48 - Prvý deň turnaja

Ahojté! Prepáčte, že je nová časť až dnes, ale bola som busy.. No tá dnešná je dosť dlhá, takže vám to aspoň takto vynahradím. Btw, z tejto poviedky tu budú ešte asi 2-3 časti a potom začnem písať novú.. :) Dúfam, že sa vám tieto posledné časti budú páčiť ;) Enjoy :-*

KATE

Prešiel týždeň a práve dnes sa koná náš dlho očakávaný tenisový turnaj! Turnaj je však rozdelený do dvoch dní, čo znamená, že ak dnes postúpim, tak zajtra budem hrať a ak nie, tak tam budem už len ako divák, čo by ma však veľmi mrzelo. Chalani a Suzie nás majú prísť podporiť, čo ma na jednej strane teší, no na tej druhej to bude pre nás väčší stres. Teda aspoň pre mňa, lebo Em to má tak trochu na saláme.

Okrem prípravy na turnaj som počas minulého týždňa bola zamestnaná aj niečím iným. Jasné, že Haroldom. Rozmýšľala som nad tým, čo sa pred týždňom udialo a aj nad tým, čo bude s nami ďalej..  A načo som nakoniec prišla? Napríklad na to, že ho mám radšej ako kamaráta, len som si to doteraz nechcela priznať..

Keď sme sa však počas týždňa s Harrym stretli, nevedeli sme ako sa k sebe máme správať a tak to bolo dosť zvláštne. No dnes po turnaji, by sme sa mali stretnúť a porozprávať sa, takže som zvedavá ako to celé dopadne..

Na Turnaji

„Držím palce Em, ty to vyhráš“ povzbudila som ju s úsmevom, keď sa pripravovala na kurt.

„Ďakujem“ žmurkla na mňa nervózne a odišla na kurt.

Em dnes hrá 2 zápasy, tak ako ja. Jej prvou súperkou je Daphne Goldberg, ktorá je z New Yorku a tenisu sa venuje už od malička.. A tá druhá sa volá Payge Wu, ktorá hrá za jeden domáci tenisový klub. O Payge Wu som už veľa počula a vraj hrá výborne a je vo forme, takže s ňou to bude asi ťažší zápas, no o Daphne som ešte nepočula a vraj sa tenisu venuje skôr rekreačne, takže tento prvý zápas by mala Em vyhrať..

Odišla som na tribúnu, sadnúť si k ostatným, aby som si mohla pozrieť Emilyn zápas a povzbudzovať ju. Ja totižto hrám až o 11tej a teraz je ešte len 9 ráno, takže mám dve hodiny k dobru.

Keď som prišla k ostatným, sadla som si k nim a poobzerala som sa. Sedeli tam všetci okrem Harryho. To ma trošku znepokojilo, keďže mi sľúbil, že sa na nás príde pozrieť, no nikde ho tu nevidím.

„Liam? Kde je Harry?“ opýtala som sa akoby nič Liama.

„Netuším Kate... Mal by tu už byť...“ povedal znepokojene Liam.

„On ešte určite príde Kate“ ozval sa Louis s úsmevom.

„Už začínajú hrať“ zakričal nám Niall, čím prerušil náš rozhovor..

Všetci sme svoje hlavy obrátili ku kurtu a začali sme sledovať priebeh zápasu..

Emily sa na nás občas pozrela a my sme sa na ňu hneď usmiali a ukázali sme jej, ako veľmi jej držíme palce. Prvý set sa Em so súperkou trochu potrápila, no v tom druhom to už bolo jednoznačne jasné, kto je na kurte víťazom. Em vyhrala pomerne hladko za stavu- 7:5, 6:2.

Harry však ešte stále neprišiel a ja som sa už musela ísť pripraviť a tak som sa so všetkými rozlúčila a oni mi popriali veľa šťastia..

Vzadu, som sa ešte stretla s Em a tak som jej pogratulovala k víťazstvu..

Stretla som aj nášho trénera Petra, ktorý taktiež pogratuloval Em a mne poprial veľa šťastia, ktoré budem potrebovať, pretože hneď v prvom zápase som dostala jednu z najlepších hráčok celého turnaja - Jamie Hampton, taktiež Newyorčanku. Jamie patrí do prvej 100-vky svetového rebríčka, čo znamená, že to bude veľmi zaujímavý zápas..

Sebavedomo som nastúpila na kurt, no hneď po prvých loptičkách mi to sebavedomie začalo klesať. Jamie hrá perfektný tenis, na kurte je rýchla a robí málo nevynútených chýb. Prvý set som prehrala 4:6 a v druhom bol stav dosť vyrovnaný, no za stavu 6:6 som v tajbrejku vyhrala a tak som vyrovnala stav na sety 1:1. V treťom sete, som však urobila veľa chýb, ktoré som nemusela a tak som ho prehrala za stavu 5:7. Moje sebavedomie kleslo a ja som unavená a zničená odchádzala z kurtu. Sadla som si na stoličku v šatni a na tvár som si hodila uterák. Bola som na seba taká nahnevaná! Tento zápas som mohla vyhrať, mala som na to, len.... som sa málo sústredila na hru a preto som spravila toľko chýb v hre.

„Dobrá hra“ povedal niekto, kto vošiel ku mne do šatne. Bol to tréner a sadol si vedľa mňa.

„Nepovedala by som“ zaprotestovala som.

„Jamie hrala výborne, no mala si šancu vyhrať, keby si nerobila toľko nevynútených chýb“ skonštatoval.

„Ja viem... Nemohla som sa sústrediť.. No ďalší zápas už budem hrať na 100%“ povedala som.

„To je správna reč!“ usmial sa, potľapkal ma po ramene a odišiel.

Nemohla som sa sústrediť.. A prečo? Pretože som stále jedným očkom pozerala na tribúnu medzi svojich kamarátov a Harry tam nebol! Bojím sa o neho. Dúfam, že je v pohode a má rozumný dôvod prečo neprišiel...

Tým, že som prehrala tento prvý zápas, musím ten dnešný druhý vyhrať, inak nepostúpim do zajtrajšej časti.. Trochu som sa pozbierala, osprchovala som sa a odišla som zo šatne.. Tam ma už všetci čakali a ja som len smutne sklonila hlavu..

„To nevadí Kate, aj tak si hrala úžasne!“ objal ma Louis a všetci ostatný sa k nemu pridali..

„Neboj, druhý zápas určite vyhráš.. Máš v pohode súperku, hlavne nesmieš robiť toľko chýb..“ povedala mi Em a ja som sa jej pohľadom poďakovala.

Spolu sme sa išli najesť do blízkej reštaurácie a potom sme išli späť na dvorce. Em hrala svoj druhý zápas už o 14tej, takže sme sa znovu vybrali na tribúnu sadnúť si.. Ja som sa im však ospravedlnila, že prídem za nimi trochu neskôr a odišla som k trénovacej stene. Viac než hodinu v kuse som hrala sama so sebou, teda lepšie povedané so stenou, a prešla som si všetky údery v ktorých som spravila chyby. Skoncentrovala som sa a odišla som sa pripraviť na svoj ďalší, veľmi dôležitý zápas proti Christine De Witte. Ako mi už stihol povedať tréner, Christine je nováčik a mala by som ju hladko poraziť, takže verím, že sa mi to podarí..

Emily svoj zápas vyhrala, takže postúpila do zajtrajšej časti turnaja, čo je super, len škoda, že som ju nevidela hrať..

Môj zápas prebiehal relatívne v môj prospech a vyhrala som za hodinu a 10 minút 6:4, 6:2.

„Ja som ti to vravela“ usmievala sa na mňa Em a spolu sme sa objali. Prišla za mnou dozadu a ja som bola rada, že za mnou prišla.

„Prepáč, že som nebola na tvojom zápase, ale bola som si ešte trochu zahrať a stratila som pojem o čase..“ ospravedlňovala som sa jej, no ona len kývla rukou a povedala, že to je v pohode.

„Sakra, to musím aj zajtra tak skoro vstávať?!“ zasmiala sa Emily a ja s ňou. Nechcela postúpiť, no aj tak sa jej to podarilo..

„Myslím, že hej! Ale postúpili sme do druhého hracieho dňa, nie je to úžasné?!“ hovorila som nadšene.

„Je to neuveriteľné! Len som zvedavá, s kým budem hrať, lebo ak mi dajú nejakú skúsenú súperku, tak som v keli!“ konštatovala Em.

„Dievčatá, som taký rád, že ste postúpili! Obe ste hrali výborne“ pribehol k nám tréner so slovami chvály.

„Ďakujeme tréner! Ale je to hlavne vaša zásluha.. Bez vás by sme tu neboli“ usmiali sme sa naňho a spolu sme sa objali.

„A čo chalani? Postúpili?“ opýtala sa Em nedočkavo na výsledky dvojičiek.

„Jasné! Hrali nátlakový tenis a bola radosť pozerať sa na nich.. Teším sa na zajtra! Až tam sa totiž ukážu skutočné talenty!“ povedal so šibalským úsmevom a chystal sa na odchod.

„A pozdravte chalanov, že gratulujeme k postupu“ zakričala som ešte za ním.

„Samozrejme, pozdravím“ otočil sa ešte k nám a potom odišiel.

„Inak, nevieš prečo tu dnes Harry nebol?“ opýtala sa ma Em a mňa zaplavil pocit strachu.

„Nie netuším, neozval sa mi a pritom mi sľúbil, že sem príde!“ povedala som skleslo.

„A ako je to medzi vami?“ spýtala sa zvedavo Emily.

„Sama neviem.. Dnes po turnaji, sme sa mali stretnúť a porozprávať sa, no neprišiel a ani sa neozval.. Neviem, ako sa k nemu mám správať Em.“

„Určite na to mal nejaký dôvod, že neprišiel.. A správaj sa k nemu tak, ako chceš aby sa on správal k tebe. Kate, Harry ťa ma neskutočne rád, dokonca viac ako ťa mal rád Nick... A navyše, nikdy by ti neublížil, aj keď chlapi sú svine a nikdy nevieš“ uškrnula sa Em.

„Ďakujem za povzbudenie Em“ zasmiala som sa.

„Veď vieš, ako to myslím.. A inak, ten druhý zápas, si hrala super.. Škoda, že ti nevyšiel aj ten prvý, lebo si už bola blízko.. Bola si dosť rozhodená a ....“ zmenila tému Em, no ja som ju prerušila.

„Ja viem Em.. Pravdou je, že za to môže Harry, teda skôr jeho neprítomnosť.. Bojím sa o neho, lebo sa ani neozval... A preto som sa nemohla sústrediť na hru..“

„To som si mohla myslieť... Ale neboj, Harry bude určite v poriadku.. A vlastne prečo mu nezavoláš?!“ povedala Em a ja som si hneď vybrala mobil z tašky a vytočila som jeho číslo.

HARRY

Počas posledného týždňa, sme sa s Kate k sebe správali dosť čudne.. V podstate sme ani nevedeli, ako sa k sebe správať! Sme priatelia, či niečo viac?? Z mojej strany to je jasné, no z jej?! Dnes je ten turnaj a po ňom, sa mám stretnúť s Kate a o všetkom sa porozprávať.

No ešte pred tým, som sa rozhodol, že pôjdem niečo nakúpiť, lebo naša chladnička znova dýcha prázdnotou.. S chalanmi sme sa dohodli, že neskôr prídem za nimi a aby išli teraz bezo mňa.

„Harry? Si to ty?“ ozvalo sa za mnou, keď som vychádzal z obchodu. Otočil som sa a neveril som vlastným očiam!

„Lucy!“ vykríkol som a ona pribehla ku mne. Objali sme sa a dal som jej pusu na obe líca.

„Páni Styles, ešte stále máš, tie svoje kučery“ zasmiala sa na mne a ja tiež.

„No zato ty vyzeráš úžasne! Už nie si, to malé bojazlivé dievčatko!“ uškrnul som sa.

„Ďakujem, posnažím sa neuraziť sa!“ povedala s úsmevom.

„Veď vieš, ako som to myslel“ zasmial som sa.

„Ponáhľaš sa? Lebo mohli by sme skočiť na kávu, čo povieš?“ pozrela na mňa prosebne.

„V podstate, mám ešte chvíľu čas, takže na chvíľu..“ pozrel som na hodinky.

„Paráda! Len dám veci do auta a môžeme ísť do Starbucksu. Majú tam tú najlepšiu kávu“ povedala a mne sa vrátili naše spoločné spomienky.

„Veď ja viem, na kávu chodím len tam!“ usmial som sa a ona tiež. Lucy rýchlo odbehla do svojho auta, no mňa potom napadlo, že to nie je až tak blízko a keďže som prišiel peši, mohli by sme ísť jej autom.

„Lucy?“ dobehol som ju a ona sa otočila.

„Áno?“

„Mohli by sme ísť tvojím autom? Lebo je to ďalej a potom nebudem stíhať..“ uškrnul som sa.

„Neverím, že ešte nemáš svoje auto“ zasmiala sa na mne.

„Mám, ale zaparkované pred barákom.. Bývam neďaleko odtiaľto, takže do obchodu chodím peši..“ vysvetlil som jej.

„Tak fajn.. Aj keď ti neverím, sadaj!“ zasmiala sa a ja som len pokrútil hlavou..

Lucy je moja kamarátka z detstva, no nevidel som ju už asi 2-3 roky. Je úžasné znova ju stretnúť a už sa teším, ako mi všetko porozpráva.. Btw, keď sme sa ešte stretávali, bola nižšia, so strojčekom a mala neposlušné vlasy ako ja.. A teraz? Vyrástla do krásy, má dlhé rovné vlasy a takmer som ju nespoznal.. Vyzerá neskutočne!

„Pozerám, že ešte stále piješ to svoje obľúbené Latté“ zasmial som sa pri spomienke na naše prechádzky s kávou v ruke.

„Veď ty piješ tiež to, čo si pil pred dvoma - troma rokmi“ usmiala sa doširoka.

„Veľa vecí sa nezmenilo“ povedal som s úsmevom..

„Tak hovor, čo robíš tu v NY? Čo máš nové? Chcem všetko vedieť“ vyzvedala, keď sme si sadli za stôl a odpila si z kávy.

„Máme tu s kapelou turné, takže sme tu počas celého leta.. Je to neuveriteľné!“ začal som, no hneď ma prerušila.

„Počkaj, ty máš kapelu? Či myslíš White Eskimo?“ opýtala sa neveriacky, no zároveň pobavene.

„Nie čosíí,“ zasmial som sa „bol som v X-faktore, veď to ešte vieš nie?“

„Tvoja mamka, mi niečo spomínala, no ale neviem, čo bolo ďalej“ priznala.

„No takže bol som tam a Simon Cowel ma dal dokopy s ďalšími štyrmi chalanmi, pretože sme nemohli ísť ďalej ako jednotlivci a tak sme sa zoznámili a vytvorili sme boyband.“

„Páni a ako ste tam nakoniec skončili? A ako sa voláte?“ vypytovala sa ma zvedavo Lucy.

„Voláme sa One Direction a skončili sme celkovo tretí, čo je úžasné!“

„One Direction? Dobre to znie..“ povedala si to asi dvakrát potichu.

„Ja viem, veď som to vymyslel ja“ zasmial som sa ona taktiež.

„Skromný ako vždy... No myslím, že som ten názov už niekde počula.. No neviem kde..“ rozmýšľala.

„To je v pohode.. No a po X-faktore sme boli na turné a od vtedy sme sa ešte nezastavili. Vydali sme naše prvé CD, DVD z koncertu, máme 2 knihy, natočili sme 3 videoklipy k pesničkám, naše turné sa vypredáva rýchlosťou blesku, prešli sme 3 kontinenty a máme najlepších fans na celom svete“ povedal som s úsmevom, keď som si uvedomil, čo všetko sme už dosiahli.

„Wow!“ povedala zarazene Lucy.

„Presne tak!“ zasmial som sa na jej výraze.

„Harry, to je úžasné! Viem, že si vždy po niečom takom túžil a teším sa s tebou, že sa ti to splnilo.. Hneď ako prídem domov, nájdem si vás na YouTube a pustím si vaše pesničky“ povedala s úsmevom od ucha k uchu.

„Ďakujem Lucy“ povedal som úprimne.

„You are welcome“ povedala s úsmevom.

„No a teraz si na rade ty! Takže čo ty tu v NY? Bývaš tu alebo študuješ? Čo sa okolo teba deje?“ pýtal som sa horlivo.

„Presťahovala som sa sem asi pred rokom a bývam v byte, ktorý je v centre mesta. Pôvodne som tu mala byť len cez prázdniny, no zamilovala som sa do tohto mesta a tak som sa tu neskôr nasťahovala. Momentálne pracujem v jednej prestížnej módnej značke a občas som aj stylistka..“ rozprávala o sebe a ja som len počúval s otvorenými ústami.

„To je úžasné! Vidím, že sa naše sny stali pre nás oboch realitou..“

„Máš pravdu.. Ty si vždy chcel hrať alebo spievať v kapele a ja som chcela robiť niečo s módou..“

„Len škoda, že sme sa už tak dlho nevideli..“ povedal som skleslo.

„Nechápem, prečo sme sa vtedy tak odlúčili.. Boli sme najlepší priatelia a potom som šla na tie prázdniny do New Yorku a keď som sa vrátila, nebol si doma...“

„Tomu nerozumiem ani ja... Ale už to nezmeníme, takže si teraz musíme vymeniť kontakty, emailové adresy a môžeme sa stretávať častejšie“ navrhol som s úsmevom dúfajúc, že súhlasí.

„To je super nápad! Daj mi svoj mobil, napíšem ti svoje číslo“ povedala a obaja sme vybrali svoje mobily a naťukali sme tam svoje čísla a napísali sme svoje mailové adresy..

„Done!“ povedal som a vrátil som jej mobil a ona spravila to isté.

Ešte dlho sme sa rozprávali o našich zážitkoch, čo sme zažili počas posledných dvoch rokov, smiali sme sa konštatovali sme, v čom sme sa zmenili..

Mimochodom a čo dievčatá? Máš nejaké?“ opýtala sa po dlhšom čase Lucy.. Dúfal som, že sa ma to neopýta, no asi som dúfal zbytočne...

„A čo ty?“ opýtal som sa aj ja..

„Pýtala som sa prvá“ uškrnula sa.

„To nevadí..“ zasmial som sa.

„Áno mám priateľa.. Volá sa Chris a bývame spolu v našom byte“ povedala s úsmevom.

„To je fajn. Má šťastie, že si vybral práve teba..“ povedal som s úsmevom.

„Skôr ja mám šťastie, že si ma vybral.. Je totiž úplne úžasný.. Musím ťa s ním niekedy zoznámiť“ povedala a ja som len prekrútil očami.

„Už  len to mi chýba k šťastiu“ uškrnul som sa a Lucy ma buchla do ramena.

„Si hrozný!“ zasmiala sa.

„Ty si horšia“ zasmial som sa tiež..

„A neodbočuj od témy.. Takže máš niekoho?“ skúmavo na mňa pozrela.

„Je to komplikované“ povedal som.

„Tak sa mi to snaž vysvetliť čo najjednoduchšie“ povedala.

„Tak fajn... Volá sa Kate a spoznali sme sa tu v NY....“ začal som jej vysvetľovať všetko čo sa medzi nami stalo/nestalo a Lucy len ticho počúvala..

„Podľa mňa ťa musí mať veľmi rada a ty ju ešte viac! Si úžasný chalan Harry, vždy si bol a vždy budeš.. Ak ju miluješ, tak o ňu musíš bojovať!“ povedala Lucy a mňa v tej chvíli napadlo, že som už dávno mal byť na ich turnaji...

„Do riti“ povedal som, keď som sa pozrel na hodinky a bolo už takmer 5 poobede.

„Čo je?“ opýtala sa zmätene Lucy.

„Vravel som ti, že sa ponáhľam. No a tak sme sa zakecali, že som úplne zabudol na čas... Dnes mali Kate a Emily prvý deň turnaju a mal som prísť za nimi... No už je dosť neskoro a určite už skončili... Ja som ale idiot..“ nadával som si, že som na to úplne zabudol.

„Noták, ukľudni sa, určite to pochopí... Poď, odveziem ťa tam, budeš ma navigovať..“ povedala a rýchlo sme vstali a vyšli zo Starbucksu. No tam nás čakalo ďalšie prekvapenie! Stáli tam desiatky dievčat, ktoré kričali, že ma milujú a chceli sa so mnou odfotiť..

„Čo sa to tu deje?“ opýtala sa ma Lucy, keď ma tie baby nechceli pustiť.

„Som spevák v populárnej skupine!“ uškrnul som sa a ona ma len rýchlo schytila za ruku a odvliekla ma k autu. Rýchlo sme nastúpili a odišli sme.

„Ďakujem za záchranu“ povedal som jej, keď sme sa viezli ku kurtom.

„Za málo.. Vždy je to okolo teba také šialené?“ opýtala sa s úsmevom.

„Väčšinou“ zasmial som sa, keď mi zrazu zazvonil mobil.

„To je Kate“ povedal som, keď som vytiahol mobil z tašky..

„Harry? Si v poriadku?“ ozval sa znepokojený Katin hlas.

„Ahoj, áno som.. Prepáč, že som neprišiel, ale už som na ceste..“ povedal som.

„Bála som sa o teba.. Mali sme sa po turnaji stretnúť.. A kde vlastne trčíš?? Dúfam, že máš nejaké dobré vysvetlenie.. A mimochodom, turnaj sa už skončil, takže nemusíš chodiť...“ vravela trochu nahnevane.

„Kate, všetko ti vysvetlím, keď sa stretneme... Kde sa teraz nachádzaš?“

„Práve som na ceste domov..“ povedala chladne.

„Tak kde sa stretneme?“ opýtal som sa.

„Teraz hlavne potrebujem ísť domov, osprchovať sa a potom som dohodnutá s Emily a Suzie..“

„Oni to pochopia..“ povedal som náhle.

„Sľúbila som im, že s nimi pôjdem... A večer musím ísť skoro spať, lebo zajtra ma čaká ťažký deň...“ vravela,  no ja som ju prerušil..

„Takže si postúpila?? To je úžasnéé Kate, gratulujem!“ vravel som nadšene.

„Ďakujem.. Takže, sa môžeme stretnúť asi až zajtra po turnaji.“

„Až zajtra?? Tak teda dobre“ súhlasil som nakoniec..

„A Harry?“

„Áno Kate?“

„Príď prosím ťa“ povedala prosebne.

„Na 1000% som zajtra tam!“ povedal som, rozlúčili sme sa a zrušili sme hovor.

„Zmena plánu, odvezieš ma domov?“ pozrel som na Lucy prosebne a ona prikývla. Nadiktoval som jej adresu, rozlúčili sme sa a sľúbili sme si, že si zavoláme..

LUCY