Story of my Life 15

Ahojtee :). Prepáčte, že som teraz dlhšie nič nepridala, no dnes vám to vynahrádzam dlhšou časťou, tak dúfam, že sa bude páčiť ;) Enjoy

Btw, nezabudnite zahlasovať v ankete, dúfam, že sa vám nový look stránky páči ;).

O pár dní

Aach ten pocit! Len tak si ležať na pláži, slnko pripeká a moja koža hnedne. Nič lepšie nepoznám.. Usrknem si z môjho freshu a opravím si okuliare, ktoré sa mi šmýkajú z nakrémovaného nosa. Len tak hľadím do diaľky. More, ktorého koniec nevidím, krásne modré. Len tak som sa zamyslela. Asi prvý krát som si teraz spomenula na mamu. Čo asi robí? Nie žeby ma to nejako extra zaujímalo, no je to moja mama, aj keď ju nemám nejako v láske. A sestra? Naposledy, keď som s ňou volala, pohádali sme sa. Môj život pred tým, než som sem prišla bol jeden veľký chaos. Nikdy som o tom s nikým nerozprávala aj keď som sa s časťou môjho života zdôverila Joshovi. Ozaj Josh. Asi by som sa mu už mala ozvať, inak sa na mňa nahnevá. Naposledy, keď sme skypovali vravel, že je rád, že som tu šťastná, no neviem.. Vyzeral tak trochu skleslo, aj keď to nechcel dať najavo. Asi mu dnes poobede zavolám. Som veľmi rada, že som sa sem dostala a že tu pracujem. Odkedy som tu som sa veľmi zmenila. Nepočítam to kilo na viac , no myslím povahovo.. Z pesimistickej sa stala celkom pozitívna osôbka. Zmenila som myslenie. Začala som vidieť aj to dobré a nie len to zlé. Našla som si priateľov, ktorých som v Anglicku v podstate ani nemala, keď nepočítam Josha. Začala som si život užívať viac, než kedykoľvek pred tým. Prestala som fňukať a začala som sa viac usmievať. Ľudia tu, ma naučili myslieť inak. Zmenila som taktiež svoj vzťah k ľuďom. Nikdy pred tým by som len tak k cudziemu človeku neprišla a nezačala by som sa s ním rozprávať. A pravdepodobne by som asi nikdy netancovala v Manchestri tak, ako tancujem tu, keď sme na párty. Cítim, že som konečne voľná a oslobodená od všetkých mojich problémov minulosti. Žijem prítomnosťou a dozadu sa už nepozerám. Otec by na moje nové ja bol hrdý.. Aaach, ako mi chýba.

Šum mora ma na chvíľu prerušil z mojich myšlienok a ja som sa započúvala do zvukov, ktoré ma obklopovali. More, ľudia naokolo, ktorí sa bláznia na pláži, stavajú hrady z piesku.. Trochu ďalej som zbadala známe tváre, ktoré si rovnako ako ja užívajú voľný deň. Bola tam Charlotte, Greg, Pete, Lily a ... Pozerám bližšie.. Áno, je to on.. Sebi. Všetci vyzerajú šťastne, veselo sa rozprávajú.. No Sebi vyzerá, akoby ho reči ostatných nezaujímali. Zasmejem sa sama pre seba. To je teda prípad. Myslím, že by mal chodiť všade radšej sám.. Aj tak v poslednom čase takmer nikdy nikde nechodí a aj ostatní mi už vraveli, že nevedia, čo sa s ním deje, že je akýsi zamyslený či čo.

Akosi to neriešim.. Otáčam sa na lehátku ako mäso na grile a zrazu už ležím na chrbte. Slnko ma svojimi horúcimi lúčmi hladká po celom tele a cítim, ako moja tvár červenie.

Mám zatvorené oči, no po chvíli mám pocit, akoby mi niečo tienilo a bránilo slnku pokračovať v jeho práci na mojom dokonalom opálení. Veď za slnečník som si predsa nezaplatila, pomyslím si a pomaly otváram oči.

„Ahoj“ pozdraví mi Sebi a ja naňho vyjavene pozerám.

„Ahoj Sebi, mohol by si sa mi trochu uhnúť, prosím, opekám sa“ hovorím s úškrnom a ľahám si späť.

„Mohli by sme sa porozprávať?“ pýta sa neodbytne, no ja ani neotvorím oči.

„A o čom sa chceš rozprávať. Vyhýbal si sa mi asi týždeň, odkedy.. odkedy sme boli spolu. Takže je to v pohode, pochopila som, že to bol len nejaký letný románik.“

„Naozaj si toto o mne myslíš?“ pýta sa a ja z jeho hlasu cítim prekvapenie. Sadnem si teda, lebo ma páli pohľadom.

„A čo iné by som si mala myslieť?“ pýtam sa a on si sadne na vedľajšie lehátko.

„Môžem ti to vysvetliť?“

„No tak skús, aj keď to už je asi jedno.“
„Mne na tom záleží“ hovorí, no vo mne sa prebúdza silná žena.

„Mne ani veľmi nie, no kľudne pokračuj.“

„Ouu, vážne? Ja som si myslel, že.. Okay.. Tak to je už potom asi jedno, ak to berieš takto“ hovorí zmätene.

„Sebi, jaa.. Neviem, čo chceš odo mňa počuť..“

„Vlastne je to už asi jedno nie? Ja som sa ti len chcel ospravedlniť, že som sa ti neozval aa..“

„To je v pohode, vážne“ hovorím mu, aj keď samej sebe za to už teraz nadávam.

„Fajn. Takže sme v pohode?“ pýta sa s predstieraným úsmevom.

„Úplne..“

„Dobre, tak to už radšej pôjdem.. Nebudem ti tu tieniť. Tak pekný deň Christy.“

„Aj tebe Sebi“ hovorím už bez úsmevu a on odchádza.

Čo to preboha robím? Ani som ho nenechala dohovoriť. No popravde neviem, či som to chcela počuť.. Čo mi chcel povedať? Že to pre neho nebol len taký letný románik a preto sa mi týždeň vyhýbal?! Nechcem nad tým už rozmýšľať.. Ani som si neuvedomila, no z oka sa mi skotúľala jedna malá slza, ktorú som si rýchlo utrela. Čo to má byť? Cítim sa akosi zmätene. Zahľadím sa na more a potom pozriem na miesto, kde boli ostatní. Všetci sa teraz už o niečom vážnejšom rozprávali, no niekto mi pri nich chýbal. Počítam, počítam, no jeden z nich odišiel. Po chvíli som prišla na to, že to Sebi je ten, čo tu už nie je. V tej chvíli som sa postavila z lehátka, rýchlo som si pobrala svoje veci a odišla som.

„Haló Josh?“ volám mu hneď po príchode do mesta.

„Ahoj Christy. Ako sa máme?“ pýta sa ma s úsmevom.

„Fajn, čo ty?“

„Ja sa mám dobre. No to tvoje fajn, neznelo veľmi presvedčivo.. Tak teda hovor, čo sa deje“ uškŕňa sa cez svoju web kameru a to ma trochu rozosmeje.

„Poznáš ma.“

„Tak trochu.. A keďže mi voláš, určite sa niečo deje.“
„Heeeey! To ti už nemôžem zavolať len tak?“

„Môžeš, no viem, že väčšinou mi voláš, keď sa potrebuješ porozprávať.“

„Niečo na tom bude. No na druhej strane si jediný, s kým sa o všetkom môžem porozprávať a kto mi vie vždy perfektne poradiť.

„Pravda! Tak a teraz mi už povedz čo sa deje“ hovorí milo a ja si nervózne hryziem peru.

„Nevravela som ti o tom, lebo som to nebrala nejako vážne..
„Začína to zaujímavo“ preruší ma a ja na neho škaredo pozriem.

„Minulý týždeň som zažila jednu z mojich najlepších nocí EVER!“
„Tak to gratulujem.“
„Negratuluj, je to komplikovanejšie, než si myslíš.“
„Uuuu zamotáva sa to, to mám rád.“

„Sklapni! Takže šli sme von, do jedného kubánskeho baru, kde sa tancuje.. Vieš, ako tie vo filmoch, kde sa tancujú tie sexi tanečky..“

„No a?“

„Kamarát sa ponúkol, že ma to naučí, tak som súhlasila.. No potom prišiel Sebi, ten chalan o ktorom som ti už skôr rozprávala..“

„Ten čo ťa zachránil a tak pekne vonia?“

„Áno“ uškrnula som sa. „No a zrazu sa tam odniekiaľ zjavil a začali sme spolu tancovať.. Bolo to také iné, než pred tým.. Neskutočne to medzi nami iskrilo, tie sexi tanečky a jeho telo.. Achh, nedokázala som odolať Josh!“

„Ty si ho pobozkala!“

„Obávam sa, že horšie!“

„On pobozkal teba!“

„Môžeš prestať šaškovať?! Toto je vážne!“

„Dobre, dobre, prepáč.. Pokračuj.“

„Josh, ja som sa s ním vyspala.“ hovorím a dlaňami som si prikryla tvár.

„Neverím! Ty? Christy, ktorá nikdy neuznávala letné romániky na jednu noc? Neveríím.. To ťa musel znásilniť!“

„A vieš, čo je na tom najhoršie? Že to ja som ho k sebe pozvala!“

„Wooow, nemám slov! Aspoň si si to užila?“ uškŕňa sa.

„Veď to, že to bolo úžasné!“ priznávam.

„A čo potom?“

„Kedy potom?“

„No po tom!“

„Ou.. Ráno som sa zobudila a už tam nebol.“
„No pekne..“

„Celý týždeň sa mi vyhýbal a asi pol hoďku dozadu som bola na pláži a prišiel za mnou.“

„A čo ti povedal?“

„Dokopy nič.“
„Akoto?“ zaujíma sa.
„Lebo som ho hneď zastavila, že to je v pohode..“

„Čo si mu povedala???“

„Keď ja.. Spanikárila som. Nevedela som, čo povedať.. Nechcela som to už riešiť, bolo mi trápne.“

„Tak prečo mi o tom teda teraz rozprávaš?“

„Ani neviem.. Lebo som akosi mimo.“
„Páči sa ti?“

„Hmmm.“

„Notáák úprimne!“

„Áno, veľmi.“

„Tak choď za ním a porozprávajte sa.“

„Nemôžem!“

„Prečo nie?“

„Lebo to nedokážem, cítim sa trápne a on určite tiež.“

„A čo keď ti chcel povedať niečo dôležité?“

„Určite nechcel..“

„Ahaa, a sme doma! Ty si to nechceš priznať!“

„ČO priznať?“

„Že sa niekomu páčiš.. Vieš, že pre teba to znamenalo niečo viac než len sex na jednu noc, no bojíš sa priznať si to, lebo nevieš, čo by nasledovalo“ hovorí s víťazoslávnym úsmevom.

„Tak to nie je..“

„Ale je.. Prestaň sa hrať na silnú a choď za ním! Teraz hneď!“

„Myslíš?“

„Viem! Buď teraz alebo nikdy. Aspoň zisti, čo ti chcel povedať.“

„Neznášam ťa!“

„Veď aj ja teba.“

„Kto má stále pravdu? Jaaaa!“ smeje sa a ja len zagúľam očami.

„Ďakujem Josh, čo by som bez teba robila..“

„To teda neviem.. Tak už utekaj, byeee!“

„Byee“ zakývam a rýchlosťou blesku odchádzam z internetovej kaviarni. Jediná vec, ktorú v tejto chvíli viem je, že idem sa ním!

Story of my Life 14

Sebi

Ráno som sa zobudil na to, že mám strašne sucho v ústach a unavene som si rukou pretrel oči.. Cítil som sa ako ťava na Sahare. Chvíľu som sa obzeral naokolo a zisťoval som, či to, čo sa v noci stalo bolo skutočné, no podľa všetkého áno. Vedľa mňa ležala nahá Christy, ktorá mala jednu ruku položenú na mojej hrudi, a ja som si predstavil dnešné skoré ráno, keď sme sa vrátili z klubu. Myslím, že ani jeden z nás nečakal, že sa niečo podobné stane, no určite to neľutujem. To čo sa stalo, bolo krásne.. Len ako to brala ona.. Nemyslím, že by sa včera bránila alebo niečo..

Popravde, teraz rozmýšľam, čo mám robiť. Či mám teraz odísť, počkať kým sa zobudí alebo tváriť sa, že ešte spím. Pozrel som na ňu a na jej nevinnú tvár. Vyzerala, akoby sa usmievala, asi sa jej niečo sníva, pomyslím si. Je úplne iná, ako ostatné dievčatá, ktoré poznám. Neviem to opísať, no neskutočne ma priťahuje.. A to pritom o nej dokopy nič neviem. Teda, úplné minimum. Pomaly som jej ruku vzal zo svojej hrudi a jemne ju položil na posteľ, aby sa nezobudila. Trochu sa zamrvila, no nezobudila sa. Postavil som sa z postele a lúštil som, ktoré z tých vecí na zemi sú moje a ktoré jej. Čo najtichšie ako to šlo som sa obliekol a šiel som si zobrať pohár vody, lebo som bol už neskutočne smädný. Postavil som sa do dverí jej izby a len tak som na ňu hľadel. Na jednej strane som dúfal, že sa nezobudí, no na tej druhej, možno by to bolo aj celkom dobre. Asi by som už radšej mal ísť, pomyslím si.

Pozriem sa na ňu ešte raz, potom sa presuniem k dverám a  z jej apartmánu odídem. Pred dverami sa však ešte zastavím a v hlave mám teraz asi milión otázok. Hlavou potrasiem, akoby som ich chcel všetky zahnať a odídem.

Po ceste domov som akosi nevnímal okolie a bol som ponorený do svojich myšlienok.

No čo čert nechcel, doma ma čakalo prekvapenie. A to také, že som skoro zinfarktoval, keď som zbadal osobu, sediacu na mojom gauči.

„Dopekla Diana, čo tu robíš?“ pýtam sa vystrašene.

„Kde si bol celú noc?“ pýta sa ma, no ja jej nemienim odpovedať.

„Pýtal som sa ťa, čo tu robíš! Ako si sa sem vlastne dostala?“

„A ja som sa ťa pýtala, kde si bol celú noc!“ vybľakne na mňa a postaví sa z gauča.

„Čo si nerozumela na tom, keď som ti už asi milión krát povedal, že už spolu viac nie sme?! To, kde som bol, teba zaujímať nemusí!“

„Ale noták, nemusíš na mňa hneď kričať Sebi“ zalieča sa a pristúpi ku mne bližšie.

„Takže ako si sa sem dostala?“ pýtam sa už nahnevane.

„Ešte stále mám kľúče, zabudol si?“ zamávala mi nimi pred očami a ja som jej ich hneď vytrhol z ruky.

„Už nemáš!“ usmial som sa umelo, ako to zvykne robiť ona.

„Čo sa to s tebou deje Sebi? Nikdy si sa ku mne takto nesprával, vždy som ti vyhovovala“ pohladila ma provokatívne po hrudi s úsmevom na tvári a mne prebehol mráz po chrbte.

„Daj zo mňa tie ruky preč“ precedil som pomedzi zuby.

„Prečo Sebi.. Už ťa snáď nepriťahujem?“ pošepkala mi do ucha.

„To nie je  v tom.. Ale už mám niekoho iného“ zamrmlal som a ona odo mňa v tej sekunde odstúpila, no rukami si ma pritiahla za tielko.

„To snáď nemyslíš vážne?!“

„Myslím to smrteľne vážne“ odtiahnem sa od nej, otočím sa jej chrbtom a pozriem von oknom.

„Nespoznávam ťa! No veď len aby si to ešte neoľutoval.“

„Vyhrážaš sa mi?“ pýtam sa neveriacky.

„Len ťa upozorňujem o čo prichádzaš“ umelo sa usmiala a zrejme nahnevaná odišla.

Po jej odchode som len krútil hlavou a šiel som sa osprchovať. Potreboval som sa trochu schladiť a studená sprcha je na to ideálna. V hlave som mal spleť myšlienok a nevedel som, čo ďalej..

Christy

Ráno, teda už skôr na obed, som sa zobudila a ruky som si natiahla na obe strany. Myslela som, že mi ruku z jednej strany niečo zastaví, no nezastavilo. Pohľadom som zistila, že osoba, ktorá ležala vedľa mňa tam už totiž nie je. Sadla som si na posteľ a rozhliadla som sa naokolo. Veci rozhádzané okolo postele, no inak to tu vyzeralo stále rovnako.

„Sebi?“ zakričala som, no nikto sa neozval.

Rukou som si prehrabla vlasy a zvalila som sa späť na chrbát. Včerajšie tanečky v klube, Sebi, dnešné ráno.. Bolo to skvelé, no čo som popravde čakala? Asi nič.. Nemohla som mu jednoducho odolať a tak veľmi ma tým svojim telom priťahoval. Stratila som hlavu. Aj keď to stálo zato. Bolo to tak nečakané a spontánne. Ešte stále nemôžem uveriť tomu, že to JA, som ho pozvala k sebe a JA som ho ako prvá pobozkala. No ako pozerám, asi to bola len jeho ďalšia z mnohých letných nocí. Určite zdrhol hneď, ako sa zobudil a ani mi nenechal odkaz alebo niečo.

„Čo som si vlastne myslela? Chlapec ako on by o mňa nemal nikdy záujem“ klamala som samú seba, no hlavne som si nechcela pripustiť, že by to raz mohlo byť aj inak.

Snažila som sa na to nemyslieť.. Nemohla som si priznať to, ako veľmi sa mi páči a ako veľmi by som chcela možno aj niečo viac.. Nemalo by to zmysel.. Aj keď možno..

Aaach, radšej sa idem osprchovať a trochu sa schladiť.. Chcelo by to teraz nejaký stroj na zastavenie mojej mysle, aby som prestala na všetko myslieť. Existuje taký? Asi nie, no to by asi potrebovalo viacero ľudí. Asi by som ho mala vynájsť, nech uľahčím život sebe a miliónom ďalších ľudí..

Reading&Books

Hello everybody! :)

Dnes by som sa s vami chcela podeliť o nejaké svoje myšlienky ohľadom čítania.

Čo si predstavíte pod pojmom dobrá kniha? Nejaký dlhý román, detektívku, životopisy či radšej nejaký časopis s najnovšími klebetami? Niekedy bolo pod pojmom čítanie ukryté aj čosi viac než len nejaký hrubý obal a papierové stránky. Bol to prostriedok na prenesenie sa do iného sveta, na únik z reality. Keď nám naše mamky čítali rozprávky na dobrú noc a aj napriek tomu, že sme ich už poznali takmer naspamäť, chceli sme danú rozprávku čítať zas a znova. Predstavovali sme si, že sme princezné, super hrdinovia alebo sme chceli mať nejaké špeciálne schopnosti, ako vedieť lietať či zachrániť svet.

Čítanie bol príjemne strávený čas s rodičom/rodičmi, počas ktorého sme ako nevinné deti hltali každé jedno slovo. Bol to náš čas, kedy sme mali pocit, že sa zastavil čas a my sme niekde úplne inde. Niekedy mám pocit, že v dnešnej dobe sa pojem kniha už málokedy vyskytne v detskom slovníku a dnešné deti už knihy veľmi nečítajú. Samozrejme, nájdu sa aj výnimky, no už to nie je také aké bejvavalo. Dnešní rodičia sú už väčšinou tak zaneprázdnení, a tak u nich knihy nahrádzajú počítače, tablety, mobily či neviem aké technologické vymoženosti, len aby im vynahradili samých seba. Samozrejme, že doba napreduje a tieto rôzne vynálezy nám taktiež pomáhajú. Veď kto už dnes nevyužíva internet či mobilné telefóny?

No  v tomto prípade som chcela poukázať na to, že na čítanie a knihy sa už zabúda, čo nie je dobré. Knihy nám pomáhajú rozširovať si slovnú zásobu a taktiež nám pomáhajú pri vyjadrovaní sa. Dnešní mladí ľudia sa takmer nedokážu vyjadrovať a keď chcú niečo povedať, nevedia zložiť jednu súvislú vetu.. Niektorí si možno teraz pomyslia, veď načo budem čítať knihy?! Viem, že v dnešných kníhkupectvách majú stovky rôznych kníh a niekedy je naozaj ťažké natrafiť na tú správnu. Kniha vás musí predovšetkým zaujať. Mňa napríklad väčšinou zaujme ako prvá obálka knihy, teda hneď predná strana a potom knihu otočím a čítam, o čom daná kniha je. Ak ma zaujme fajn, ak nie, idem ďalej. Niekedy je to naozaj „na dlhšie“, no ten pocit, keď si doma či len tak niekde v parku sadnete a ponoríte sa do čítania.. Milujem ten pocit. Keď je kniha dobrá, niekedy neznášam, že ju potom musím odložiť a ísť robiť niečo iné, lebo ju niekedy chcem dokončiť a vedieť, čo sa stane ďalej. Tie pocity, keď s napätím čítate, či keď sa podvedome usmievate, alebo dokonca máte slzy v očiach a prežívate to s hlavnými hrdinami. Keď v danej knihe nájdete kúsok seba a keď chcete stále viac a viac. Keď si dané momenty dokážete živo predstaviť.. Alebo keď vás kniha inšpiruje či naučí vás niečo nové.. Aaaach, milujem to! Stalo sa vám napríklad niekedy, že ste knihu stiahli na jeden šup? Mne áno a je to super prečítať celú knihu naraz. Len potom to už je niekedy ťažšie, lebo jednu dočítate a nemáte žiadnu ďalšiu po ruke, aj keď by ste chceli pokračovať v čítaní.. Pre mňa osobne je čítanie knihy naozaj relax a čas, kedy sa nemusím venovať ničomu inému len danej knihe. Je to taký únik z reality a predstavovanie si danej situácie. Je to naozaj čarovné, ako kniha môže niekedy ovplyvniť tak veľa. Takže milí moji čitatelia/čitateľky, ak radi čítate, určite pokračujte a ak ste knihu už roky nevideli.. Skúste s tým niečo urobiť, možno vás niečo zaujme natoľko, že sa vám už ani nebude chcieť prestať :). Soo keep reading. Vaša Eri

Niektoré z mojich TOP:

Where Rainbows End

Túto knihu som len nedávno dočítala, no veľmi milo ma prekvapila. Po dlhom čase som sa konečne odhodlala kúpiť si anglicky písanú knihu a na začiatok som si vybrala rovno viac než 500- stranovú, veď prečo nie. Zaujala ma a tak som si ju kúpila, dúfajúc, že bude naozaj stáť za to a že budem rozumieť. Kniha je písaná v hovorovej angličtine formou mailov, , ktoré si posielajú hlavní hrdinovia, najlepší kamaráti, Rosie a Alex. Maily si začínajú posielať, keď majú 6-7 rokov a pomaly spolu dospievajú, končia školu, Alex sa sťahuje Z Írska do Bostonu, kde začína študovať medicínu a Rosie sa chystá za ním, aby tam vyštudovala hotelierstvo, o ktorom vždy snívala, no nečakane otehotnie a tak v 18-tke musí riešiť iné problémy než jej rovesníčky. Kniha zachytáva vzostupy a pády oboch z nich počas 50tich rokov, ich starosti aj radosti a to, ako sa počas celých tých rokoch majú radi, no vždy je to akosi zle načasované.. Počas čítania sa budete usmievať od ucha k uchu a miestami budete mať slzy v očiach či chuť zmeniť dané veci v určitej situácii. No osud jednoducho nezmeníme, aj keď spriaznené duše si vždy nakoniec nájdu cestu k sebe. Jednoznačne prečítať, zbožňovala som tú knihu od prvej sekundy, čo som ju začala čítať!

Tajomstvo pre mladých

Tajomstvo(Secret) je séria kníh, ktoré oslovili a inšpirovali milióny ľudí po celom svete a toto je jedna z nich. Táto kniha mi doslova zmenila život. Pomohla mi pochopiť určité veci v živote a naviedla ma na správne myslenie. Vďaka tejto knihe sa snažím myslieť pozitívne a taktiež sa vďaka tejto knihe začali meniť moje sny na skutočnosť. V knihe nájdete návod na to, ako zrealizovať všetko, po čom túžite a ako sa stať šťastným a vďačným za všetko, čo máte. Určite stojí za prečítanie + odporúčam pozrieť si aj film Secret :).

Návrat z temnoty

Táto kniha ma dostala! Je to o dievčati, ktoré ide do tábora s kamarátkou a zrazu sa záhadne stratí. Po troch rokoch sa zrazu objaví pred svojím domom a vojde dnu. Všetci sú mimo z toho, čo sa stalo a nemôžu uveriť, že ich dcéra sa vrátila. Ona si však nič nepamätá a tak sa postupne vyšetruje, čo sa jej stalo a kde vlastne bola. Odhalia dokonca aj to, že mala alter egá a to hneď niekoľko, no postupne ich odstraňujú, čím získava opäť kontrolu nad samou sebou. Veľmi napínavé čítanie!

Punková princezná

Túto knihu som čítala už pár rokov dozadu, no hneď niekoľkokrát. Veľmi sa mi páčila, ľahké čítanie a veci, ktoré sa môžu stať každej z nás. Dievča, ktorej sa splní sen a odíde do Anglicka za sestrou. Je to typ tichšieho dievčaťa, no zároveň je aj rebelka. V Anglicku spoznáva nových ľudí, nájde si tam kamarátov.. Splieť ciest ju však privedie po návrate domov opäť k niekomu, o kom by si asi nikdy nemyslela, že ho ešte niekedy stretne. Zaujímavé čítanie.

Story of my Life13

„Myslím, že by si sa mala pridať k ostatným“ prisadne si ku mne Santiago a ja sa len nesmelo usmejem.

„Rada by som, no neviem kroky.. Teda snažím sa ich aspoň pohľadom zachytiť..“
„Chcela by si sa to naučiť?“

„Ani si nevieš predstaviť ako“ zasmeje sa a on ma ťahá za ruku.

„Čo to robíš?“

„Ideme tancovať.“
„Ale veď..“

„Žiadne výhovorky.. Naučím ťa to, nie je to vôbec také zložité.. A tancovať som ťa už videl, takže to pre teba bude hračka“ hovorí mi milo a ja sa teda nechávam presvedčiť.

„Tak teda dobre“ neodolám a tak ma začína učiť základné kroky.

Po vyše pol hodine mi to už celkom dobre ide a začínam to tu zbožňovať.

„Si naozaj dobrá“ smeje sa Santiago a ja som rada, že ma chváli práve on.

Po chvíli skončí pesnička a ja som už potrebovala nejaký nápoj na uhasenie môjho smädu.

Santiagovi som povedala, že sa idem napiť a tak sa ponúkol, že pôjde so mnou. No v momente, keď som sa otočila, ma niekto potiahol späť za ruku a ja som sa automaticky otočila. Pozrela som zo Santiaga na Sebiho a späť, no on sa len usmial, žmurkol na mňa a nechal ma tam so Sebim samú.

„Rád ťa opäť vidím“ hovorí mi a pritiahne si ma bližšie.

„Čo tu robíš?“ pýtam sa prekvapene.

„Toto je moja druhá rodina“ ukázal naokolo seba a hneď k nemu prišlo niekoľko chlapíkov a potľapkali ho po ramene. V tom začala hrať pesnička, ktorú som už pred tým niekde počula, no nevedela som si spomenúť kde.. Milovala som tú pesničku. Sebi ma teda chytil za ruku a ja som sa nechala viesť. http://www.youtube.com/watch?v=eEinlH8SymM

„Tancujem to po prvý krát takže..“ začala som, no on mi len priložil prst na pery.

„Len počúvaj hudbu a nechaj sa ňou unášať, ja ťa budem viesť“ hovorí a zrazu to začne. Tancujem ten najsexi tanec na svete a nevychádzam z údivu, aké pohyby má tento chlap predo mnou! Tanec, ktorý sa tancuje spôsobom, že naše telá sú dostatočne blízko na to, aby sa nepatrne sem tam dotkli jeden druhého, moje boky sa vlnia v rytme hudby a mám pocit, akoby sme tam boli len my dvaja.. Neuveriteľné spojenie dvoch duší.

Po ani neviem ako dlhom čase som už naozaj cítila smäd a tak som povedala Sebimu, že sa idem napiť a on šiel teda so mnou.

„Ahoj Chosé“ pozdravil staršieho kubánca za barom, ktorý vyzeral veľmi priateľsky.

„Sebi, dávno si tu nebol.“

„Viem.. No už ste mi chýbali.. Prepáč.. Toto je Christy a Christy Chosé. Je už ako môj otec“ zasmiali sme sa a podali sme si ruku.

„Teší ma“ hovorím s úsmevom.

„Čo si dáš?“ pýta sa ma Sebi.

„Asi len vodu, inak zomriem od smädu, v krku mám sucho ako na púšti.“

„Dobre“ zasmial sa a sám si ju aj načapoval spoza baru.

„Ste tu prvý krát slečna?“ pýta sa ma Chosé a ja len s úsmevom prikývnem.

„Prvý, no určite nie posledný! Milujem to tu“ hovorím a žmurknem na Sebiho.

„Čo sa to tu deje?“ zjaví sa medzi nami zrazu Santiago ani neviem odkiaľ.

„Ukradol si mi moju tanečnú partnerku Sebi, vieš o o tom?“ uškrnul sa.

„Pozerám, že tu dnes ste s dvoma najlepšími tanečníkmi klubu. Dobrý výber na prvý krát v tomto klube“ zasmial sa Chosé a oboch potľapkal po ramenách a šiel obslúžiť ďalších.

„Chosého nepočúvaj, len nás má rád“ zasmial sa Sebi, no Santiago mu hneď oponoval.

„Ale veď neklamal“ smejeme sa.

„Pravda, obaja ste skvelí“ hovorím uznanlivo.

„A to si ešte nič nevidela.“

„Ako to myslíš?“ pýtam sa.

„Daj mi minútku.“

„Toto sa ti bude páčiť“ hovorí mi Sebi.

„Vážne?“

Po chvíli sa k nám už pripojí aj Santiago, ktorý si Sebiho vezme niekam preč a ja sa ich len snažím nájsť pohľadom medzi ostatnými. Zrazu sa začne ozývať hudba, všetci sa obzrú smerom na stred tanečného parketu, kde už vidím oboch tancovať. Zrazu sa k ním však pridružia ďalší a ďalší a všetci tancujú rovnako, ako by to mali nacvičené vopred.

Obaja akoby sa predbehovali, kto je lepší a taktiež tancovali s nejakými asi miestnymi ženami, ktoré boli úžasné a miestami som nechápala, ako tak môže niekto tancovať. Nevychádzala som z údivu. Sebi si ma doslova podmanil svojimi pohybmi a ja som z neho nedokázala spustiť zrak. Mal na sebe len biele tielko a riflové šortky po kolená. Vyzeral na zjedenie a cítila som v sebe, akoby sa mi v tele búrili hormóny. Mala som pocit, že som sa ocitla v nejakom filme a práve to všetko prežívam s hlavnými hrdinami. No menší rozdiel je v tom, že som v tejto chvíli mala pocit, že jednou z hlavných hrdiniek som ja.

Po pretancovanej úžasnej noci, som sa cítila ako znovuzrodená, no taktiež trošku unavená. Bolo asi 5 hodín ráno a ja som bola rada, že mám dnes voľno.

Z klubu som chcela ísť aj s ostatnými, no potom som zistila, že oni sa pravdepodobne vyparili bezo mňa skôr a tak ma šiel odprevadiť Sebi. Chcel ísť s nami aj Santiago, no Sebi sa s ním potom chvíľu rozprával a zrazu sme už šli bez neho. Chcela by som vedieť, čo mu povedal, no to sa asi nedozviem.

„Môžem sa ťa niečo opýtať?“ zastavili sme sa v strede cesty a vonku sa už pomaly rozvidnievalo.

„Skús.“

„Len som tak rozmýšľal.. Či by si niekedy nechcela.. Teda či by si si to chcela ešte niekedy zopakovať“ dostal zo seba, čím ma pravdupovediac potešil.

„Rada“ hovorím s úsmevom.

„Môžem teraz aj ja otázku?“

„Skús“ uškrnul sa.

„Čo tvoja priateľka?“ pýtam sa zvedavo.

„Už žiadna nie je.. Teda jedine, žeby stála predo mnou“ hovorí a ja sa neovládnem a pobozkám ho.

„Prepáč, nedokázala som odolať.“

„To nevadí.. Ja sa snažím ovládať už celý večer“ zasmiali sme sa a pomaly sme už boli u mňa.

„Nechceš ísť dnu?“ pýtam sa neskôr, stojac pri mojom apartmáne a on s radosťou prikývne.

Konečne sa  vyzúvam z tých vysokých topánok a padám unavene na posteľ.

„Cíť sa tu ako doma, kričím mu z izby, no prekvapivo stojí vo dverách a spaľuje ma tými svojimi očami.

„Prepáč, nedokážem odolať“ uškrnie sa a po chvíli sa nakloní cezo mňa a sladko ma pobozká.

Cítim v sebe spaľujúcu túžbu a taktiež mu nedokážem odolať. Rukami mu vyzlečiem tričko a on ma bozkáva tak vášnivo, že ledva dýcham.

Story of my Life 12

Ahojte. Veľmi sa ospravedlňujem, ale mám veľmi buuusyy obdobie.. No možno vás poteší, že už mám aj ďalšiu časť, na ktorú sa môžete zajtra tešiť ;)

Sebi

„Čo to robím?“ pýtam sa sám seba stojac ešte stále pred jej dverami. Nedokážem jej odolať, je tak.. Iná!

Ani neviem, čo to do mňa vošlo, no zrazu som opäť zaklopal na jej dvere. Von sa už stmievalo a keď mi otvorila, bola ako anjel vo dverách. Stála tam ako obarená a ani jeden z nás nevedel čo povedať.

„Zabudol si si niečo?“ pýtala sa a ja som z jej hlasu cítil, že som to pokašľal a nemal som odísť, no som späť práve preto, aby som to napravil.

„Vlastne áno“ pozrel som na ňu a chytil som ju za ruku a druhou rukou som jej pridržal hlavu. Pomaly som sa k nej priblížil, cítil som jej vôňu, jej zrýchlený dych. A po chvíli som sa dotkol jej mäkkých pier. Áno, pobozkal som ju a ona mi bozk opätovala. Bolo to, akoby som sa vznášal. V tej chvíli som cítil, že medzi nami preskočila nie jedna, ale rovno niekoľko iskier. Bolo to šialené. Po chvíli som sa od nej odtiahol, aby som videl jej reakciu, no ona sa len nesmelo usmiala a tak som ju pobozkal ešte raz.

„Tak a teraz už mám to, čo som si zabudol a môžem ísť“ povedal som a ona sa len zachichotala.

„Snáď sa tento krát uvidíme skôr než po mesiaci“ zasmiali sme sa.

„Jednoznačne“ povedal som rozhodne s úsmevom a s úžasným pocitom som odišiel.

Christy

V noci som zaspala ako bábätko a ešte sa mi s ním dokonca aj snívalo. Dokonalo mi pomotal hlavu. Nemohla som na včerajší večer prestať myslieť a pritom som si vravela, že ho ani poriadne nepoznám. No popravde, páčilo sa mi to. Jednoducho pobozkať chlapa, ktorého nepoznám a bolo to také nečakané a cítila som v sebe príliv adrenalínu.

Po ceste do práce som ráno stretla Peta a tak sme sa trochu zarozprávali.

„Tak ako Christy, dúfam, že sa už cítiš lepšie“ uškŕňal sa na mňa a ja som sa len zahanbene usmiala.

„Áno, ďakujem. Už je mi fajn. Dokonca už so sebou nosím aj fľašu vody“ ukázala som na fľašu v mojej taške na čom sme sa obaja zasmiali.

„Tak sa mi to teda páči.. Inak, mimochodom.. Čo ty a Sebi?“ pozrel na mňa potmehúdsky a ja som sa zachichotala.

„Čo ja a Sebi?“ tvárila som sa, že o ničom neviem.

„Pýtal sa včera na teba a vyzeral dosť ustarostene.“

„Vážne?“ prekvapilo ma.

„Áno.. Ale potom som akosi náhodou šiel do mesta a keďže bývam hneď tu..“

„Čo chceš počuť Pete?“ zasmiala som sa na jeho nevinnom výraze tváre.

„Mne nemusíš vôbec nič hovoriť, videl som vás ha!“ ukázal na mňa svojím dlhým ukazovákom.

„Kde si nás videl?“ vyzvedala som, snažiac sa vypátrať, čo všetko videl.

„Ale nehraj sa mi tu na neviniatko, bozkávali ste sa“ povedal víťazoslávne so šťastným výrazom tváre.

„A nepomýlil si si nás náhodou s niekým?“ pýtam sa snažiac sa z tejto debaty čo najskôr vycúvať.

„Nie, mňa neoklameš.. Veď ste stáli pred tvojím apartmánom, tak sa nerob, že o ničom nevieš.“

„Tak teda dobre, priznávam“ zdvihla som ruky do vzduchu, akože sa vzdávam.

„Takže ste teraz spolu?“ pýta sa zvedavo a ja len zvraštím čelo.

„Nie.. Teda.. Nie, neviem. Včera to bolo spontánne.“

„Tak to znie zaujímavo, len pokračuj“ uškŕňa sa.

„Nepokračujem, lebo nemám čím pokračovať“ vysvetľujem mu, no on si aj tak myslí stále svoje.

„Ale Christyyy“ zatiahne, čo ma hneď rozosmeje.

„Nemám ti už k tomu čo povedať.“

„Si si istá?“

„Jednoznačne.“

„Tak asi vyspovedám Sebiho a potom uvidíme, či sa vaše výpovede budú zhodovať“ dodá pobavene a ja sa poberiem k hotelovému bazénu, kde sa mám stretnúť s ostatnými.

Po práci sme sa večer vybrali všetci von a ja plná optimizmu a dobrej nálady som tajne dúfala, že niekde stretnem Sebiho. Počas celého dňa som sa usmievala a konečne som sa cítila šťastná.. Môj nový život ma stále niečím prekvapil, no včerajším večerom ma usvedčil v tom, že to bude jednoznačne moje najlepšie obdobie života.

Príprava na večer a taktiež výber môjho outfitu bol síce dosť zdĺhavý, no nakoniec som sa v tejto horúčave rozhodla pre minimalizáciu oblečenia.

„Čo poviete, keby sme dnes zmenili miesto, kam stále chodíme za niečo neobvyklejšie?“ pýta sa nás Santiago.

„A kam by si teda chcel ísť?“ pýtam sa ho zvedavo.

„Nechaj ma hádať.. Portorikana“ ozvala sa Charlotte s úsmevom a napodobnila nejaký prízvuk.

„Máš niečo proti?“

„Nie, práve naopak, milujem ten podnik..“

„Čo je to za podnik?“ pýtam sa trošku zmätene, no všetci ma upokojujú, že sa mi to tam bude určite páčiť.

„Nechaj sa prekvapiť“ žmurká na mňa Pete a tak sa vyberieme do mesta, no tento krát, do inej časti ako zvyčajne.

„Tak Christy, vitaj u nás“ hovorí mi Santiago a ja sa s úžasom obzerám všade naokolo.

„Akoto, že tu existuje takýto klub?“ pýtam sa prekvapene, keď počujem naokolo kubánsku a latinsko-americkú hudbu.

„Vieš, v tejto oblasti je dosť veľa Kubáncov, Portoričanov, ale aj ľudia z iných častí sveta, ktorí túto hudbu milujú. A ja som jedným z nich“ hovorí so širokým úsmevom.

Po chvíli sa presúvame k baru a ja nasávam atmosféru. Vždy som sa chcela naučiť takéto tance, či ísť do takého to klubu. Sledujúc ľudí, tancujúcich na plnom tanečnom parkete, respektíve všade naokolo ma neskutočne láka pridať sa k nim. Poniektorí z našich sa už taktiež pridali k davu, no ja som ich zatiaľ len sledovala a obdivovala som ich.