Forever 24

Ahojte, obrázky k týmto častiam pridám neskôr, keďže mi to nejde z tabletu.. Enjoy it ;)

Sophie
Zostávajúci týždeň bez Liama sa mi vliekol neskutočne pomaly a ja som len odpočítavala dni, kedy už budem s ním.. Po tom, čo mi povedal, že je chorý som si uvedomila, že si musím užívať každú jednu chvíľu strávenú s ním, lebo môže sa stať kedykoľvek čokoľvek a potom by som mohla ľutovať, že som mu niečo nepovedala alebo nespravila tak, ako som mohla.. Preto som sa rozhodla, že v deň jeho príchodu ho pôjdem počkať na letisko a prekvapím ho.. Dohodla som sa teda aj s ostatnými polovičkami chlanov, že pôjdeme všetky spolu a o to lepšie prekvapenie to bude.

,,Soph, si v pohode?“ opýtala sa ma zvedavo Perrie, keď sme už čakali na letisku.
,,Áno, prečo sa pýtaš?“ pozrela som na ňu prekvapene.
,,Vieš, to s Liamom“ začala a ja som na ňu prekvapene vyvalila oči.
,,Tak počkať! Ty o tom vieš?“
,,Poznáš Zayna, nič predo mnou neutají.. A keďže ho to dosť trápilo a správal sa trochu divne, hneď som ho odhalila a donútila som ho, aby mi povedal, čo sa deje“ uchechtla sa, no potom opäť nahodila ten svoj vážny výraz tváre.
,,Snažím sa na to nemyslieť, takže mi to už nemusíš pripomínať..“
,,Ja len preto, že čo so svadbou a tak...“
,,A čo by malo byť so svadbou?“ pýtam sa jej nechápavo netušiac, kam tým mieri.
,,Dúfam, že bude..“
,,A prečo by nemala byť? Čo to tu splietaš?“
,,Aaach ale nič..“
,,Nie, veď mi povedz, čo si tým myslela, lebo netuším o čom tu teraz točíš..“
,,Ja len, žee..“
,,Perriee“ hovorím už nervózne.
,,Liam sa bál, že ho opustíš“ dostala zo seba a potom si buchla rukou o čelo.
,,To ti povedlal on?“ pýtam sa trošku zarazene.
,,Nie mne, ale Zaynovi..“
,,Nikdy by som ho nedokázala opustiť, nato ho až príliš ľúbim.. A navyše, čo ho to vôbec napadlo?!“
,,Baby, chalani už idú“ zakričala zrazu El a všetky sa im rozbehli naproti. Perrie v tej chvíli na mňa ešte pozrela, objala ma a taktiež šla k Zaynovi.
Pozorovala som teda šťastné dievčatá
vítajúce sa s chalanmi a len tak som tam stála. Zrazu som zbadala aj Liama, ktorý trošku zmätene pozeral na vítajúce sa dvojice, keď sa zrazu začal obzerať naokolo. Sledovala som, ako ma hľadá a po chvíľke sa nám naše pohľady stretli. Chvíľu sme sa na seba len pozerali, no potom som sa zrazu rozbehla a skončila som v jeho objatí. V tej chvíli som mala pocit, že sa mi čas zastavil a boli sme len my dvaja.
,,Nikdy ťa neopustím!" pošepkala som mu a jemu sa slza skotúľala z oka.
,,Bál som sa, že ťa stratím" priznal a ja som mu pozrela do očí.
,,Ľúbim ťa Liam a ver mi, že aj keby sa stalo neviem čo, tak ma nestratíš. Nikdy!" hovorím.
,,Ďakujem, som najštastnejší človek na svete, že ťa mám" povedal mi a pobozkali sme sa..

Po príchode domov som už nemohla vydržať a tak sme sa s Liamom pobrali hneď do spálne, keďže som ho neskutočne chcela a pomilovali sme sa tak, ako už dávno nie.. Bolo to krásne a navzájom sme si sľubili, že nech sa stane čokoľvek, povieme si to a nič si nebudeme tajiť.. Keď sme potom spolu ležali len tak v posteli, preplietli sme si prsty a len tak sme pozerali na naše ruky a sem-tam sme niečo povedali..
,,Sophie, chcem si ťa už vziať" povedal z ničoho nič.
,,Veď si ma vezmeš už v máji."
,,Ale ja si ťa chcem zobrať čím skôr, nie až v máji" povedal a ja som sa naňho prekvapene pozrela.
,,Vážne?"
,,Áno."
,,Tak teda dobre" súhlasila som s úsmevom.
,,Naozaj?"
,,Jasné.. Je mi jedno, kedy sa vezmeme a čím skôr tým lepšie" žmurkla som naňho za čo som si vyslúžila pusu.
,,Okej, tak povedz kedy" pozrel na mňa zvedavo a ja som len pokrútila hlavou.
,,Nie, tento krát vyberieš dátum našej svadby ty."
,,Dobre teda, tak presne o mesiac, čiže 17.2.. Môže byť?" pozrel na mňa zvedavo a ja som sa usmiala.
,,Oukej, presne o mesiac.. Ale Dan nás asi zabije" zasmiali sme sa obaja.
,,To máš teda pravdu.. Už teraz stresovala aj za nás, že sa to nestihne všetko pripraviť a nie to ešte teraz, keď to zmeníme namiesto štyroch mesiacov na to budeme mať len jeden.."
,,Ale my to zvládneme a bude to najkrajšia svadba v celom Londýne" povedala som zasneno a po tom, čo sme sa na tom opäť zasmiali sme pokračovali v maznaní sa pod perinou.

Počas nasledujúcich dní a týždňov sme sa s Liamom snažili nejako zosynchronizovať v práci, aby sme mohli popri tom vybavovať aj veci okolo svadby.. Nepredpokladala som však, že toho bude až tak veľa, čo treba vybaviť, no všetko sme zvládali s prehľadom a všetci nám pri tom pomáhali.. Dan, hneď po tom ako sme jej oznámili, že svadba bude trošku skôr, začala stresovať a snažila sa vybaviť všetko, čo sme my nestíhali, za čo sme jej boli neskôr veľmi vďační.. Na svadbe by sme mali mať okolo 60 ľudí, pričom viacerí už protestovali, že prečo len tak málo, no ja nepotrebujem mať svadbu na ktorej bude 500 ľudí a z toho takú polovicu by som ani nepoznala.. Budeme tam mať len ľudí, ktorých poznáme a ktorých máme radi a niečo sme si s nimi už prežili..

,,Takže, miesto máme, obrúčky máme, pozvánky sú rozoslané, jedlo-vybavené, program máte nastarosti všetci okrem mňa, keďže mňa ste z toho surovo vynechali... Zabudla som na niečo dôležité?" pýtam sa El a Dan, ktoré pri mne momentálne sedeli a smiali sa zo mňa.
,,Zabudla si na to najdôležitejšie" uškrnula sa El a Dan len pokrútila hlavou.
,,Na čo?" pýtam sa prekvapene.
,,No predsa tvoje šaty" zasmiali sme sa a ja som sa buchla po čele.
,,Jaaaj.. Šaty by mi už mali každú chvíľu prísť" pozerám na hodinky a po chvíli začujem trúbiace auto pred domom.
,,Áno, to budú ony" hovorím nadšene a utekám cez záhradu okolo domu dopredu.
Preberiem ich od milého kuriéra a asi po 10tich minútach sa vraciam s víťazoslávnym úsmevom na perách s veľkou krabicou v ruke.
,,Páni, pekná krabica" uškrnula sa Dan.
,,A obsah je ešte krajší" zasmiala som sa a vbehla som cez zadnú terasu do domu.
,,Kam to zas ideš?" kričali za mnou obe.
,,No predsa vyskúšať si ich" kričím im cez celý dom a potom už len počujem kroky, ako utekajú za mnou.
V izbe som teda rozbalila krabicu a len pohľad na tú bielu krásu mi vháňal slzy do očí.. Vybrala som ich opatrne z krabice, položila na posteľ a vyzliekla si svoje veci.. V tom mi vbehli do izby tie dve a pomohli mi ich obliecť.. Postavila som sa pred veľké zrkadlo, baby vedľa mňa a všetky tri sme zostali bez slov.. Tie šaty a ja v nich.. Som to vôbec ja?

,,Wow" dostala zo seba El.
,,Vyzeráš nádherne! A tie šaty sú ako z rozprávky.. Myslím, že Liam sa nezmôže ani na slovo a bude na teba pozerať s otvorenými ústami" hovorí mi s úsmevom Dan.
,,Tak v to dúfam" zasmiala som sa a ešte raz som sa otočila pred zrkadlom, aby som si obzrela každý jeden detail týchto krásnych šiat..
,,Tešíš sa už?" opýtala sa ma Dan a ja som sa usmiala pri predstave, že už o pár dní budem Mrs Payne.
,,Úprimne? Neviem sa dočkať... Ale chcem sa vám poďakovať za všetko, čo pre nás robíte.. Veľmi ste nám s tou svadbou pomohli a kebyže vás nemám, tak by sme sa sami s Liamom asi zbláznili.."
,,Za to nám nemusíš ďakovať, to je samozrejmosť.. Myslím, že sme to všetko zvládli, ešte si potom to miesto svadby trošku vyzdobíme a bude to skvelé.."
,,To máš teda pravdu, lebo všetko ostatné už máme vyriešené.."
,,A kedy to pôjdeme vyzdobiť?" pýtam sa zvedavo.
,,Počkaj, počkaj, ty nikam nepôjdeš.. Ty sa len nechaj prekvapiť, my to všetko zvládneme, chalani nám pomôžu a vy už prídete do hotového" zasmiala sa Dan a El súhlasne prikývla.
,,To myslíš vážne?"
,,Snáď mi nedôveruješ?" pozrela na mňa so zdvihnutým obočím.
,,Kebyže ti nedôverujem, tak mi nepripravuješ viac než polku svadby" uškrnula som sa.
,,Tak potom?"
,,Nič, ja len že som vám tiež chcela pomôcť a som zvedavá, ako to bude vyzerať.."
,,Tak sa necháš prekvapiť."
,,Tak teda dobre" povedala som nakoniec súhlasne a opäť som sa prezliekla do svojich vecí a svadobné šaty som si starostlivo odložila, aby boli pripravené na môj veľký deň.

Forever 23

Hi, ospravedlňujem sa, že až teraz, ale skôr to naozaj nešlo... Dúfam, že ste na mňa nezabudli a budete moje nepravidelné príspevky čítať aj naďalej ;).. pozdravujem z horúceho Cypru :D

Počas ďalšieho týždňa som toho mala naozaj dosť.. Liam mi odišiel na dvoj-týždňové turné po Amerike a ja som takmer celé dni trávila v našom tanečnom štúdiu, keďže sme sa pripravovali na vystúpenia v X-factore.. Bolo aj celkom fajn, že Liam teraz nie je doma, keďze tam nie som ani ja, no trochu som sa oňho už začinala aj báť, lebo za posledné 2 dni mi volal len raz a aj to len na chvíľu s tým, že nestíha.. U Liama nebolo nikdy zvykom neozvať sa mi z turné, ba práve naopak.. Večer po koncerte mi vždy zavolal a zreferoval aký bol koncert alebo len tak sa mi ozval, že ako sa mám a čo robím..  Po pár takýchto zvláštnych dňoch mi to už nedalo a tak som mu zavolala, keďže som vedela, že im už koncert skončil..
,,Ahoj Sophie, stalo sa niečo?“ opýtal sa ma hneď, keď zdvihol vystrašeným hlasom.
,,Ahoj.. Nič dôležité, prečo sa pýtaš?“ hovorím trošku zarazená z jeho otázky na úvod..
,,Fuu, už som sa zľakol.. Tak čo potrebuješ?“ pýta sa ma a ja mám v tej chvíli pocit, akoby som ani nevolala s mojim Liamom.
,,Okrem teba?“ pýtam sa ho smutne.
,,Sophiee“ zatiahol nervózne a dobre som vedela, že niečo nie je v poriadku..
,,No čooo??“
,,Prepáč, ale ani ťa poriadne nepočujem, môžem ti zavolať neskôr?“ vyhováral sa a ja som zosmutnela.
,,Jasné, veď prečo aj nie?! Alebo vieš čo? Ani mi nemusíš volať, keď ťa to tak veľmi otravuje!“ povedala som nahnevaným tónom a položila.
V tej chvíli som nechápala.. Niečo sa deje, no ja neviem čo.. Prečo mi to nepovie, prečo sa o tom so mnou neporozpráva? Rozmýšľala som nad tým, či som mu náhodou niečo zle nepovedala alebo nespravila, no nič ma nenapadalo.. No možno po desiatich minútach sa ozvalo zvonenie môjho telefónu a na displeji svietilo Liamove meno.
,,Čo je?“ ozvala som sa nie najpriateľskejším tónom so smútkom v hlase.

Liam
,,Čo to preboha robím?“ pýtal som sa sám seba, keď ma surovo zrušila.. Vlastne sa jej ani nečudujem.. Za posledný týždeň sa toho udialo dosť veľa a ja som sa bál, že sa to Sophie dozvie a to som nechcel..
,,To bola Sophie?“ opýtal sa ma Zayn, ktorý sedel vedľa mňa na hotelovej izbe.
,,Hej“ hovorím sucho a hlavu si položím do dlaní.
,,Prečo jej to už konečne nepovieš?“ pýta sa ma krútiac hlavou.
,,Nemôžem“ hovorím ticho.
,,Tak fajn, ako chceš, ale ak jej to nepovieš ty, tak jej to poviem ja..
,,To nespravíš! Nemôžeš.“
,,Na Sophie mi záleži a je to moja najlepšia priateľka.. Nebudem sa pozerať na to, ako jej ubližuješ..“
,,Aha a ja už to asi prestať takto hovoriť?! Prestaň sa ľutovať a začni sa správať tak ako predtým! Uživaj si život a nie si tu teraz privolávaš smrť"povedal ľútostne a slza mi vytriskla z oka.

Nevieš, či je to až také vážne, tak nad tým prestaň toľko rozmýšľať!“
,,Tebe sa to povie čo? Nemáš ani šajnu ako sa teraz cítim..“
,,Buď sa už začneš konečne správať normálne a povieš jej to ty alebo jej zajtra zavolám a budeme spolu mať vážny rozhovor“ povedal pokojne a odišiel z izby.
Pozeral som na dvere, ktorými vyšiel ešte hodnú chvíľku a premýšľal som.. Čo mám robiť?
Posledné dni mi nebolo akosi dobre a tak bol pri mne doktor, ktorý síce nezistil dokopy nič, no niečo sa mu nepozdávalo a tak ma poslal do nemocnice, vraj pre istotu.. No a keď som tam prišiel a čakal som na výsledky, zmocnil sa ma veľmi zvláštny pocit.. Neviem prečo, ale v tej chvíli som potreboval podporu a niekoho s kým sa budem môcť len tak porozprávať.. A tak som zavolal mojej Sophie a asi 10 minút sme sa rozprávali.. Hovorila mi o tom, ako nacvičujú a nemá takmer na nič čas, o tom, ako bola von s El a Perrie, ako jej Dan stále pripomína, že o chvíľu máme svadbu a že už je najvyšší čas začať s prípravami a veľa iných veciach, ktoré ma v tej chvíli upokojili, zasmiali sme sa spolu a prišiel som na úplne iné myšlienky.. Tak veľmi mi tu chýba..
No a v tej chvíli som jej nehovoril o nemocnici, keďže som ju nechcel zbytočne strašiť a veril som, že to nebude nič vážne... No krátko po našom rozhovore si ma zavolal doktor do svojej ambulancie a netváril sa nejako nadšene.. Celý čas krútil hlavou a medzi obočím sa mu vytvorila vráska.. Cítil som, že nič dobré nečaká, no úprimne, to čo mi povedal som ani zďaleka nečakal..

,,Pán Payne, neviem, ako vám to mám povedať, no zistili sme vám chorobu, ktorá sa veľmi ťažko lieči a u nás nie je až taká obvyklá“ povedal mi a ja som na neho nechápavo pozeral asi minútu, kým mi to prešlo hlavou a došlo mi, že to nebude len nejaká obyčajná chrípka..
,,Môžem na to aj zomrieť?“ dostal som zo seba po chvíli.
,,Pri tejto chorobe to je ťažko povedať.. Je totiž dosť nepredvídateľná..“
,,Takže môžem..“
,,Stať sa môže čokoľvek pán Payne, no určite na to netreba myslieť a netreba si to pripustiť.. Žite aj naďalej tak, ako doteraz, no hlavne sa to nesmie dozvedieť tlač a podobne.. To by vás potom mohlo zničiť.. Povedzte to len svojej najbližsej rodine, aj keď aj to je už len na vás..“
,,A čo teraz?“ opýtal som sa ho zvedavý, čo bude nasledovať..
,,Teraz ešte absolvujete zopár vyšetrení a podľa toho sa zariadime.. No pravdepodobne vám nasadíme lieky, ktoré už budete stále brať a budete mať pravidelné kontroly..“

Takže asi tak nejak vyzeral náš rozhovor.. To bolo asi 3 dni dozadu.. No a za tie posledné dni som sa takmer všetkých stránil.. Jednoducho som to ešte nedokázal spracovať..
Premýšľal som nad tým, ako to povedať Sophie, našim.. Chalani to už vedia, keďže som im všetko musel povedať hneď, ako som prišiel späť na hotel a navyše Zayn tam bol so mnou.. Viem, že sa nič zlé stať nemusí, no to riziko tam už vždy bude.. A najviac sa obávam o Sophie, ako zareaguje.. Veď čo ak sa vezmeme a jej muž mesiac nato zomrie?? Dobre, teraz trochu preháňam, no stať sa to môže.. Aj tak jej to budem musieť povedať.. Pozná ma, vie, že sa niečo deje.. No čo ak jej to poviem a ona sa ns mňa vykašle? Teda ani by som sa jej nečudoval... Kto by chcel žiť v neistote celý život? No ja ju nedokážem opustiť, zlomilo by ma to..
Prešlo niekoľko minút a ja som pozbieral všetku svoju odvahu a vytočil som jej číslo.. V hlave som mal všetko domotané, nevedel som, čo sa stane, no nedokázal som to už pred ňou viac tajiť.. Chvíľu to zvonilo a mne sa to čakanie zdalo nekonečné..

,,Čo je?“ zdvihla nahnevaným a zároveň smutným hlasom a na chvíľu medzi nami nastalo napäté ticho.
,,Prepáč“ dostal som zo seba to jediné, čo ma v tej chvíli napadlo a hoci to znelo ako klišé, musel som sa jej ospravedlniť za tie posledné dni.. Ona však nepovedala nič čím ma prinútila pokračovať..
,,Chcem aby si vedela, že mi na tebe veľmi záleží a milujem ťa najviac na svete“ začal som, no ona ma hneď prerušila svojou otázu
,,Podviedol si ma?“ opýtala sa ma sucho so slzami na krajíčku ako ju poznám a ja som len nechápavo vyvalil oči a čumel som na zrkadlo predo mnou v hotelovej izbe..
,,Čoo? Prečo si myslíš, že som ťa podviedol?“ pýtam sa nechápavo.
,,Liam, poznám ťa a viem, že sa niečo deje.. A nič iné ma nenapadá, lebo posledné dni si sa správal čudne a aj keď mi to nechceš povedať... Prosím ťa, ak sa niečo s niekým stalo, tak mi to povedz teraz, nech nad tým už toľko nerozmýšľam a nevymýšlam si scenáre sama... Chcem len vedieť pravdu, je to snáď až také ťažké?“
,,Sophie, nikdy by som ťa nedokázal podviesť, veď ma poznáš, tak ako si niečo také vôbec môžeš myslieť?! Až veľmi ťa ľúbim na to, aby som niečo také spravil..“
,,Tak čo sa to potom s tebou deje??“ opýtala sa ma zúfalo a ja som vedel, že buď jej to poviem teraz alebo už nikdy..
,,Som chorý“ dostal som zo seba.
,,Jedine ak na hlavu.. Dobre a teraz vážne?“
,,Soph, môžem aj zomrieť..“
,,Liam, s takýmito vecami sa nežartuje..“
,,Kiež by som žartoval“ povedal som so slzami v očiach a nastalo ticho..
,,Ty naozaj nesranduješ“ povedala.
,,Nie..“
,,Ako chorý?“ dostala po chvíli zo seba..
,,Mám chorobu, ktorej názov ti nepoviem, no vraj je u nás nie až taká bežná a v podsate sa nedá vyliečiť..“
,,V dnešnej dobe sa už dá vyliečiť všetko!“ namietala.
,,Takmer všetko..“
,,A čo teraz?“
,,Teraz nič.. Mám si žiť svoj život, nemyslieť na to, budem brať nejaké tabletky, pravidelné kontroly..“
,,A to je akože všetko? Žiadna operácia, ktorá by ti mohla pomôcť či niečo podobné?“ pýta sa zúfalo a ja teraz ľutujem, že ju nemám pri sebe a nemôžem ju objať..
,,Vyzerá to tak, že nie.. Takže teraz môžem žiť v neistote celý život.. Hurá“ povedal som ironicky.
,,Prestaň prosím ťa, veď ešte žiješ.. My to spolu zvládneme.“
,,My?“
,,Azda si si nemyslel, že ťa v tom len tak nechám?!“
,,Popravde, nečudoval by som sa..“
,,Liam, teraz keď už viem pravdu, čo sa deje a konečne aj viem, prečo si sa posledné dni správal tak čudne, dúfam, že všetko bude tak ako pred tým.. Nesmieš na to myslieť a aj keď to bude ťažké, musíš žiť normálne..“
,,Chcem ťa objať“ povedal som zrazu a na druhej strane som začul tichučký smiech a predstavil som si ju s úsmevom na tvári..
,,Kedy už prídeš?“
,,Mali sme prísť až o 2 týždne, ale prídeme o týždeň..“
,,Už nech si tu!“
,,Ďakujem, že ostávaš pri mne“ povedal som zrazu rád, že ju mám.
,,To preto, že ťa tak veľmi ľubim! A navyše už onedlho budem Mrs Payne a to si predsa nenechám ujsť“ zachichotala sa a ja s ňou..
,,Ľúbim ťa Sophie!“
,,Forever together!“

Greeting from Cyprus

Hello guys :). Veelmi sa vam ospravedlnujem, ze som tu uz asi 3 tyzdne nic nepridala, ale vobec nemam cas napisat novu cast, hoci ju uz mam rozpisanu.. Ale slubujem, ze uz coskoro bude a tak dufam, ze mojmu blogu zostanete aj nadalej verny a nezabudnete na to, ze Erika pise pribehy :D.. Inak sa tu mam perfektne, pocasie krasne, prostredie este krajsie, more a zurky uplne top! Neskor pridam aj nejake fotky, teraz pri sebe nemam tablet..Dakujem, ze na mna myslite (teda snad :D).. Vasa Eri :-*

Forever 22

Hii :)!.. Takže mám pre vás takú menšiu info.. Niektoré to už možno aj viete, ale ak nie.. Zajtra odchádzam na Cyprus, na 5 mesiacov, na prax zo školy.. Takže netuším, ako to bude s pridávaním nových častí, koľko času budem mať na písanie, no budem sa snažiť pridávať tak často, ako sa bude dať ;).. Takže bye Slovakia, hello Cyprus! :D.. Enjoy new chapter!

„Liam?“ pozrela som naňho sediac na gauči opretá o jeho rameno.

„Áno?“ pozrel na mňa tým svojim šibalským úsmevom.

„Poďme niekam.“

„A kam by si chcela ísť? Veď je už takmer 8 pm.“

„Máš korčule?“ napadlo ma zrazu.

„Možno by sa niekde našli.. Prečo?“

„Poďme sa korčuľovať.“
„Teraz?“ pozrel na mňa so zdvihnutým obočím.

„Jasné.. Veď na nádvorí Somerset House v centre mesta je aj nočné korčuľovanie.“

„Naozaj? A na to si ako prišla?“ zasmial sa, aká som zrazu aktívna, keďže som sa doteraz len tak vyvaľovala na gauči vedľa neho a bolo mi fajn.

„Minule, keď som šla zo skúšky, tak som prechádzala okolo a všimla som si, že majú otvorené aj večer.. Je to dosť veľké a teraz večer to musí byť skvelé.. Notáák, poďme, dnes sa mi nechce sedieť doma“ ťahala som ho za ruku, aby sa z toho gauča vôbec postavil.

„Sophie, veď sme teraz každý deň niekde boli“ hral sa na unaveného.

„To nevadí.. Chceš azda stále sedieť len doma?“ zagúľala som očami.

„No ja sa teda doma nasedím“ uškrnul sa a ja som sa na ňom len zasmiala.

„Ja viem.. Ale tak, treba sa trochu aj hýbať.“
„Na koncertoch nabehám po pódiu toľko kilometrov, že mám pohybu až až.. A to nepočítam občasné utekanie pred fanúšičkami.“

„Vieš o tom, že si strašne lenivý“ založila som si ruky na prsiach a on ma chytil okolo bokov.

„Nie o tom neviem“ uškrnul sa.

„Aspoň sa trochu preberieš na tom čerstvom vzduchu..“
„Naozaj sa chceš ísť teraz korčuľovať?“ pozrel na mňa zvedavo.

„Nie, teraz ťa tu už asi 5 minút presviedčam len tak a keď už konečne zdvihneš ten svoj lenivý zadok z gauču, tak ti oznámim, že sa mi už nechce“ rozhodila som rukami.

„Naozaj?“ opýtal sa s nádejou v hlase.

„Nie“ zasmiala som sa. „Tak vstávaj a ideme.“

„Vieš o tom, že si strašne tvrdohlavá?“ opýtal sa ma, keď už vstával.

„Myslím, že už mi to niekedy niekto hovoril“ povedala som s úsmevom a dala mu pusu.

„Tak teda dobre, ideme sa korčuľovať“ vzdychol si a obaja sme sa šli prezliecť.

Po ceste sme sa ešte zastavili u mňa doma, odkiaľ som si vzala korčule a potom sme šli rovno k Temži.

Keď sme tam prišli, na chvíľu som zastala a obdivovala tú krásu. Na pekne vysvietenom klzisku plnom svetielok sa korčuľovalo niekoľko ľudí, z toho boli asi 4 páry, klzisko lemovali menšie kaviarničky, z ktorých niektoré boli prekvapivo ešte stále otvorené, vedľa stál obrovský vyzdobený vianočný stromček a z reproduktorov hrala nie veľmi hlasná hudba, ktorá tomu dodávala tú správnu atmosféru.

S Liamom sme sa teda prezuli do našich korčúľ a pomaly sme sa postavili na ľad.

„Na korčuliach som nestál ani nepamätám“ povedal Liam, ktorý sa pohol neistým krokom vpred pričom ma držal za ruku.

„Ja som sa naposledy korčuľovala asi pred tromi rokmi.. Bolo to niekedy pred Vianocami a ja som chcela skúsiť, aké je to tancovať na ľade a tak som šla s jednou kamarátkou na klzisko a snažila sa niektoré figúry, ktoré viem tancovať na sucho, napodobniť na ľade.. No bolo to ťažšie než som čakala a tak som takmer vždy skončila na ľade“ zasmiala som sa pri tej spomienke a na časy, keď som ešte trénovala s Lili a Petrom. Tých dvoch som už dosť dlho nevidela, keďže už nie sú v Londýne, ale šli tancovať niekde do Ameriky.

V tej chvíli som si uvedomila, že mi chýbajú.. Chýbajú mi niektoré časti môjho študentského života a chýbajú mi tie naše spoločné tanečné tréningy po škole, na ktorých sme sa vždy veľa nasmiali a napodobňovali pri nich snáď všetkých.. Boli to jedny z mojich najbližších kamarátov a teraz sa už ani nevidíme.. Rozhodla som sa teda, že hneď keď prídem domov, tak im napíšem.

„Také niečo by asi mohlo napadnúť len teba“ zasmial sa na mne.

„Tak to si nemyslím“ namietala som a obaja sme sa na chvíľu odmlčali a len sa korčuľovali, no to ticho netrvalo veľmi dlho..

„Ale ďakujem“ ozval sa zrazu Liam a zastal tesne predo mnou.

„A začo mi ďakuješ?“ opýtala som sa prekvapene a obmotala si svoje ruky okolo jeho krku.

„Za všetko.. Teda teraz konkrétne za to, že si ma sem vytiahla“ zasmiali sme sa obaja.

„Tak to máš za čo! Azda by si nesedel doma rozkysnutý na gauči“ uškrnula som sa a on sa mi s iskričkou v očiach zahľadel do tých mojich.

„A ešte ti ďakujem za to, že ťa mám, že sa o mňa tak staráš a že ma máš rada takého aký som“ povedal mi s úsmevom a pobozkali sme sa. Zrazu mi však na nos spadla malá snehová vločka, za ňou ďalšia a tak som svoj zrak zdvihla k nebu.

„Neverím, že opäť sneží“ povedala som neveriacky a šťastne zároveň, keďže tohto roku napadlo asi najviac snehu za posledné roky a ono to ešte stále sneží..

Pozrela som teda na Liama, ktorý ma s úsmevom sledoval a tak som mu mala potrebu povedať niečo podobné, tak ako on mne.

„Liam, aj ja ti ďakujem.. Za všetko, čo pre mňa robíš už od prvého momentu, čo sme sa stretli až doteraz.. Som najšťastnejšia žena na svete, pretože ťa mám“ brnkla som mu po nose a opäť sme sa pobozkali.

„Už sa neviem dočkať dňa, kedy si ťa už vezmem a budeš navždy so mnou.“

„A kedy by to asi malo byť pán Payne?“ opýtala som sa s potmehúdskym úsmevom.

„Kedykoľvek len budeš chcieť. Pre mňa za mňa aj zajtra“ povedal pobavene.

„Veď sa nejdeme brať do Vegas či?“ zasmiala som sa.

„Vo Vegas s kostýmom nejakého slona? To by nebolo až také zlé“ zamyslel sa, pričom sme obaja vybuchli smiechom.

„Tak to určite, už ma tam vidíš.. Aj s chobotom“ dodala som.

„Dobre, dobre.. Tak kedy navrhuješ?“ opýtal sa ma.

„A čo tak 5.5.?“ navrhla som.

„To by nebolo zlé.. Ten dátum sa mi páči..“

„A počasie by už malo byť také akurát.. Ani veľmi horúco, ani zima..“

„Tak teda dobre. Vezmeme sa 5.5.“ povedal s úsmevom od ucha k uchu.

„Vážne?“ opýtala som sa prekvapene, že hneď súhlasil.

„Jasné, veď máj lásky čas.. A práve vtedy by sme nemali mať ani žiadne koncerty, budeme mať dostatok času na prípravu celej svadby a bude to super.“

„Tak to je super.. Budem sa v máji vydávať“ povedala som natešene a Liam ma chcel zdvihnúť z ľadu a zatočiť mnou, no akosi zabudol, že pod sebou nemá tvrdú zem ale zamrznutú vodu a tak sme jeho šikovnosťou skončili obaja rozcapený na ľade.

„Oops, prepáč“ zatváril sa ako malý chlapec, ktorý zjedol čokoládu pred obedom.

„Ešteže ťa tak veľmi ľúbim“ zachichotala som sa na nás a s pomocou toho druhého sme sa postavili z ľadu.

Po asi pol hodine korčuľovania a rozprávania sa sme však usúdili, že by sme si mohli trochu oddýchnuť a v rámci našej športovej aktivity, nám to na dnes večer stačí a tak sme si teda vyzuli naše korčule a šli si sadnúť do poslednej otvorenej kaviarničky blízko klziska a ďalej sme si užívali pekný romantický večer plný smiechu, rozhovorov a dohadovaní sa základných vecí ohľadom našej svadby.

Forever 21

Enjoy new chapter ;).. Btw, please share it or click on the g+1. Thanks ;)

„No konečne, už som si myslela, že ani neprídete“ objala nás vo dverách El.

„Prepáč, zápcha“ dala som jej pusu na líce a s viacerými veľkými taškami sme vošli dnu.

„Nevedela som, že ešte aj cez Vianoce sú v Londýne zápchy“ povedala zamyslene a s Liamom sme sa zasmiali.

„V Londýne to bolo celkom v pohode, lenže my ideme rovno z Woverhampton-u, lebo sme boli už od včera u Liama doma.“

„Jááj, tak to som nevedela. Tak to vám potom odpúšťam“ zasmiala sa pobavene, my sme sa zatiaľ vyzuli a namierili sme si to rovno do obývačky, odkiaľ sa ozývali veselé rozhovory. El s Louisom majú asi najväčší dom z nás všetkých, takže sme sa dohodli, že si naše „vianočné stretko“ dáme dnes práve u nich.

„Hey guys!“ povedali sme zohrato s Liamom, keď sme prišli k ostatným a všetci sa zrazu otočili k nám a s úsmevmi od ucha k uchu nám všetci pozdravili.

Boli tam už všetci chalani aj so svojimi polovičkami vrátane Danielle with Steve.

Darčeky sme položili pod stromček, kde ich už bolo habadej a so všetkými som sa vyobjímala.

„Tak rada vás všetkých vidím, konečne sme všetci pokope“ hovorím šťastne a všetci súhlasne prikyvujú.

„Ja proste zbožňujem Vianoce“ hovorí natešený Niall a následne sa na ňom všetci smejeme.

„A teraz, keď ste už konečne tu, si už môžeme rozbaliť darčeky“ ozval sa nedočkavý Louis a všetci sme sa zrazu zbehli k vianočnému stromčeku, kde bolo naozaj veeľmi veľa darčekov. A keďže každý priniesol každému aspoň niečo, nazbieralo sa toho naozaj dosť.

El sa zahrala na hlavnú rozdávačku darčekov a tak brala darček po darčeku a podávala ich podľa napísaných menoviek na každom z nich tomu, pre koho bol daný darček určený..

Liam napríklad dostal vtipné vianočné ponožky s motívom sobov od Louisa s komentárom: „viem, že si vždy také chcel“ na čom sa Liam len zasmial, od Danielle károvanú košeľu, dostali sme aj menší obraz, ktorý sme si chceli kúpiť, no Zayn nás predbehol, detskú plastovú lyžičku na čo Liam povedal: „Niall, come on bro!“ a ešte pár ďalších vecí. Pri rozbaľovaní sme sa aj veľa nasmiali, keďže niektoré darčeky boli naozaj originálne a vtipné zároveň. Niallovi sme napríklad dali poukážku do Nandos, kde to tak veľmi zbožňoval, Zaynovi sme dali urobiť pohár s mojou a Liamovou fotkou, Danielle som kúpila topánky, El zase šaty...

A ja som napríklad dostala kuchársku knihu od Nialla, vraj aby Liam nezomrel od hladu, od El a Louisa sexi spodnú bielizeň, nad čím som len zagúľala očami, od Dan krásny top a kabelku a od Zayna a Perrie som dostala hodinky o ktorých Zayn dobre vedel, keďže som bola v meste s ním, keď som ich zbadala a rozplývala sa nad nimi.. Btw, bolo to asi pred týždňom..

Následne na to sme ešte dodatočne zablahoželali Louisovi k narodeninám a opäť sme si všetci posadali späť na gauč, kde sa začali rôzne debaty a rozprával sa každý s každým.. S Liamom sme sa posadili medzi Louisa s El a Zayna s Perrie a začali sme rozoberať rôzne hlúposti, až kým neprišla reč na vianočné darčeky od našich polovičiek.

„A čo si dostala ty Sophie?“ opýtali sa ma, pričom som si s Liamom vymenila úsmev.

„Taak viac vecí.. Napríklad poukážku do tetovacieho štúdia.“

„Chceš si dať tatoo? Wow, to je super. A už aj vieš čo si dáš vytetovať a kde?“ opýtala sa ma Perrie.

„Pridávaš sa do našej partie potetovaných?“ zasmiali sa Zayn s Louisom a ja som len pokrútila hlavou.

„Nie, až tak nie.. Nedám si potetovať takmer celú ruku ako máš ty, alebo celý hrudník ako Harry“ uškrnula som sa a pozrela som na Harryho, ktorý pri započutí svojho mena hneď spozornel.

„Náhodou, mohlo by to vyzerať sexi.. Ty a potetovaný hrudník“ zasmial sa Zayn.

„Tak to určite, na to rovno zabudni.“

„Tiež hovorím“ pridal sa do debaty pobavený Liam.

„Dobre, dobre“ vzdal sa Zayn a ukázal ruky hore akože sa vzdáva.

„Chcela by som si dať len niečo malé, tak uvidíme, čo ma zaujme.. Musím si na nete ešte popozerať nejaké obrázky a návrhy..“

„Tak to je super.. No a čo si ešte dostala?“ vyzvedala nedočkavá El a všetci sa ku mne zrazu naklonili, aby počuli.

Ja som síce zostala ticho, ale akože nenápadne som si rukou, na ktorej som mala prsteň, prehrabla vlasy a potom som sa poškrabala na tvári.

„Neverím, že je to to, čo si myslím, že to je!“ vyhŕkla El, ktorá si to všimla ako prvá a hneď mi chytila ruku a obdivovala tú krásu.

„Payne, pozerám, že si sa už konečne odhodlal!“ zasmial sa Zayn a ja som naňho prekvapene pozrela.

„Ty o tom vieš niečo viac?“ opýtala som sa ho zvedavo, no on sa hneď zatváril ako neviniatko.

„Aaale ani nie“ poškrabal sa za uchom a všetci sme sa zasmiali.

„Gratulujeme“ hovorili nám z každej strany.

„Ale je nádherný“ povedala Dan pri pohľade na môj prsteň.

„Áno je“ povedala som s úsmevom a dala som Liamovi pusu.

„Aach, tak veľmi vám to prajem“ povedala dojato a oboch nás objala.

„Aj my vám to veľmi prajeme, ste spolu takí cute“ rozplývala sa El s Perrie, ktoré nás už tiež objímali..

„Skupinové objatie“ zakričal zrazu Niall a všetci sa na nás vrhli.
„A čo svadba, kedy bude?“ opýtal sa po chvíli Harry s potmehúdskym úsmevom. Na tie jeho pohľady, úsmevy a blbé reči som si za tie 2 roky už zvykla, takže si z toho nič nerobím.

„Pravdepodobne niekedy v máji.. Ešte nemáme presný dátum“ povedal Liam, pričom ma rukou pohladil po stehne.

„Ale veď to je o chvíľu.. To už rovno môžete začať všetko plánovať“ zasmiala sa Dan.

„Dan, keep calm, OK? Ešte máme čas.. Veď ešte len pred 2-ma dňami ma Liam požiadal o ruku“ uškrnula som sa na ňu a ona len zagúľala očami.

„Keď myslíš“ zasmiali sme sa všetci na jej výraze tváre, len Steve ju s úsmevom objal.

Chalani sa potom presunuli do inej miestnosti a my baby sme zostali v obývačke, kde sa začal nekonečný maratón otázok z každej strany.

„Áno, som neskutočne šťastná, vôbec som nečakala, že ma požiada o ruku“ odpovedala som im s úsmevom.

„A ako ťa požiadal o ruku?“
„Aj si kľakol?“

„Heej, kľud.. Nestíham vám odpovedať“ smiala som sa z nich.

„Prepáč“ povedali zborovo, čo ma ešte viac rozosmialo.

„Ráno, 25-teho, keď sme si dávali darčeky, tak vytiahol malú škatuľku a podal mi ju. Keď som ju otvorila, bol tam prsteň a dnu bolo napísané: Will you marry me? Potom si symbolicky kľakol a opýtal sa ma tú istú otázku a ja som celá v šoku nadšene opakovala áno áno áno.“
„To je také milé.“

„A romantické“ rozplývali sa všetky.

„A čo tvoj otec s Davidom a Liamovi rodičia, čo povedali? Neboli prekvapení?“

„V podstate všetci nadšení rovnako ako my.. David si síce chvíľu robil žarty z Liama, že či sa zbláznil, že sa chce oženiť a že mu skončia pekné roky, že v manželstve to už bude iné, no nakoniec uznal, že si Liam dobre vybral a dal si podmienku, že chce byť svedok na našej svadbe“ zasmiala som sa.

„Vieš si predstaviť, že sa budeš vydávať? Biele šaty a tak..“

„Veď El s Louisom a Perrie so Zaynom, vy ste už tiež zasnúbení, tak sa to pýtajte aj ich a nielen mňa.. Ale jasné, že si to viem predstaviť, predstavujem si to už od malička asi ako každé dievča.. A na tie biele šaty sa už naozaj teším“ povedala som s úsmevom a pozrela som na El a Perrie.

„Ozaj a vy sa už kedy konečne vezmete?“ opýtala som sa ich zvedavo.

„Ťažko povedať“ uškrnula sa El.

„Aby sme tu ešte nemali trojitú svadbu v máji“ zasmiala sa Ela a my tri sme si vymenili pohľady.

„Inak, to by nebolo zlé“ povedala som, no potom sme všetky vybuchli smiechom.

„No už nás vidím“ uškrnula sa Perrie a prešli sme radšej na inú tému.

Forever 20

Liam

Na druhý deň ráno som sa zobudil dosť skoro a vedľa mňa ležala spiaca princezná. S úsmevom som ju chvíľu pozoroval a potom, snažiac sa ju neprebudiť, som sa postavil z gauča a rozhliadol som sa naokolo. Náš vianočný stromček pekne svietil, pod ním kopa darčekov, ktoré sme včera spoločne pobalili a na kozube nám viseli pančuchy. Je fajn mať takýto domov s niekým, koho máte tak radi.. No niečo sa mi však na tých pančuchách nezdalo.. Podišiel som teda bližšie a zbadal som, že v mojej pančuche niečo je.

„Kedy to stihla?“ pýtal som sa sám seba prekvapene a s úsmevom som sa pozrel na Sophie. Najprv som chcel svoju pančuchu zvesiť a pozrieť sa na to, čo som dostal, no nakoniec som dovnútra ani nenakukol, lebo som si povedal, že by sme si darčeky mali rozbaliť spolu.

Pobral som sa teda do kuchyne a rozhodol som sa, že dnes ráno spravím Sophie raňajky. Ako ju poznám, čochvíľa sa zobudí, tak jej stíham spraviť lievance, ktoré tak zbožňuje. Dnes bude špeciálny deň, takže dúfam, že všetko vyjde tak, ako má.

Pustil som sa teda do pripravovania a spievajúc si vianočné pesničky, s vianočnou náladou som pripravil výdatné raňajky pre nás oboch.

Sophie

Ráno som sa zobudila na to, že môj nos zacítil príjemnú vôňu prichádzajúcu pravdepodobne z kuchyne a pozrela som na hodinky. Je 8 am. Je ešte dosť skoro, no s úsmevom som sa ponaťahovala na gauči ďakujúc, že ho máme taký pohodlný a svižne som sa z neho postavila. V tej chvíli mi už škŕkalo v bruchu a tak som si to hneď namierila do kuchyne. No keď som prechádzala okolo kozubu na ktorom boli naše pančuchy, zbadala som, že aj v tej mojej niečo je. Liamovi som tam stihla dať darček už včera večer, no ako pozerám, ešte si ho asi nerozbalil. A on to asi stihol dnes ráno..
S príjemným pocitom som teda vošla do kuchyne, kde som uvidela stáť Liama za sporákom oblečeného v zástere a pospevoval si vianočné pesničky.

„Dobré ránko“ pozdravila som mu, pričom som ho zozadu objala.

„Dobré ráno“ povedal mi, otočil sa a s úsmevom ma pobozkal.

„Šťastné a Veselé Vianoce“ hovorím mu celá natešená, že môžem tento sviatočný deň tráviť práve s ním.

„Šťastné a Veselé Sophie“ objal ma.

„Ako dlho si už hore?“ pýtam sa a zvedavo nakuknem ponad jeho rameno.

„Ani neviem.. Chcel som ťa prekvapiť a tak som ti pripravil raňajky.. Môžu byť lievance?“ pýta sa čím mi vyčarí široký úsmev na tvári.

„Vieš, že tie zbožňujem.. Ďakujem ty môj kuchárik.“

„Len si nezvykaj“ uškrnul sa vzápätí a ja som ho drgla ramenom.

„Nezvykám“ taktiež sa uškŕňam.

„Ale veď ty vieš, že si robím srandu“ snaží sa to vyžehliť a ja sa smejem sama pre seba, hoci nakoniec aj tak vybuchnem smiechom.

„Asi sa radšej najem“ hovorím mu pobavene, keďže mi opäť zaškŕkalo v bruchu a tak som si sadla k stolu, na ktorom už bolo všetko prichystané, naliala som si mlieko a pustila som sa do jedenia.

„Ale musím uznať, že lievance vieš robiť perfektne“ pochválila som ho, čím som trochu zvýšila jeho ego.

„Ďakujem..“

„A nechceš navariť aj dnešnú vianočnú večeru?“ uškrnula som sa naňho a on len nesúhlasne pokrútil hlavou.

„Tak fajn, pomôžem ti“ povedal po chvíli nie veľmi presvedčivo a ja som mu za to dala pusu.

„Ďakujem darling.“

„Noo a myslím, že teraz je už čas na darčeky“ povedal mi s detským úsmevom a iskričkami v očiach.

„Tak teda poďme“ súhlasím a presúvame sa späť do obývačky s tým, že po raňajkách upraceme neskôr. Dnes sú predsa Vianoce, takže sa nemusíme nikam ponáhľať, aj keď máme ísť večer k otcovi a Davidovi, všetko v pohode stihneme.

Zvesili sme si teda naše pančuchy, každý vzal pančuchu toho druhého a sadli sme si k stromčeku.

„Tak ja prvá“ povedala som a podala som Liamovi tú jeho.

Pomaly ju teda otvoril a vybral jej obsah.

„Sophie, ty si blázon!“ povedal milo prekvapený.

„Viem, že si na nich už dlho pozeral.. Tak som ti ich kúpila“ hovorila som o hodinkách, ktoré mal vyhliadnuté v jednom z obchodov a chcela som ho nimi potešiť.

„Ja ťa zbožňujem!“ povedal, objal ma nadšene a za odmenu ma pobozkal.

„Dobre, dobre, len ma nezadus“ smiala som sa. A hoci dostal ešte aj pár iných darčekov, tento mu spravil jednoznačne tú najväčšiu radosť a ja som bola šťastná, že je s darčekom spokojný.

„No a teraz ty“ podal mi po čase moju pančuchu, ktorá nebola až taká plná ako tá jeho, no hneď som v nej zbadala obálku.

„Dúfam, že ma nechceš podplatiť“ uškrnula som sa a on len zagúľal očami.

„Noták, otvor ju“ povedal s úsmevom a napäto čakal, ako zareagujem. Najprv som teda otvorila obálku a mohla som len hádať, čo v nej je.

„To myslíš vážne?!“ pozrela som na neho potom, čo som zbadala poukážku do tetovacieho štúdia.

„Veď si mi už párkrát hovorila, že by si si chcela dať tatoo, tak teraz sa už aspoň konečne odhodláš tam ísť“ uškrnul sa.

„Ale len ak tam pôjdeš so mnou“ stanovila som si podmienku.

„S tebou aj na kraj sveta láska“ povedal pobavene a ja som sa na ňom zasmiala.

„Tak to som rada. A ďakujem.“

Popozerala som si ešte pár menších darčekov, ktoré som si v podstate sama vybrala, no on mi ich bez môjho vedomia kúpil a tak som sa mu za ne poďakovala. Chcela som sa už aj postaviť, lenže Liam ma chytil za ruku zatiahol späť k nemu a tak som naňho prekvapene pozrela.

„Počkaj, kam mi utekáš? Mám pre teba ešte jeden špeciálny darček.“

„Áno? A to je aký špeciálny?“ opýtala som sa a vybral si niečo z vrecka.

„Začínam sa báť“ uškrnula som sa.

„Ber to trošku vážne“ škaredo sa na mňa pozrel.

„Dobre, prepáč..“

„Takže Sophie, toto je len a len pre teba“ povedal s nervóznym úsmevom a podal mi malú škatuľku. V tej chvíli sa mi srdce rozbúchalo a ja som nevedela čo v tej škatuľke bude.

Najprv som pozrela na neho, potom na škatuľku a pomaly som ju otvorila.

Rukou som si zakryla ústa otvorené dokorán od prekvapenia, slzy sa mi tlačili do očí a nemo som hľadela na krásny prsteň pri ktorom bolo napísané: Will you marry me? V tej chvíli som čakala náušnice, retiazku, možno aj prsteň, ale to, čo tam bolo napísané ma tak prekvapilo, že som zostala úplne odstavená.

„Soo.. Will u marry me Sophie?“ kľakol si symbolicky na koleno, zahľadel sa mi do očí a s úsmevom na tvári čakal, čo poviem.

„Áno, áno, áno!“ dostanem zo seba po chvíli nadšene a celá dojatá sa mu šťastne hodím okolo krku.

„Milujem ťa a chcem s tebou stráviť zvyšok svojho života Sophie.“

„Aj ja ťa milujem Liam a nikdy o teba nechcem prísť“ hovorím šťastne a tuho ho objímem.

Forever 19

Ahojte! Včera mi to sem nechcelo pridať, takže až dnes.. Trošku sa presúvame ďalej v čase, ale mne sa táto časť páči, tak dúfam, že sa bude aj vám ;)

o 2 roky

Rok na to, čo sme sa dali s Liamom dokopy som v škole úspešne zmaturovala a perfektne som zvládla záverečné vystúpenie, ktorého som sa celý posledný ročník tak veľmi bála.. Liam vtedy sedel v publiku spolu s mojim otcom a bratom, takže pri pohľade na nich som si to o to viac užívala..

Otec sa odvtedy naozaj zmenil, našiel si novú prácu a začal od znova. S Davidom sme veľmi radi, že sa dal opäť dokopy a je takmer taký, akým bol aj pred tým..

Na spomínanom záverečnom vystúpení ma oslovilo zopár dám, ktoré boli z rôznych vysokých tanečných škôl a ponúkali mi štúdium práve na tej ich.. Nechala som si to teda prejsť hlavou, no nakoniec som sa rozhodla pre externé štúdium na jednej z nich, pre tú, ktorá mi najviac vyhovovala a tá, ktorá je  v  Londýna.. A prečo externe? S našou tanečnou skupinou sme sa totiž posunuli na trochu vyššiu úroveň a chodíme vystupovať častejšie, takže mojou prioritou je dá sa povedať naša skupina..

Za tie 2 roky som sa po spoznávala s viacerými zaujímavými ľuďmi, pričom sa mi otvorili dvere do hudobného sveta, ktorý je samozrejme spojený aj s tancom.. Po celý ten čas tvrdo trénujem a musím uznať, že som sa naozaj zlepšila.. Nie žeby som bola namyslená, no nehovorím to len ja, ale aj veľa ľudí, ktorí ma poznali aj pred tým a aj teraz..

Napríklad taká Dan. Z Danielle a mňa sa stali najlepšie priateľky, ktoré spolu trávia veľmi veľa času, či už v tanečnej sále, na rôznych vystúpeniach ale aj mimo našej práce.. Navzájom si veľmi pomáhame a spolu sme si toho zažili naozaj dosť. Spolu sa smejeme, pár krát sme spolu aj plakali a dokonca sme sa aj spolu opili.. Čo vám poviem?! Kamarátky ako sa patrí!

No a čo my dvaja s Liamom? Dobrá otázka.. Zo začiatku nášho vzťahu to bolo trošku komplikovanejšie, keďže sa všade rozoberal náš vzťah a to, ako dlho nám to spolu vydrží.. No tlak médií a directioneriek postupne ustupoval a teraz môžem povedať, že to najhoršie už máme za sebou.. Ja som sa nedávno presťahovala k Liamovi a snažíme sa spolu tráviť čo najviac času, aj keď musím priznať, že nie vždy nám to časovo vychádza. Ale keďže sa máme radi, tak sa to všetko snažíme nejako skorigovať a zadeliť si čas tak, aby to vyhovovalo nám obom..

Ja, ako správna priateľka úspešného speváka zo svetoznámej kapely mám napočúvané všetky ich pesničky a občas si zájdem aj na ich koncert.. Viem, že som nikdy pred tým o nich nepočula, no teraz to akosi nemôžem pochopiť, lebo ich pesničky sa mi naozaj veľmi páčia.

A s chalanmi z kapely? Tak s tými vychádzam úplne super! Najviac si však rozumiem so Zaynom, keďže on je podobný typ človeka ako ja, trošku tichší v spoločnosti, no keď je medzi svojimi, je to totálny blázon. A s Perrie vychádzam taktiež veľmi dobre, takže sem-tam si aj zájdeme na nejaké to dvojité rande. Ale taktiež mám veľmi rada Louisa a El, ale aj Harryho a Liz a Nialla s Elou. Milujem čas trávený s nimi, lebo všetci sú mi rodinou a mám naozaj šťastie, že som ich všetkých spoznala. No aj tak mojim najväčším šťastím bolo stretnutie sa s Liamom a to, že sme spolu až dodnes. Je mi veľkou oporou a vždy mi pomôže alebo poradí, keď to najviac potrebujem.

„Mohol by si si prosím ťa trošku pohnúť, potrebujem doma ešte napiecť“ súrila Dan Liama, ktorý mal plné ruky tašiek a pobavene sa uškŕňal.

„Už ťa vidím, ako teraz večer pečieš“ uťahoval si z nej.

„No náhodou..“

„Počkaj pomôžem ti“ pribehla som k Liamovi a vzala som mu z rúk pár tašiek.

„Ďakujem láska“ venoval mi krásny úsmev a voľnou rukou ma chytil okolo pásu.

„Milujem tieto predvianočné nákupy“ štebotala Dan nadšene a obdivne sa obzerala po všetkých výkladoch.

„Áno, ale to si tu asi jediná“ uškrnula som sa na ňu.

„Nehovor mi, že nemáš rada nákupy darčekov na Vianoce!“
„Dan, ty dobre vieš, že ja celkovo nákupy veľmi v láske nemám, tak čo sa čuduješ?“

„To je teda pravda, to by si mala vedieť Dan“ pridal sa pobavene do debaty Liam.

„Aj tak to nechápem“ rozhodila rukami a pokračovala ďalej k nášmu od parkovanému autu na parkovisku v meste.

Bol deň pred Vianocami, ulice, domy, parky a všetko naokolo bolo pokryté bielou snehovou pokrývkou a vonku to vyzeralo ako z rozprávky. Z každej strany sálala vianočná atmosféra, krásne vyzdobené výklady obchodov a veľa rodiniek, len tak sa prechádzajúcich večerným mestom.

„Ale tú vianočnú atmosféru zbožňujem“ pritúlila som sa k Liamovi s primrznutým úsmevom na tvári.

„Tak v tomto s tebou súhlasím“ povedal Liam.

„Inak, volali ti už vaši?“ opýtala som sa ho zvedavo.

„Hej, dnes som volal s mamkou.. Dohodli sme sa, že 25. budeme u vás a potom 26. pôjdeme k nám.. Môže byť?“

„Jasné.. A s ostatnými sa potom môžeme stretnúť 28.“ navrhla som a on len súhlasne prikývol.

Po chvíli sme sa dostali k nášmu zasneženému dopravnému prostriedku, odhrnuli sme z neho sneh a sadli si do studeného auta.

„Rýchlo prosím ťa zakúr“ drkotali sme s Dan zubami a Liam poslušne zapol kúrenie.

„Vďaka“ povedali sme naraz, na čom sme sa následne zasmiali.

Dan sme odviezli domov, pomohli jej so všetkými taškami a potom sme už mohli ísť v kľude domov. K nám domov. Prvé Vianoce, ktoré strávime sami, len my dvaja. Už sa naozaj teším.. Liamovi som kúpila darček už skôr, tak dúfam, že sa mu bude páčiť.. No a dnes som ešte dokúpila zopár vecí pre otca, Davida a chalanov.. Pre baby som musela nakúpiť trochu skôr, lebo keby som dnes mala nakupovať s Danielle, tak by moja kreditka asi neprežila..

Keď sme prišli domov, vyložila som všetky veci, čo sme nakúpili, prezliekla som sa do legín a teplého mäkučkého svetra a sediac v obývačke na koberci, pri vianočnom stromčeku a zapnutom CD s vianočnými pesničkami som začala baliť darčeky, do krásneho červeného baliaceho papiera, na ktorom boli nakreslené soby.

Po chvíli sa však ku mne pridal aj Liam a doniesol mi aj pripravenú horúcu čokoládu v pohári s vianočným motívom.

„Ďakujem, ty môj šikovník“ s úsmevom som ho pobozkala.

„Nemáš za čo, dobrá víla“ zasmial sa.

„Pomôžem ti?“ opýtal sa so záujmom a tak som mu podala jeden z darčekov a ukázala som mu, ako ho má zabaliť.

„Toto budú naše prvé spoločné Vianoce“ povedala som zamyslene.

„Jedny z mnohých“ doplnil ma s úsmevom.

„Tak v to dúfam“ usmiala som sa a spoločnými silami sme všetko dobalili a potom sa vyvalili na gauč pred telku, kde sme sa ešte chvíľu rozprávali a neskôr vedľa seba aj zaspali.