Story of my Life 11

Vedeli ste, že dnes je deň šťastia? Ak nie, tak už viete, tak si ho ešte užite a buďte šťastní a vďační za všetko, čo máte ;)

„Kde to som?“ pýtam sa zmätene a vedľa mňa práve stojí sestrička.

„Ste v nemocnici slečna.. Keď ste vystupovali zo sanitky, opäť ste odpadli a tak sme vás pre istotu vzali do nemocnice, nech vám môžeme spraviť viacero testov.

„Aha“ pošúchala som si hlavu a obzrela som sa po nemocničnej izbe. Vyzeralo to tam celkom pekne, no okrem mňa a sestričky tam nikto nebol.. A čo ten sen? Vyzeral tak reálne.. Čo sa včera večer vlastne stalo? Viem, že som volala so sestrou, ktorá ma rozčúlila a následne som bola na pláži. Potom ku mne prišiel nejaký chalan a chvíľu sme sa rozprávali.. Utekala som, prebrala som sa v sanitke, kde mi dali kázanie o tom, že mám piť veľa vody a ešte som videla cez okno toho chalana, s ktorým som sa rozprávala a potom si už akosi nepamätám..

Ale ako som sa ocitla v nemocnici?!

„Môžem sa vás niečo opýtať?“

„Samozrejme.“
„Ako dlho tu ešte budem? Musím ísť do práce.“

„Všetko je vybavené, volali sme do hotela, že ste tu, takže o vás vedia.. A ak vaše výsledky budú v poriadku, pustíme vás dnes poobede.“

„Tak teda dobre, ďakujem“ hovorím pokojne a tajne dúfam, že všetko bude v poriadku.

Sebi

Dnes som bol v práci trochu nesvoj, lebo som nevedel, čo je s Christy. Včera, keď vystupovala zo sanitky opätovne odpadla a tak si ju vzali do nemocnice. Chcel som ísť s nimi, no nedovolili mi to a keďže dnes pracujem, nemôžem ísť za ňou. No našťastie, dnes končím o 4tej a tak sa za ňou budem ponáhľať po práci. Ktovie, či si vôbec pamätá, čo sa včera stalo..

Snáď už je v poriadku.

V nemocnici

„Dobrý deň, prišiel som pozrieť kamarátku Christy.. Kde ju nájdem.“

„A priezvisko?“

„Hmm, neviem“ pozrel som na staršiu pani za putom, ktorá na mňa pozrela spoza okuliarov. „Ale prijali ste ju včera v noci, odpadla..“

„Áno, už viem. Ale pred pár minútami sme ju prepustili, takže ste prišli trochu neskoro“ oznámila mi sestrička a ja som sa teda na päte otočil a smutne som odišiel..

Pete! Jasné, pôjdem za ním, on už bude vedieť, kde ju nájdem.. Ale čo ak si ma nebude pamätať? Teda to pred odpadnutím by si pamätať mohla.. Ale čo je poviem, ak by som jej zaklopal na dvere a ona by otvorila?

V hlave som zvádzal nekonečný boj myšlienok a snažil som sa to nejako vyriešiť, no akosi ma nič nenapadalo.

Christy

Doktor mi poobede prišiel oznámiť, že mám všetky výsledky v poriadku, takže nemá dôvod ma tam držať dlhšie.. Usúdil, že okrem dehydratácie to mohol spôsobiť nejaká stresujúca udalosť či vyčerpanie.. Ale asi skôr to prvé.

Takže som sa pozbierala z nemocničnej izby a čo najrýchlejšie som sa odtiaľ snažila dostať. Vzala som si teda autobus a šla som rovno do nášho hotela, kde sa ma hneď všetci, ktorých som stretla, pýtali, či som v poriadku. Šla som teda za Charlotte, že už som v pohode a že večer môžem prísť aspoň na večernú show, no ona mi povedala, že si mám oddýchnuť a že mám prísť až zajtra.

Tak som sa teda pozbierala a šla som domov, kde som si narýchlo uvarila cestoviny a keďže som bola už veľmi hladná, s radosťou som to zjedla, aby som naplnila svoj vyhladnutý žalúdok. Samozrejme, že som dnes pila viac vody, po ceste domov som si aj kúpila veľkú fľašu vody..

„No a čo teraz?“ pýtala som sa samej seba, rozmýšľajúc čo idem robiť, keď v tom mi niekto zaklopal na dvere. Kto to teraz môže byť?

Otvorila som teda dvere, no prekvapilo ma, kto pred nimi stál. Bol to Sebi. Teda neviem či sa tak volá aj v skutočnosti alebo sa tak volal len v mojom sne, no zrazu som pocítila zimomriavky na rukách z vlhkého vzduchu, ktorý ma ovial.

„Ahoj“ pozdravil mi ako prvý, no vyzeral trochu neisto.

„Ahoj.“

„Hľadal som ťa v nemocnici, no povedali mi, že ťa už prepustili a tak som si u Peta zistil, kde bývaš, dúfam, že to nevadí“ hovorí mi a podáva mi roztopenú čokoládu nad čím sa len pousmejem.

„Nie, to je v pohode.. Ideš dnu?“ pýtam sa.

„Ak môžem“ usmial sa doširoka a tak vošiel dnu a ja som zavrela dvere.

„Mimochodom, ja som Sebastian, ale všetci ma volajú Sebi“ usmieva sa a mňa obleje horúčava.

„Ja som Christy“ hovorím a on ma nesmelo objíme.

„Rád ťa spoznávam..“
„Aj ja teba Sebi“ hovorím a na chvíľu medzi nami nastane ticho typu, ani jeden z nás nevie čo by mal povedať a tak po chvíli začnem.

„Ohľadom včerajšku“ začala som, no on ma hneď prerušil.

„Dúfam, že sa už cítiš lepšie a si v pohode.“
„Áno, už mi je fajn, ďakujem.. Všetky výsledky testov som mala v pohode..“

„Tak to som rád“ hovorí s vydýchnutím.

„Čo sa vlastne stalo?“ pýtam sa zvedavo, keďže nie všetko si pamätám.

„Čo presne si nepamätáš?“ pýta sa ma.

„Skús mi to povedať od začiatku“ uškrniem sa a on sa zasmeje.

„Tak teda dobre.. Bol som na pláži, keď som ťa zrazu počul prísť a s niekým telefonovať.. Potom som šiel k tebe a chvíľu sme sa rozprávali.“

„To si pamätám“ hovorím.

„No a potom si utiekla“ pokračuje.

„Prepáč, bola som včera trošku mimo“ ospravedlňujem sa.

„Videl som.. Ale to je v pohode.“

„No a potom? Tu mi začína okno, myslím“ zasmejem sa.

„Potom som šiel za tebou a videl som, ako si odpadla a tak som k tebe hneď pribehol.. Zavolal som záchranku, no kým prišla, prebrala si sa.. A potom ťa vzali do sanitky.. Tam ťa karhali za to, že piješ málo vody“ pousmial sa a ja som s trošku zahanbila.

„No a keď si z nej vystupovala, odpadla si zase a vzali ťa teda do nemocnice.“

„To je všetko?“ pýtam sa.

„Pokiaľ viem, tak áno“ uškrnul sa.

„Tak teda ďakujem, za info.. Ráno keď som sa prebudila v nemocnici som akosi nevedela kde som a ešte ten sen“ zamyslela som sa, hoci som to nechcela povedať nahlas.

„Aký sen?“ zaujímal sa, no ja som mu ho samozrejme nemohla povedať.

„Ale žiaden, to je jedno“ zahováram.

„Okej.“

„Každopádne, ďakujem za včerajšok.“
„Nemusíš mi ďakovať..“

„Ale musím, lebo kto vie čo by bolo, keby si tam nebol.“

„Bol som asi v správnom čase na správnom mieste“ hovorí s úsmevom a ja sa pozerám do jeho krásnych modrých očí.

Neviem čo to do mňa vošlo, no akosi do mňa vošla neskutočná túžba a ja som nevedela, čo sa to so mnou deje. Akoby jeho pery kričali : „pobozkaj ma“ a ja som nedokázala odolať.

Hlas v hlave mi vravel: „nerob to, nemáš na to dôvod, je to hlúpe.“

No srdce ma nútilo tohto chalana, ktorého však ani nepoznám pobozkať.

Po chvíli som však mala pocit, akoby som rozmýšľala nahlas a zrazu sme si obaja hľadeli uprene do očí a môj zrak utekal aj k jeho perám.

„Asi by som mal ísť“ povedal zrazu a ja som cítila, akoby mi dal facku.

„Hmm.. Áno, asi by si mal“ postavila som sa na nohy, no asi to skôr vyzeralo, akoby som vyskočila.

Sebi prešiel rýchlo k dverám a povedal „rád som ťa spoznal“ a zavrel za sebou dvere, takže som mu v tej rýchlosti ani nemala šancu odpovedať.

Story of my Life 10

Sebi po mesiaci

„Zlatko, poď si so mnou zatancovať“ hovorí mi opitá Diana a vešia sa na mňa, akoby sme ešte stále boli spolu.

„Diana, už spolu nie sme, tak to už pochop“ hovorím nahnevane a radšej vychádzam von, aby som si trochu prevetral hlavu.

S Dianou som sa asi pred týždňom rozišiel, lebo to bolo celé zle a v podstate ani nechápem, prečo som si s ňou opäť začal.. Minulého roku sme síce boli spolu, no odvtedy sa toho veľa zmenilo, vrátane mňa. Bola to len taká letná láska. No keď prišla tohto roku späť a hodila sa mi okolo krku a naliehala, že ma ešte stále ľúbi a podobne, akosi som jej neodolal a hneď sme spolu skončili v posteli.. Zase.. No teraz som si už povedal dosť, lebo ma začala vo všetkom obmedzovať a vôbec som ju už nemal rád.. V posteli síce bola dobrá, no to bolo pre mňa asi všetko, neznamenalo to pre mňa nič dôležité a ona to taktiež vedela, len si to nechcela priznať a nechcela stratiť svojho milenca.. No ja by som už radšej chcel normálny vzťah a nie len letné radovánky či ako to nazvať..

Rozhodol som sa, že dnešnú noc zabalím a pôjdem sa radšej niekam len tak prejsť a potom späť ku mne. Unavený ani opitý nie som, takže teplý letný vzduch mi môže len prospieť.. Prešiel som sa teda až k pláži, kde som pod nohami cítil príjemný piesok a šum mora naokolo. Nohy mi sem-tam obmyla slaná voda a ja som sa cítil tak voľne. Nado mnou nebo plné hviezd a naokolo mňa nikto. Božské ticho..

„Nie.. Ty to nechápeš.. Vieš, aké to bolo doma..“ začul som z diaľky niekoho prichádzať a rozprávať dosť nahlas. Pravdepodobne ten niekto telefonoval. Sledoval som osobu, no bola tma, takže som nemohol rozoznať, kto to je.. No podľa hlasu som rozoznal, že je to dievča.  Vyzeralo dosť nahnevane a prechádzalo sa z jednej strany na druhú až nakoniec povedala: „Nebudem sa s tebou už o tom rozprávať, je mi to jedno, čau!“ a pravdepodobne zrušila.

Nastalo ticho a sadla si na piesok. Sledoval som ju, no po chvíli som začul vzlyky a tak mi jej prišlo ľúto. Sedel som dosť blízko a po chvíľke váhania som sa postavil a pomaly som prešiel až k nej, no ona si ma zatiaľ nevšimla.

„Všetko v pohode?“ chytil som ju za rameno, strhla sa a pozrela na mňa.

„Prepáč, zľakla som sa.. Som okay“ povedala, pričom si poutierala slzy, no ja som sa ani nepohol. Bola to ona. Dievča, ktoré som už vyše mesiaca ani nevidel, no aj tak som na ňu ešte neprestal myslieť. Dievča, ktoré mi na začiatku prázdnin pomotalo hlavu. Myslel som, že niekam odišla alebo neviem.. Bolo nemožné nestretnúť ju tu, no možno to tak malo byť.. A teraz tu predo mnou sedí, plače a ja sa neviem ani pohnúť..

„Povedz niečo ty idiot“ hovoril som si v duchu.

Sadol som si teda vedľa nej a ona sa zadívala do diaľky, zatiaľ čo ja som sa díval na ňu.

„Tiež máš niekedy pocit, že ťa všetky tvoje problémy z minulosti dokážu dobehnúť, nech si akokoľvek ďaleko?“ opýtala sa ma, pričom na mňa ani nepozrela.

„Vlastne ani nie“ povedal som pričom som si v duchu zanadával, keďže týmto jej moc nepomôžem.

„Ale myslím si, že minulosť je minulosť a nemali by sme sa ňou až tak zaoberať, lebo nič z nej sa už nedá zmeniť či vrátiť.. Mali by sme žiť prítomnosťou a užívať si každý jeden moment z nej“ hovorím hľadiac na ňu a ona sa na mňa tento krát taktiež pozrela so slzami v očiach.

„A čo ak jej to určití ľudia nedovolia?“

„Musí byť silná a odpútať sa od ľudí, ktorí ju v niečom brzdia a ktorí jej nedovolia užívať si život.“

„Čo ak je to príliš ťažké?“

„Musí sa o to aspoň pokúsiť“ hovorím pozerajúc sa jeden druhému do očí, no ona to už asi nevydržala a tak sklopila zrak.

„Nevzdávaj to“ povedal som, no to už som asi nemal hovoriť, lebo ona sa postavila a rozutekala sa preč. Ja som tam zatiaľ sedel ako obarený, no po chvíli som sa spamätal a rozutekal som sa za ňou. Nebola ešte až tak ďaleko a tak som ju mal ešte v dohľade, no po chvíli sa stalo niečo nečakané. Pomaly spomaľovala, zastavila sa až nakoniec spadla, čo ma prinútilo utekať ešte rýchlejšie.

Keď som k nej pribehol, ležala na zemi a nereagovala.

„Christy, noták zobuď sa!“ snažil som sa ňou triasť a všetko, no nepomáhalo to. Zavolal som teda záchranku.

Pokiaľ prišla záchranka, sa však prebrala a ja som sa k nej snažil čo najviac prihovárať.

„Ako sa cítiš?“ pýtam sa jej, no ona trošku mimo sa ma opýtala čo sa stalo.

„Odpadla si“ hovorím, pričom práve prichádza záchranka a následne ju vyšetrujú. Vyzerá to našťastie len na dehydratáciu a tak jej v sanitke pichnú výživu a karhajú ju, že v tejto horúčave musí piť veľa vody. Ona len zahanbene prikyvuje, že už sa polepší a zahanbene sa na mňa pozrie.

V tej chvíli som bol rád, že som bol nablízku, inak by to kto vie ako dopadlo.

Christy

Bola som tak trošku zmätená, lebo až po chvíli som si uvedomila čo sa stalo.. Doktori mi však povedali, že som bola dehydratovaná a tak som im musela sľúbiť, že sa už polepším. Pozrela som von oknom a tam som zbadala chalana, ktorý sa mi prihovoril na pláži a ktorý pravdepodobne privolal záchranku. Cítila som sa trápne a tak som radšej odvrátila zrak.

Po pol hodine ma našťastie pustili s tým, že nemusím ísť do nemocnice, čo ma potešilo a pomaly som vyšla zo sanitky. Poďakovala som sa im, no oni mi povedali, že sa mám poďakovať niekomu inému, pričom ukázali na chalana, ktorý stál von. Súhlasne som prikývla a pomaly som teda prešla k nemu. Keď ma zbadal, akoby ožil a pomaly sa ku mne približoval.

„Ďakujem“ hovorím zahanbene a pozriem do zeme.

„To je v pohode, stáva sa.. Hlavne pi veľa vody, nech nabudúce neodpadávaš“ uškrnul sa a ja som sa musela usmiať.

„Budem“ hovorím a pozriem sa naňho. Až teraz, pri pohľade do jeho očí ma však napadne, že tohto chalana som už pred tým videla. Je to ten chalan z mojej prvej žúrky tu. Jasné, že som ho nespoznala skôr. Od vtedy som ho vlastne ani nevidela, už som naňho aj zabudla.

„Som Sebastian, ale radšej ma volaj Sebi“ predstavuje sa mi, čím ma vytrhne zo zamyslenia.

„Christy“ hovorím.

„Rád ťa konečne spoznávam“ hovorí mi pričom ja sa zatvárim prekvapene a on sa zatvári, akoby oľutoval, čo povedal. „Teda, konečne viem, koho som zachránil“ uškrnul sa, pričom si rukou vzad škrabal vlasy.

„Aj ja ťa rada spoznávam“ hovorím a on ma nečakane objíme. Zvyčajne nemám rada takéto objímanie sa, no toto mi pre tento krát až tak nevadilo.

„Mala by som už asi ísť“ hovorím po chvíli, no on ma hneď preruší.

„Odprevadím ťa!“

„Nie to predsa nemusíš, bývam hneď za rohom..“

„Ale áno, mal by som.. Hmm.. Budem  sa cítiť lepšie, teda budem vedieť, že si domov došla v pohode“ zasmeje sa a ja nakoniec súhlasím.

„Tak teda dobre, keď na tom tak veľmi trváš“ uškrnula som sa.

Asi po troch minútach ticha sme prišli ku mne a on sa začudoval, že to bolo tak rýchlo.

„Vravela som ti“ zachichotala som sa na jeho prekvapenom výraze tváre.

„Aha, tak to som teda nečakal.“

„Ja vlastne bývam taktiež dosť blízko.“

„Vážne? Zaujímavé, že som ťa tu ešte nikdy nestretla.“

„Tiež sa čudujem.. Teda raz áno, neviem či si pamätáš..“

„Áno.. Myslím, že vtedy si ma taktiež zachránil“ uškrnula som sa.

„Asi som vždy v správnom čase na správnom mieste“ pozrel na mňa a podišiel bližšie o jeden krok, čím sa ku mne tvárou priblížil. Cítila som jeho vôňu a teplo, ktoré z neho sálalo. Hľadel mi do očí a chystal sa ma pobozkať, keď zrazu... Zobudila som sa a ocitla sa v nemocnici!

Story of my Life 9

Ahojtee! Som rada, že sa vám môj príspevok o Anglicku tak veľmi páčil a že si ho prečítali aj tí, od ktorých by som to ani nečakala, takže ďakujem za všetky pozitívne odozvy :).. A teraz už pokračujeme v príbehu..

„Achh, vypnite ten budíík“ zareagovala som na ten najhorší zvuk sveta, ktorý mi spôsoboval bolesť hlavy. Nikto ho však samozrejme nevypol a tak som sa na tom teda musela podujať sama a nedobrovoľne rozlepiť oči a vstať z postele.

Ručičky hodiniek ukazovali niečo po ôsmej a to bol už najvyšší čas vstať a dať sa dokopy, keďže som dnes začínala o 8:30. Cítila som sa, akoby ma niekto včera večer zbil niečím po hlave, no to bolo asi tým mixom drinkov čo som mala. No vcelku to neľutujem, lebo to bol úžasný večer a dokonale som sa zabavila. Vlastne, ani si nepamätám, kedy som sa naposledy takto zabavila. Von som nezvykla chodiť, keď tak len na nejaký drink s Joshom.

Ooops, to mi pripomína, že som sa mu mala ozvať, no akosi som na to úplne zabudla a tak som sa rozhodla mu poslať neskôr aspoň SMS-ku.

Po chvíli som si uvedomila, že ešte stále mám na sebe oblečenie zo včerajšej noci a tak som si všetko povyzliekala a odišla si umyť zuby a do sprchy, ktorá ma osviežila a prebudila.

„Tak ako po včerajšku?“ pýtala sa ma Emma s úškrnom.

„V pohode, len ma trochu ráno bolela hlava“ zasmiala som sa.

„Tak to nie si sama“ nasadila si slnečné okuliare a ja som sa len pousmiala.

„Ale bola to skvelá noc“ zamyslela som sa a pred očami sa zjavil obraz chalana, ktorý ma zachránil pred pádom. Nemohla som ho dostať z hlavy.

„Si tu?“ pýta sa ma Charlotte, ktorú som si ani nevšimla prísť.

„Čože? Aha, áno, prepáč. Len som sa zamyslela.“

„Zamyslela?“ pozrela na mňa spoza okuliarov na čom sme sa všetci rozosmiali.

„Tento kukuč sa mi vôbec nepáči“ ukázala som na ňu prstom.

„Ten sa ti páčiť ani nemá.“

„Dobre, dobre.. Tak čo ideme teraz robiť?“ pýtam sa, snažiac sa zmeniť tému.

„Poď so mnou“ ťahal ma Mike a tak som šla za ním. Šli sme sa prejsť okolo bazénu a pýtať sa ľudí, či si nejdú zahrať futbal.

„Takže si si včerajšok užila, čo?“ pýta sa ma Mike s úsmevom.

„Áno, bolo to super. Ani si nepamätám, kedy som bola naposledy takto von.“

„Tak to ti neverím, veď si tancovala, akoby si chodila na disco každý týždeň“ zasmial sa.

„Práveže vôbec.. No asi sa prejavila všetka energia, ktorá celé tie roky vo mne bola“ uškrnula som sa.

„Tak to je asi jediné vysvetlenie myslím.. Veď sme vás včera museli chrániť, toľko chalanov sa okolo vás točilo.“

„No myslím, že máme dobrých bodyguardov“ drgla som ho lakťom.

„To teda hej.. Hmm..“

„Čo je?“ pýtam sa ho, keď si ma skúmavo prezerá a akoby čakal čo poviem.

„Nič, nič, len som sa zamyslel“ napodobnil ma, na čom sme sa zasmiali.

„Tak poď, späť do práce“ zobrala som mu futbalovú loptu a prešla som k slnečníkom, kde bola väčšia skupinka Angličanov a tak som sa ich šla opýtať, či si nejdú zahrať a oni s radosťou súhlasili.

Neznámy

Ráno som šiel normálne do práce a tak som si po ceste do hotela, ktorý bol vzdialený od nášho ubytka len pár minút, nasadil slúchadlá a len tak som vypol. Snažil som sa nemyslieť na osobu, ktorá mi včera pomotala hlavu a tak som rozmýšľal o všetkom možnom len nie o nej. Verte mi, nie je to jednoduché, no ja sa naozaj snažím!

Práca prebehla v pohode, dnes sme mali niekoľko nových príchodov a tak som s nimi mal stretko na ktorom som im vysvetlil všetko, čo by ich mohlo zaujímať a potom som im to tu trošku poukazoval. Dnes som mal však kratší deň, čo bolo pre mňa dobré a tak som to využil a po práci som šiel rovno na pláž, kde sa vždy viem zrelaxovať. Nechcel som ísť na našu hotelovú pláž a tak som šiel k vedľajšiemu hotelu.. Našiel som si voľné lehátko, no ešte pred tým, než som si naň ľahol, šiel som si narýchlo zaplávať a trochu sa osviežiť. Voda síce ešte nebola až taká teplá, no aspoň ma trochu prebudila a ochladila moje rozpálené telo zo slnka.

Keď som vyšiel z mora namieril som si to k lehátku, kde som sa rozložil, no zrazu som tam nemal veci.

„WTF?“ pomyslel som si a začal som sa obzerať na všetky strany, no nikde som nič nevidel.

„Prekvapko!“ vyskočila z jedného lehátka neďaleko Charlotte a začala sa smiať z môjho tupého výrazu tváre. Vôbec som si ju tu predtým nevšimol.

„Čo tu robíš?“ opýtal som sa pobavene a ona len pokrčila plecami.

„Myslím, že to, čo ty. Opaľujem sa“ zasmiali sme sa a ja som je z ruky vytrhol moje veci.

„Tak čo Sebi, ako sa máš?“

„Dobre, čo ty?“ pýtam sa zo slušnosti a ľahám si vedľa nej.

„Super. Dnes mám len half day, takže teraz môžem oddychovať.“

„Veď ja tiež, milujem tieto dni. A prečo si sama?“

„Aaaalee, o chvíľu by mala prísť aj Emma, no nie som si istá, podľa mňa pôjde dospať včerajšok“ uškrnula sa.

„Včera to bolo super.“                                                                  Sebi

„Myslíš?“

„A ty nie?“

„Ale áno, bolo to fajn. Christy mala Welcome party ako sa patrí.“

„Kto je Christy?“ pýtam sa zvedavo.

„No predsa to dievča, ktoré k nám predvčerom prišlo, robí v našom hoteli animátorku.“

„Aha, tak tú ešte nepoznám.“

„Si si istý, lebo ja mám pocit, že ti včera spadla do náručia“ uchechtla sa.

„Počkaj, to bola tá Christy?“

„Áno, prečo?“

„Alee len tak.. Len som nevedel, ako sa volá.“

„Aha, tak už vieš“ pokrčí Charlotte plecami a svoju tvár vystaví slnku.

Ja sa taktiež vyvalím na lehátko, zavriem oči a pred očami sa mi opäť zjaví jej tvár. Takže sa volá Christy.. Dobré vedieť. Ale noták, čo si to nahováram, čo to so mnou je? Veď chodím s Dianou. Musím s tým prestať.. Aj tak má určite priateľa a o mňa ani nazakopne...

Christy

„Máš ty vôbec poňatia ako som sa o teba bál?! Sľúbila si mi, že sa mi ozveš hneď ako prídeš.“

„Hneď ako budem mať wifi“ opravila som Josha, ktorý mi dnes skoro celý deň vyvolával a tak som mu spätne po práci zavolala.

„Ahaa..“

„Prepáč, ja viem, mala som sa ozvať.. Ale keď na to ešte akosi nebol čas a popravde, dnes som ti chcela poslať správu, len si ma akosi predbehol.“

„Dúfam, že sa aspoň máš dobre“ povedal už normálnym hlasom.

„Áno, mám sa super, je tu krásne, práca je úplne v pohode, ľudia taktiež.. Včera sme boli na žúrke..“

„Som rád, že sa ti tam páči Christy“ povedal, čo mi vyčarilo úsmev na tvári.

„Aj ja som rada.. Presne to som potrebovala. Začať odznova na mieste, kde ma nikto nepozná a naozaj sa mi to darí. Zbožňujem to tu!“

„Si tam 3 dni aj s cestou, tak ešte nehovor, že to tam zbožňuješ.“
„Ale ja to hovorím, je tu krásne..“

„Dobre, dobre, keď myslíš..“

„Čo je to s tebou Josh?“ pýtam sa zvedavo, lebo mám pocit, že ho niečo trápi.

„Nič, som v pohode.. Len mi chýbaš.“

„Veď aj ty mne.. Sľubujem, že zajtra pôjdem do mesta a zistím kde je nejaká internetová kaviareň a môžem ti zavolať na Skype. Čo povieš? Mám voľno..“

„Tak teda dobre, ale nieže zase zabudneš“ zasmial sa.
„Nie neboj sa, určite už tento krát nezabudnem“ hovorím s úsmevom.

„Dobre, tak sa zajtra vidíme..“

„Dobre Josh, teším sa, byee.“
„Bye Christy.“

England

Hello everyone! A som späť! Plná dojmov, pojmov, zážitkov, spomienok a úsmevných momentov :). Bol to môj ďalší skvelý zápis do mojej cestovateľského denníčka!

1. 3.2014 – pre väčšinu z vás asi deň ako každý iný, no pre mňa deň, kedy som s očakávaním prišla na letisko, spravila check-in, zbavila sa veľkého kufru a prešla cez všetky kontroly. Nadšenie vo mne sa vystupňovalo ešte viac po nasadnutí do lietadla. Trochu som sa bála, že letím prvý krát sama, no v pohode som to zvládla. Let zbehol dosť rýchlo, 2 hoďky boli nič v porovnaní s ôsmimi dňami, ktoré som mala stráviť v Anglicku.

Vystúpila som, v bruchu som cítila vzrušenie, no ešte stále som neverila tomu, že som tam. Prešla som cez kontrolu, aby zistili či nie som nejaký nevítaný návštevník Anglicka, no keď prišli na to, že som v celku neškodná, vzala som si kufor a „utekala“ som do letiskovej haly, kde ma už mal čakať môj pohľadný Angličan. Hneď ako som ho zbadala, rýchlym krokom som k nemu došla a objala som ho po troch mesiacoch! Aaaach, to bol pocit, konečne! Po uvítacom rituáli sme sa presunuli autobusom a neskôr vlakom do časti East Croydon, kde sme mali zabookovaný hotel a ktorý sa nachádzal cca 20 min od centra Londýna.

Hotel bol naozaj pekný, izba bola v pohode, čakalo ma tam aj prekvapko, no to si už nechám pre seba, no vyzeralo to ako z filmu haha ;)

#Day 1

V prvý deň sme si toho dosť pochodili.. Začali sme Buckinghamským palácom, kde sme čakali dosť dlho na to, aby sme videli výmenu stráži a oni si len okolo nás prešli a tot bolo vsjo :D.. Ale bolo zaujímavé tam byť.. Tak blízko.. Ha, srandujem, veď ktovie, či tam vôbec teta kráľovná bola. Mimochodom, vedeli ste, že tento palác má vyše 700 izieb? Veď by som sa tam stratila.. No nič, pokračovali sme sa teda ďalej cez Hyde Park, Big Ben and Houses of Parliament, ktoré sa mi páčili asi najviac. Big Ben vyzerá obrovský, keď pod ním stojíte, no je naozaj krásny a určite sa ho oplatí vidieť.. Ďalej Trafalgar Square, kde mali Rusi nejaký svoj festival, takže si predstavte námestie plné spievajúcich a tancujúcich Rusov, to bolo dosť vtipné, sú naozaj všade lol..

No a samozrejme Oxford Street, ktorá je úžasná a je tam obchodov a obchodov, myslím,  že každý by si tam prišiel na svoje :). Ja som si prišla, to vám teda poviem!

#Day 2

V tento deň sme sa šiesti vybrali do Maddam Tussauds, kde bolo síce dosť veľa ľudí, no po takej pol hodinke sme sa dostali dnu a užívali sme si „rande s celebritami“. Veľa funny fotiek a momentov. Vždy som tam chcela ísť a tak sa mi to konečne aj podarilo. Fotka with Justin Timberlake alebo s One Direction boli samozrejmosťou :D.. Páčilo sa mi tam aj to, že to nebolo len o voskových figurínach, no ku koncu „prehliadky“ sme prešli „strašidelným domom“, ktorý napokon nebol až taký strašidelný, no snaha sa cení.. 4D cinema so super hrdinami bola taktiež zaujímavá, no úplne naj bola posledná „atrakcia. Sadnúť si do mini čierneho anglického taxíka a nechať sa viesť anglickou históriu, to sa mi teda páčilo. Oddychovka.

Nabitý energiou a s bolesťou brucha od smiechu, sme sa presunuli do miestneho pubu, kde sme si dali burger, ktorý bol naozaj veľmi chutný a neskôr dlho očakávané London Eye. Na London Eye sme ani nemuseli čakať, čo nám popravde vyhovovalo a tak sme sa rovno dostali do jednej z častí „oka“. A idemééé! Hore, hore, hore, pomaly.. Noo pravdu? Ako kolos, teda ak sa naň dívate z diaľky, vyzerá úžasne. No zvrchu je síce pekný výhľad na Big Ben a Houses of Parliament, no výhľad nie je nič strhujúce, myslím si.. Možno so mnou niekto nebude súhlasiť, veď je to vlastne len môj názor. No môj názor je taký, že keď si porovnám výhľad z Eiffelovky na nádherný Paríž a budovy podobné až vám to vyráža dych a výhľad z London Eye, kde je každá budova iná.. Nič strhujúce.. Ale inak hurááá bola som na London Eye haha!

No a zakončenie tohto skvelého dňa nemohlo byť lepšie. Divadlo Novello, Londýn, muzikál Mamma Mia? Strhujúce, úžasné, perfektné a ešte veľa veľa pozitív a superlatívov. Skvelé spevácke a herecké výkony, pospevovanie si s nimi, až sa vám chcelo postaviť zo sedadla a skričať niečo ako: wooooooooow, to bolo dokonalé! I loved it! Nádherné divadlo len dotvorilo atmosféru tohto čarovného predstavenia. Asi by ma nikdy pred tým nenapadlo, že keď pôjdem do Londýna, pôjdem tam aj do známeho divadla.. No bol to neskutočný zážitok a po skončení predstavenia som takmer nadšením skákala od radosti a nevedela som sa prestať usmievať.. Každému odporúčam, stojí to za to :).

#Day 3

Chillin in London. Tower Bridge, ktorý je nádherný a ešte lepšie vyzerá naživo než na fotkách. Posledné nákupy v Londýne na Oxford Street. Obed v NANDOS! To je jedno z najlepších jedál, aké som kedy jedla! Hrdo prehlasujem, že milujem Nandos a každý, kto pôjde najbližšie do Londýna či podobne, musí sa tam ísť aspoň raz najesť! Mňaaaam..

Poobede sme sa presunuli do Readingu, čo je cca 40 minút od Londýna, kde býva môj přítel Ben. Zvítanie sa s rodinkou, ďalšie prekvapenia, ktoré som vždy pred tým chcela dostať či zažiť a ono sa to konečne splnilo! Veľká kytica ružíí?? Jéééj, nádhera. Romantická večera pri sviečkach a navaril pre mňa človek, ktorý inak ani nevarí? :D Má veľké plus nielen za snahu, ale aj za chuť!

Počas ďalších dní som sa teda zoznámila s malebným mestom Reading, s Benovými priateľmi, rodinou, ktorú som poznala už aj pred tým, no predsa sme sa zblížili ešte viac.. Konečne som mohla naživo vidieť miesto, ktoré som doteraz videla len cez Skype a ono to bolo zrazu skutočné! Krásny dom, btw.

Bowling, spoločná večera v reštike s celou family, oslava narodenín, party, trošku športu v podobe bedmintonu a veľmi tesného súboja dvoch veľkých športovcov – Anglicko vs. Slovensko. Návšteva Windsoru a okolia, hranie minigolfu s výhľadom na hrad Windsor. Parádička, slnko svietilo, prechádzať sa popri Temži.

Takže ak by som mala zhodnotiť tento môj celý výlet v Londýne a okolí musím povedať, že som si užila každú jednu sekundu tam. Milujem Angličanov ako ľudí! Veľa ľudí si myslí, že Angličania sú konzervatívni, pochmúrni a nie až takí priateľskí, no ja musím nesúhlasiť. Všetkých, ktorých poznám, či ktorých som doteraz stretla boli veľmi priateľskí, spoločenskí, milí, starostliví, šialení.. Dokonca aj ľudia v obchodoch sú veľmi priateľskí a vždy ochotní pomôcť. A veeeľmi rada sa s nimi rozprávam!

Ďalšia vec, ktorú som počula sa týka metra. Vraj je špinavé, staré a neviem čo ešte.. Nie je pravda! Mne sa presúvanie metrom veľmi páčilo, vôbec to nebolo také komplikované, ako som si myslela a vyzeralo novo a celkom čisto, takže to ma dosť prekvapilo, lebo som neočakávala, že to bude také v pohode. Taktiež presuny vlakom či červeným dvoj poschodovým autobusom.

Čo sa týka počasia, musím poklopať, no pršalo nám možno dva krát a aj to len na chvíľu, inak bolo po celý čas pomerne teplo, dokonca svietilo slnko..

Móda – nechápem tých ľudí. Sú šialení! Von je pomerne chladno, mne je zima v kabáte a zrazu okolo mňa prejdú baby len v šortkách či minisukniach bez ničoho, úplne naholo.. Alebo hole bruchá nohy a podobne.. Veď mne potom bola ešte väčšia zima už len pri pohľade na nich :D.

No a Londýn celkovo? Splnil sa mi ďalší z mojich snov. Bola som v tejto metropole a videla som takmer všetko, čo som tam vidieť chcela. Či sa mi tam páčilo? Určite by som tam nechcela bývať.. Je pekné si to sem-tam pozrieť či ísť na nákupy na Oxford Street, no to je asi všetko. Nebolo to žiadne WoW, ale bolo to v pohode.

No a čo sa týka Readingu, ten sa mi veľmi páčil. Páčia sa mi tie ich tehlové domy, ulice, námestie a všetko okolo toho..Thumb up!

A čo pre mňa bolo najdôležitejšie na tomto mojom tripe? Jednoznačne ten vzácny čas, ktorý som mohla stráviť so svojou polovičkou, ktorý by som za nič nevymenila. Len škoda, že to tak rýchlo zbehlo a museli sme sa opäť na dlhšiu dobu rozlúčiť so slzami v očiach..

Oznam

Ahojte všetci! Chcela by som vám len oznámiť, že dnes odlietam do Anglicka a vrátim sa až 9-teho marca, takže počas budúceho týždňa nebudem nič pridávať... No po príchode späť vám určite napíšem všetko o Londýne a podobne (ako po každom mojom tripe) a ešte by som dodala, že sa mi tým splní ďalší sen :)! Takže keep dreaming! ;)