Story of my Life 9

Ahojtee! Som rada, že sa vám môj príspevok o Anglicku tak veľmi páčil a že si ho prečítali aj tí, od ktorých by som to ani nečakala, takže ďakujem za všetky pozitívne odozvy :).. A teraz už pokračujeme v príbehu..

„Achh, vypnite ten budíík“ zareagovala som na ten najhorší zvuk sveta, ktorý mi spôsoboval bolesť hlavy. Nikto ho však samozrejme nevypol a tak som sa na tom teda musela podujať sama a nedobrovoľne rozlepiť oči a vstať z postele.

Ručičky hodiniek ukazovali niečo po ôsmej a to bol už najvyšší čas vstať a dať sa dokopy, keďže som dnes začínala o 8:30. Cítila som sa, akoby ma niekto včera večer zbil niečím po hlave, no to bolo asi tým mixom drinkov čo som mala. No vcelku to neľutujem, lebo to bol úžasný večer a dokonale som sa zabavila. Vlastne, ani si nepamätám, kedy som sa naposledy takto zabavila. Von som nezvykla chodiť, keď tak len na nejaký drink s Joshom.

Ooops, to mi pripomína, že som sa mu mala ozvať, no akosi som na to úplne zabudla a tak som sa rozhodla mu poslať neskôr aspoň SMS-ku.

Po chvíli som si uvedomila, že ešte stále mám na sebe oblečenie zo včerajšej noci a tak som si všetko povyzliekala a odišla si umyť zuby a do sprchy, ktorá ma osviežila a prebudila.

„Tak ako po včerajšku?“ pýtala sa ma Emma s úškrnom.

„V pohode, len ma trochu ráno bolela hlava“ zasmiala som sa.

„Tak to nie si sama“ nasadila si slnečné okuliare a ja som sa len pousmiala.

„Ale bola to skvelá noc“ zamyslela som sa a pred očami sa zjavil obraz chalana, ktorý ma zachránil pred pádom. Nemohla som ho dostať z hlavy.

„Si tu?“ pýta sa ma Charlotte, ktorú som si ani nevšimla prísť.

„Čože? Aha, áno, prepáč. Len som sa zamyslela.“

„Zamyslela?“ pozrela na mňa spoza okuliarov na čom sme sa všetci rozosmiali.

„Tento kukuč sa mi vôbec nepáči“ ukázala som na ňu prstom.

„Ten sa ti páčiť ani nemá.“

„Dobre, dobre.. Tak čo ideme teraz robiť?“ pýtam sa, snažiac sa zmeniť tému.

„Poď so mnou“ ťahal ma Mike a tak som šla za ním. Šli sme sa prejsť okolo bazénu a pýtať sa ľudí, či si nejdú zahrať futbal.

„Takže si si včerajšok užila, čo?“ pýta sa ma Mike s úsmevom.

„Áno, bolo to super. Ani si nepamätám, kedy som bola naposledy takto von.“

„Tak to ti neverím, veď si tancovala, akoby si chodila na disco každý týždeň“ zasmial sa.

„Práveže vôbec.. No asi sa prejavila všetka energia, ktorá celé tie roky vo mne bola“ uškrnula som sa.

„Tak to je asi jediné vysvetlenie myslím.. Veď sme vás včera museli chrániť, toľko chalanov sa okolo vás točilo.“

„No myslím, že máme dobrých bodyguardov“ drgla som ho lakťom.

„To teda hej.. Hmm..“

„Čo je?“ pýtam sa ho, keď si ma skúmavo prezerá a akoby čakal čo poviem.

„Nič, nič, len som sa zamyslel“ napodobnil ma, na čom sme sa zasmiali.

„Tak poď, späť do práce“ zobrala som mu futbalovú loptu a prešla som k slnečníkom, kde bola väčšia skupinka Angličanov a tak som sa ich šla opýtať, či si nejdú zahrať a oni s radosťou súhlasili.

Neznámy

Ráno som šiel normálne do práce a tak som si po ceste do hotela, ktorý bol vzdialený od nášho ubytka len pár minút, nasadil slúchadlá a len tak som vypol. Snažil som sa nemyslieť na osobu, ktorá mi včera pomotala hlavu a tak som rozmýšľal o všetkom možnom len nie o nej. Verte mi, nie je to jednoduché, no ja sa naozaj snažím!

Práca prebehla v pohode, dnes sme mali niekoľko nových príchodov a tak som s nimi mal stretko na ktorom som im vysvetlil všetko, čo by ich mohlo zaujímať a potom som im to tu trošku poukazoval. Dnes som mal však kratší deň, čo bolo pre mňa dobré a tak som to využil a po práci som šiel rovno na pláž, kde sa vždy viem zrelaxovať. Nechcel som ísť na našu hotelovú pláž a tak som šiel k vedľajšiemu hotelu.. Našiel som si voľné lehátko, no ešte pred tým, než som si naň ľahol, šiel som si narýchlo zaplávať a trochu sa osviežiť. Voda síce ešte nebola až taká teplá, no aspoň ma trochu prebudila a ochladila moje rozpálené telo zo slnka.

Keď som vyšiel z mora namieril som si to k lehátku, kde som sa rozložil, no zrazu som tam nemal veci.

„WTF?“ pomyslel som si a začal som sa obzerať na všetky strany, no nikde som nič nevidel.

„Prekvapko!“ vyskočila z jedného lehátka neďaleko Charlotte a začala sa smiať z môjho tupého výrazu tváre. Vôbec som si ju tu predtým nevšimol.

„Čo tu robíš?“ opýtal som sa pobavene a ona len pokrčila plecami.

„Myslím, že to, čo ty. Opaľujem sa“ zasmiali sme sa a ja som je z ruky vytrhol moje veci.

„Tak čo Sebi, ako sa máš?“

„Dobre, čo ty?“ pýtam sa zo slušnosti a ľahám si vedľa nej.

„Super. Dnes mám len half day, takže teraz môžem oddychovať.“

„Veď ja tiež, milujem tieto dni. A prečo si sama?“

„Aaaalee, o chvíľu by mala prísť aj Emma, no nie som si istá, podľa mňa pôjde dospať včerajšok“ uškrnula sa.

„Včera to bolo super.“                                                                  Sebi

„Myslíš?“

„A ty nie?“

„Ale áno, bolo to fajn. Christy mala Welcome party ako sa patrí.“

„Kto je Christy?“ pýtam sa zvedavo.

„No predsa to dievča, ktoré k nám predvčerom prišlo, robí v našom hoteli animátorku.“

„Aha, tak tú ešte nepoznám.“

„Si si istý, lebo ja mám pocit, že ti včera spadla do náručia“ uchechtla sa.

„Počkaj, to bola tá Christy?“

„Áno, prečo?“

„Alee len tak.. Len som nevedel, ako sa volá.“

„Aha, tak už vieš“ pokrčí Charlotte plecami a svoju tvár vystaví slnku.

Ja sa taktiež vyvalím na lehátko, zavriem oči a pred očami sa mi opäť zjaví jej tvár. Takže sa volá Christy.. Dobré vedieť. Ale noták, čo si to nahováram, čo to so mnou je? Veď chodím s Dianou. Musím s tým prestať.. Aj tak má určite priateľa a o mňa ani nazakopne...

Christy

„Máš ty vôbec poňatia ako som sa o teba bál?! Sľúbila si mi, že sa mi ozveš hneď ako prídeš.“

„Hneď ako budem mať wifi“ opravila som Josha, ktorý mi dnes skoro celý deň vyvolával a tak som mu spätne po práci zavolala.

„Ahaa..“

„Prepáč, ja viem, mala som sa ozvať.. Ale keď na to ešte akosi nebol čas a popravde, dnes som ti chcela poslať správu, len si ma akosi predbehol.“

„Dúfam, že sa aspoň máš dobre“ povedal už normálnym hlasom.

„Áno, mám sa super, je tu krásne, práca je úplne v pohode, ľudia taktiež.. Včera sme boli na žúrke..“

„Som rád, že sa ti tam páči Christy“ povedal, čo mi vyčarilo úsmev na tvári.

„Aj ja som rada.. Presne to som potrebovala. Začať odznova na mieste, kde ma nikto nepozná a naozaj sa mi to darí. Zbožňujem to tu!“

„Si tam 3 dni aj s cestou, tak ešte nehovor, že to tam zbožňuješ.“
„Ale ja to hovorím, je tu krásne..“

„Dobre, dobre, keď myslíš..“

„Čo je to s tebou Josh?“ pýtam sa zvedavo, lebo mám pocit, že ho niečo trápi.

„Nič, som v pohode.. Len mi chýbaš.“

„Veď aj ty mne.. Sľubujem, že zajtra pôjdem do mesta a zistím kde je nejaká internetová kaviareň a môžem ti zavolať na Skype. Čo povieš? Mám voľno..“

„Tak teda dobre, ale nieže zase zabudneš“ zasmial sa.
„Nie neboj sa, určite už tento krát nezabudnem“ hovorím s úsmevom.

„Dobre, tak sa zajtra vidíme..“

„Dobre Josh, teším sa, byee.“
„Bye Christy.“