dvoch som už dosť dlho nevidela, keďže už nie sú v Londýne, ale šli tancovať niekde do Ameriky.

V tej chvíli som si uvedomila, že mi chýbajú.. Chýbajú mi niektoré časti môjho študentského života a chýbajú mi tie naše spoločné tanečné tréningy po škole, na ktorých sme sa vždy veľa nasmiali a napodobňovali pri nich snáď všetkých.. Boli to jedny z mojich najbližších kamarátov a teraz sa už ani nevidíme.. Rozhodla som sa teda, že hneď keď prídem domov, tak im napíšem.

„Také niečo by asi mohlo napadnúť len teba“ zasmial sa na mne.

„Tak to si nemyslím“ namietala som a obaja sme sa na chvíľu odmlčali a len sa korčuľovali, no to ticho netrvalo veľmi dlho..

„Ale ďakujem“ ozval sa zrazu Liam a zastal tesne predo mnou.

„A začo mi ďakuješ?“ opýtala som sa prekvapene a obmotala si svoje ruky okolo jeho krku.

„Za všetko.. Teda teraz konkrétne za to, že si ma sem vytiahla“ zasmiali sme sa obaja.

„Tak to máš za čo! Azda by si nesedel doma rozkysnutý na gauči“ uškrnula som sa a on sa mi s iskričkou v očiach zahľadel do tých mojich.

„A ešte ti ďakujem za to, že ťa mám, že sa o mňa tak staráš a že ma máš rada takého aký som“ povedal mi s úsmevom a pobozkali sme sa. Zrazu mi však na nos spadla malá snehová vločka, za ňou ďalšia a tak som svoj zrak zdvihla k nebu.

„Neverím, že opäť sneží“ povedala som neveriacky a šťastne zároveň, keďže tohto roku napadlo asi najviac snehu za posledné roky a ono to ešte stále sneží..

Pozrela som teda na Liama, ktorý ma s úsmevom sledoval a tak som mu mala potrebu povedať niečo podobné, tak ako on mne.

„Liam, aj ja ti ďakujem.. Za všetko, čo pre mňa robíš už od prvého momentu, čo sme sa stretli až doteraz.. Som najšťastnejšia žena na svete, pretože ťa mám“ brnkla som mu po nose a opäť sme sa pobozkali.

„Už sa neviem dočkať dňa, kedy si ťa už vezmem a budeš navždy so mnou.“

„A kedy by to asi malo byť pán Payne?“ opýtala som sa s potmehúdskym úsmevom.

„Kedykoľvek len budeš chcieť. Pre mňa za mňa aj zajtra“ povedal pobavene.

„Veď sa nejdeme brať do Vegas či?“ zasmiala som sa.

„Vo Vegas s kostýmom nejakého slona? To by nebolo až také zlé“ zamyslel sa, pričom sme obaja vybuchli smiechom.

„Tak to určite, už ma tam vidíš.. Aj s chobotom“ dodala som.

„Dobre, dobre.. Tak kedy navrhuješ?“ opýtal sa ma.

„A čo tak 5.5.?“ navrhla som.

„To by nebolo zlé.. Ten dátum sa mi páči..“

„A počasie by už malo byť také akurát.. Ani veľmi horúco, ani zima..“

„Tak teda dobre. Vezmeme sa 5.5.“ povedal s úsmevom od ucha k uchu.

„Vážne?“ opýtala som sa prekvapene, že hneď súhlasil.

„Jasné, veď máj lásky čas.. A práve vtedy by sme nemali mať ani žiadne koncerty, budeme mať dostatok času na prípravu celej svadby a bude to super.“

„Tak to je super.. Budem sa v máji vydávať“ povedala som natešene a Liam ma chcel zdvihnúť z ľadu a zatočiť mnou, no akosi zabudol, že pod sebou nemá tvrdú zem ale zamrznutú vodu a tak sme jeho šikovnosťou skončili obaja rozcapený na ľade.

„Oops, prepáč“ zatváril sa ako malý chlapec, ktorý zjedol čokoládu pred obedom.

„Ešteže ťa tak veľmi ľúbim“ zachichotala som sa na nás a s pomocou toho druhého sme sa postavili z ľadu.

Po asi pol hodine korčuľovania a rozprávania sa sme však usúdili, že by sme si mohli trochu oddýchnuť a v rámci našej športovej aktivity, nám to na dnes večer stačí a tak sme si teda vyzuli naše korčule a šli si sadnúť do poslednej otvorenej kaviarničky blízko klziska a ďalej sme si užívali pekný romantický večer plný smiechu, rozhovorov a dohadovaní sa základných vecí ohľadom našej svadby.