Never say Never45

Ahojte.. Chcem vám len oznámiť, že v sobotu budem mať twitcam! O koľkej vám ešte potom dám presne vedieť ;).. A ešte vás prosím, aby ste mi zahlasovali v ankete, aby som vedela, či sa mi ho vôbec oplatí robiť :P.. Ďakujem :)

„Prosím?“ zodvihla som rozospato telefón a rukou som si pretrela oči.

„Ahoj Jess, to som ja Richard z nahrávacieho štúdia..“ ozvalo sa z druhej strany a ja som hneď zbystrela.

„Dobré ráno Richard“ povedala som pričom som sa pozrela na hodinky na nočnom stolíku.

„Ou, asi som ťa zobudil, prepáč.. Mám zavolať neskôr?“

„Nie, to je v poriadku... Ako tak pozerám na hodinky, najvyšší čas vstať“ zasmiala som sa.

„Tak teda dobre.. Chcel som ti len povedať, že som včera večer prišiel späť do Dublinu, takže by si sa dnes poobede mohla zastaviť v štúdiu, ak máš čas..“

„Okej, budem tam! A o koľkej približne?“

„Je 11 am, tak neviem.. Môžeš prísť tak okolo 3 pm?“

„Môže byť.“

„Dobre, tak sa vidíme a ešte raz prepáč za zobudenie, bye.“

„To je v pohode, bye“ odzdravila som mu a zrušili sme hovor.

 Prešli už dva týždne, odkedy sme sem prišli a ja mám pocit, že to boli len dva dni.. Väčšinu času trávim s našimi alebo s Niallom a môžem povedať, že som zatiaľ s týmito prázdninami veľmi spokojná! Od kedy sme sa dali s Niallom dokopy máme spolu ešte lepší vzťah a teraz je mojím najlepším kamarátom a mojim priateľom v jednom. Som rada, že ho mám, lebo mi pomôže vždy, keď to najviac potrebujem!

Vstala som teda z postele a asi na 5 minút som sa zavrela do kúpeľne.. Potom som na seba v izbe hodila tepláky, tričko a zišla som dole do kuchyne, lebo v mojom bruchu už vyhrávali muzikanti.

„Medvedík sa nám už zobudil“ zakričala babka na celý dom so smiechom a po chvíli pribehol ocko.

„Chceš snáď prespať celý deň?“ opýtal sa ma ocko zatiaľ čo ja som si pripravovala raňajky.

„Nie, ale musím predsa dospať celý školský rok“ uškrnula som sa a on prekrútil očami.

„Čo máš dnes poobede na pláne?“ opýtala sa ma zvedavo babka a ja som si sadla za stôl.

„Pred chvíľou mi volal Richard z nahrávacieho štúdia, že už je späť v Dubline, tak sme sa dohodli, že o 3 pm prídem, prečo?“ opýtala som sa s plnými ústami.

„To je škoda, lebo sme dnes chceli ísť do mesta..“ povedal sklamane ocko.

„Tak pôjdeme neskôr.. Nemala by som byť dlho v štúdiu, takže ti potom zavolám a môžeme sa stretnúť, čo povieš?“ navrhla som a ockovi sa hneď rozsvietili očká. Viem, že tu s ním netrávim až toľko času, koľko by som mohla ale myslím, že si už pomaly zvyká a ja si musím zadeliť čas aj pre Nialla.

„Deal!“ usmial sa a spokojný sa pobral späť do obývačky.

„Keby mohol, tak s tebou trávi 24 hodín denne, čo?!“ povedala babka na čom sme sa obe zasmiali, keďže vieme,  že má pravdu.

„Lenže nemôže, lebo už nie som to malé dievčatko“ povedala som a napila som sa čaju.

„Preňho si a vždy budeš“ usmiala sa babka.

„Veď to.. Čo je to za časopis?“ opýtala som sa po chvíli, keď som ho zbadala na kuchynskej linke.

„Myslím, že to je ten, čo dedko kupuje stále“ povedala babka a ja som si ho vzala a začala som v ňom listovať.

„Užíva si leto?!“ prečítala som nahlas nadpis článku.

„Kto si užíva leto?“

„Ďalší článok o Niallovi a mne!“ povedala som a začítala som sa doň.

„A je tam tento krát aj niečo pravdivé?“ opýtala sa babka.

„Hmm.. počkaj.. Ani nie. Jedine tá fotka je dobrá“ uškrnula som sa.

„A to ti nevadí, že o vás vždy píšu samé klamstvá?“ pozrela na mňa prekvapivo babka.

„Už som si zvykla“ pokrčila som plecami a časopis som odložila nabok.

Podľa novinárov som Niallova „letná láska“, ktorá sa  po lete skončí.. Len škoda, že nevedia ako to je v skutočnosti.. Môžeme im pravdu povedať sto krát, oni si tam aj tak napíšu svoje..

„Babi?“ zamyslela som sa po chvíli.
„Áno sweety?“

„Trávim s vami málo času? Teda myslím, či vás veľmi nezanedbávam..“

„Pozri moja, viem, že nemôžeš sedieť celé dni doma a navyše máš Nialla, ktorého máme všetci radi, takže ťa úplne chápem.. A myslím, že sa snažíš byť s nami čo najviac, takže nás určite nezanedbávaš“ žmurkla na mňa a ja som sa pousmiala.

„Ďakujem“ pribehla som k nej a vlepila som jej pusu na líce.

„Tak a teraz by si mi mohla trochu pomôcť a nie len tu sedieť“ zasmiala sa a pridala som sa k nej pri príprave obeda. Pomedzi to sme si spievali, smiali sa a rozprávali o všetkom možnom.

Poobede som sa okolo pol tretej vybrala do štúdia a keďže bolo vonku okolo 25℃ tak som si obliekla tmavé nohavice a ľahkú béžovú blúzku. Doma som sa ešte dohodla s ockom, že mu zavolám hneď ako skončím a potom som odišla.

Po príchode do štúdia som zamierila rovno do Richardovej kancelárie, kde ma milo privítal a hneď sme šli do skúšobne.

„Jess, dnes vás tu je viac“ ukázal aj na niekoľko ďalších mladých ľudí.

„Okej“ povedala som s úsmevom no trochu som znervóznela.

„Všetci ste u nás nováčikovia, takže sme sa rozhodli, že vás dnes trochu motivujeme“ hovoril nadšene.

„Dobre, tak to som zvedavá“ usmiala som sa a pridala som sa k ostatným.

Bolo tam asi 5 dievčat a 5 chalanov a tak som sa s nimi pozoznamovala a trochu sme sa pustili do reči.

„Čo myslíte, čo myslel Richard tou motiváciou?“ pýtalo sa nás jedno dievča.

„Neviem.. Ale Richard mi už dávnejšie spomínal, že má prísť nejaká „super star“ a poradiť nám so spevom a tak“ ozval sa chalan vedľa mňa.

„Vidím to tak, že každý niečo zaspievame a potom sa s nami budú rozprávať o našom speve..“

V bruchu som pocítila divný pocit a ruky sa mi začali potiť. Som neskutočne nervózna a bojím sa spievať pred všetkými tu a teraz.. Vždy som si spievala len sama pre seba a teraz...

„Nie, ja to dokážem! Musím a aj chcem, zvládnem to“ povzbudzovala som sa.

Po chvíli sa otvorili dvere a vošla Scarlett. Poobzerala sa po miestnosti a keď ma zbadala s úsmevom mi zakývala, čo ma potešilo.. Do ruky si vzala nejaké papiere a podišla k nám.

„Hey guys! Volám sa Scarlett a v tomto štúdiu som hlasová pedagogička“ predstavila sa nám.

„Richard mi dal inštrukcie, aby každý jeden z vás zaspieval aspoň jednu pesničku aj pred ostatnými a potom príde aj on a uvidíme čo ďalej“ povedala s miernym úškrnom a všetci sme si vymenili pohľady.

„Tak kto ide prvý?“ opýtala sa Scarlett a ukázala na miesto vedľa nej.

„Ja pôjdem“ povedal chalan a s úsmevom sa rozbehol k nej.

„Fajn, tak nám povedz ako sa voláš a čo budeš spievať..“

„Bruno Mars- Locked Out of Heaven.. A volám sa Chris Ferrero“ povedal a všetci sme mu nadšene zatlieskali.

„Milujem tú pesničku“ povedala som dievčaťu vedľa mňa, ktorá len súhlasne prikývla.

Chris teda začal spievať a všetci sme mu nadšene tlieskali.. Mal úžasný hlas a pesničku si prerobil podľa seba, čo sa mi veľmi páčilo..

Takto to pokračovalo aj ďalej a baby spievali pesničky od speváčok ako sú Demi Lovato, Rihanna, Katy Perry a chalani od Eda Sheerena, Enrique Iglesiasa, Simple Plan..

Ako posledná som bola na rade ja a rozmýšľala som akú pesničku zaspievam.. Rozhodla som sa pre pesničku Alicia Keys – New Day, ktorú som si v poslednom čase veľmi obľúbila a často som si ju pospevovala.. Je to veľmi zaujímavá pesnička a tá hudba má v sebe niečo zvláštne.

„Tak poď Jess“ zavolala ma Scarlett k sebe a ja som sa postavila a šla k nej.

„Tak čo budeš spievať?“ opýtala sa ma a všetci zvedavo čakali čo poviem.

„Alicia Keys – New Day“ povedala som a všetci mi nadšene zatlieskali.

Zhlboka som sa teda nadýchla a začala som spievať.. Po chvíli zo mňa ten počiatočný strach a stres opadol a ja som sa už sústredila len na pesničku a užívala som si jej reagge nádych. Zapojila som do svojho predstavenia celé telo a trošku som si aj potancovala pričom som vlnila bokmi a s privretými očami som spievala, akoby tam nikto nebol.

Keď som dospievala spokojná sama so sebou som otvorila oči, poklonila sa a s úsmevom som sa vrátila späť na svoje miesto. Všetci mi tlieskali a bol to skvelý pocit. Neviem prečo som sa toho tak bála..

„To najlepšie na koniec“ vošiel do miestnosti Richard s úsmevom. Pozrela som naňho so šťastným výrazom, no ten mi trochu zamrzol, keď som zbadala ľudí, ktorí šli za ním..