Story of my Life 18

Ahoojte :)! Viem, že som už dlhšie nič nepridala, ale posledné dni boli dosť busy a keďže v utorok opäť odchádzam na Cyprus, tak som mala vybavovačky, ukončiť školský rok a podobne.. Každopádne dúfam, že sa bude páčiť a že si to ešte niekto prečíta ;).

„To máš zato, že si taký magor!“ hovorí mi a v tej chvíli je už pri nás aj Pete a snaží sa ma odsunúť preč.

„Nie Pete, nechaj ma!“ bránim sa a predieram sa späť k nej.

Christy ma prebodáva pohľadom, no mne je to v tej chvíli jedno. Nedovolím, aby robila niečo, čo bude neskôr ľutovať..

„Ideme domov Christy!“ hovorím rozhodne a hľadíme si do očí.
„Nemáš právo mi hovoriť kedy idem domov! Môžem tu zostať do kedy chcem a s kým chcem!“

„Poď!“
„A prečo by som vlastne mala ísť s tebou? Choď si za tou svojou štetkou!“ vyhŕkne a v tej chvíli ma úplne odstaví a ja neviem čo mám povedať.

„Povedz kamarátom dobrú noc“ hovorím rozhodne a bez emócií a ťahám ju preč, hoci sa vzpiera.

„Sebi!“ zastaví ma ešte Pete.

„Ver mi! Neboj sa, nejdem ju znásilniť.. Som opitý, no nie až tak.. Odvediem ju domov, to bude najlepšie..“

„Dobre teda.. Pôjdem s vami..“

„Nie! To zvládnem“ hovorím presvedčivo, no on je neoblomný.

„Notáák, nebuď blbec.“

„Hlavne odtiaľto čím skôr vypadnime..“

„Tak teda poďme“ hovorí a opúšťame preplnený klub.

Christy

Ráno som sa prebudila s veľkou bolesťou hlavy a pomaly som rozlepila oči. Rozhliadla som sa naokolo a po chvíli som sa strhla. Kde to vlastne som? Pozrela som sa na seba, no mala som oblečené svoje šaty zo včerajšku. Ako som sa sem dostala? Včerajšok.. Čo sa dialo? Mám trochu väčšie okno, lepšie povedané, posledné, čo si pamätám je, že sme s Petom šli niekam do klubu.. Ach, mám v hlave toľko otázok.. Ľahnem si späť a hlavu si zaborím do vankúša. Keď vtom zrazu... Sprcha? Naozaj počujem sprchu?! Sakra, takže tu asi nie som sama.. Po  chvíli sa spamätám a snažím sa nájsť svoje topánky a kabelku. Musím zdrhnúť, kým ma tu niekto nenačape.. Už už sa presuniem do kuchyne s tým, že snáď som si zobrala všetko, keď sa otvoria dvere kúpeľne.

„Zdrháš?“ uškŕňa sa na mňa osoba, ktorú by som tu vôbec nečakala a má na sebe len obmotaný uterák.

„Sebi?“ zízam naňho prekvapene a zarazene zároveň.

„A koho si čakala?“ smeje sa na mojom výraze a ja sa cítim trápne.

„Ja, ja... Neviem.. My sme spolu niečo.. No veď vieš.. Mali?“ pýtam sa s obavou v hlase.

„Nie, aj keď som sa musel držať.“

„Chvála Bohu! Teda počkať.. Čože??“

„Noták, robím si z teba srandu“ krúti hlavou a zagúľa očami.

„Magor!“ zamumlem si.

„Ďakujem.. Nebyť mňa moja milá, tak sa pravdepodobne zobúdzaš v nejakej inej posteli, no tvoja by to určite nebola! Mala by si sa mi ešte poďakovať“ hovorí trochu rozhorčene a ja naňho nechápavo pozriem.

„Čo tým myslíš?“

„Nehraj sa, že nevieš o čom rozprávam.. Doslova si sa tam včera predávala ako nejaká..“ hovorí, no potom sa zastaví a nedopovie.

„Nie som si istá, či chcem vedieť, čo sa včera dialo“ hovorím tichšie a pozerám do zeme.

„Tak počkať.. Ty si to nepamätáš?!“ zasmial sa, pričom si odfrkol.

„Bolo to snáď až také vtipné?!“ hovorím zvýšeným hlasom.

„Ako pre koho..“

„Opýtam sa inak.. Čo si pamätáš ako posledné?“

„Že som šla s Petom niekam do klubu..“

„A pred tým?“ Bola som u Peta aaa...“

„Aaa?“

„Nič, to ťa nemusí zaujímať“ hovorím, pričom si uvedomím, že mu predsa nemôžem povedať pravdu. To, ako som bola na dne a následne som sa kvôli nemu opila..

„Takže nič z klubu si nepamätáš?“
„Hmm.. Nie.“

„Páni.. Ale musím ti pogratulovať, všetci chlapi slintali.. Mohla si si vyberať.. Škoda, že si to nepamätáš“ hovorí ironicky, no ja v tom cítim aj trochu nahnevaný tón.

„O čom to do pekla rozprávaš?! A mimochodom, aj keby, prečo to teba tak veľmi zaujíma.. Vlastne, lepšie povedané, ja ťa nezaujímam, tak prečo sa do mňa toľko staráš?!“ hovorím zvýšeným hlasom a on na mňa pozrie pohľadom, ktorý som uňho ešte nevidela..

„Pozri,“ začal normálnym hlasom „včera si tam vyzerala zúfalo.. Okolo seba si mala minimálne 15 chlapov, ktorí ťa z každej strany obchytkávali a ktorých si bozkávala.. Tancovala si, akoby si bola nejaká striptérka a ešte tie šaty, v ktorých si taká sexi... Nedopadlo by to dobre, keby si tam zostala.. Musel som ťa odtiaľ zobrať, skôr, než bolo neskoro“ povedal trochu skleslo a ja som sa mu zapozerala do očí.

„Takže preto som teraz tu? Preto som tu spala? To ty si ma odtiaľ vzal? Prečo? Prečo ti vadilo, keď som okolo seba mala toľkých chlapov, ktorí ma, podľa tvojich slov, obchytkávali? Prečo si ma tam jednoducho nenechal?“

„Nemohol som sa na to už ďalej pozerať Christy..“

„Ale prečo, tak mi už konečne povedz prečo?!“ dožadujem sa zúfalo odpovede.

„Chceš vedieť prečo? Naozaj to chceš vedieť? Fajn!! Pretože mi na tebe záleží, áno.. Pretože som žiarlil, keď tam všetci boli okolo teba. Ako sa ťa tam tí slizkí hadi dotýkali a vedel som, že každému z nich ide len o jedno! Viem, že to dievča, ktoré tam včera s nimi tancovali si nebola ty.. Viem, že ty taká nie si.. Ale bola si taká opitá.. Pochop, nechcel som, aby ti niekto ublížil“ hovorí smutne a mne sa nahrnú slzy  do očí. Bože, čo som to tam včera vystrájala?!

„Povedal si, že ti na mne záleží?“ hovorím prekvapene, keďže mi práve dôjde, čo povedal.

„Áno, počula si dobre..“

„Tak prečo ma potom tak trápiš Sebi?“

„O čom to tu rozprávaš?“ pýta sa nechápavo.

„Vieš, prečo som včera vyzerala tak, ako som vyzerala? Bolo to len a len kvôli tebe. Keď som ťa včera videla s tvojou bývalou a to celé divadielko tam.. Jednoducho som to nedokázala stráviť.. Potom prišiel Pete a ponúkol mi pomoc, povedala som mu, že sa chcem opiť a tak sme sa opili. Pomohlo mi to aspoň na chvíľu vypnúť a povedala som si, že sa kvôli nikomu trápiť nebudem, lebo to aj tak zjavne nemá zmysel..“

„Jaa.. Prepáč mi to.. Nevedel som, že si to tak brala. Ale keď ty si taká tvrdohlavá.. Chcel som ti to vysvetliť, lenže ty sama si zdrhla, šiel som potom za tebou, no Pete ma zastavil, že nech k tebe radšej ani nejdem, že on pôjde.. A aj tak si mi včera na pláži vravela, že ti je to už jedno, pamätáš?“

„Prosím? Áno, povedala som to, pretože som mala pocit, že to práve tebe je úplne všetko ukradnuté.. Sebi ja nie som dievča, s ktorým sa raz vyspíš a potom zdrhneš.. Nechcem byť len letnou láskou na noc, či týždeň..“

„Počkať, počkať.. Ty si naozaj myslíš, že som to bral  tak, že som sa s tebou vyspal a že si len nejaká moja trofej alebo niečo? Vážne?? Chcel som sa s tebou o tom včera na pláži porozprávať, lenže si ma hneď odstavila, že to už neriešiš a že ti to je jedno..“

„A nebola som len nejaká trofej? Keď si sa so mnou o tom chcel tak veľmi porozprávať, prečo som ťa hneď našla s tvojou polonahou ex u teba, ako sa bozkávate? Šla som za tebou, lebo som sa ti chcela ospravedlniť za to, čo som ti na pláži povedala a chcela som ti povedať, že mi to vôbec nie je jedno.. Ale potom som si to akosi rozmyslela..“

„Diana za mnou včera bola, áno.. Keď som počul, že mi niekto zaklopal na dvere, jedinú osobu, ktorú som za nimi chcel vidieť, si bola ty! Lenže nestála si tam ty, ale ona.. Bol som mimo, z toho rozhovoru s tebou a ona to využila vo svoj prospech.. Veľmi sa ti ospravedlňujem, nechcel som, no akosi som sa nedokázal brániť.. No potom som zrazu zbadal tvoju tvár a povedal som nahlas tvoje meno a ona sa nahnevala.. A tak som ju vyhodil a videl som tam stáť teba.. Jasné, že by sa to ťažko vysvetľovalo..“

„Aha“ dostala som zo seba a tento náš rozhovor začínal byť dosť mätúci.

Positive Thinking!

Taký kratší motivačný článok ;)!

Niekedy je život komplikovaný.. Niečo sa náhle pokazí, stratíme milovanú osobu, niekto nás oklame či sklame, máme nedostatok peňazí, nič sa nám nedarí a máme pocit, že sa proti nám postavil celý svet. Dovolím si totiž tvrdiť, že každý z nás niečo z toho aspoň raz v živote zažil, že? Viem, viem, nie vždy je to všetko jednoduché. No hoci si to často ani neuvedomujeme, za veľa vecí si môžeme sami a väčšinou si ten náš život komplikujeme my! Teraz si určite väčšina z vás pomyslí, to určite, ja že si môžem za to všetko zlé? Odpoveďou je bohužiaľ kruté, no pravdivé ÁNO! Našimi myšlienkami si privolávame všetko. Či už všetko dobré, no zároveň aj to zlé. Ja viem, ťažko uveriteľné, tiež som tomu najprv nechápala, no konečne som svoje zmýšľanie zmenila. Viete, je to v podstate celkom jednoduché. Stačí sa zamerať na veci, ktoré máte radi a byť vďačný. Ďakujte za všetko naokolo, za dobré počasie, za zdravie, rodinu, priateľov, peniaze, za kvety, ktoré máte radi, za jedlo, ktoré vám chutí, jednoducho za hocičo, na čo si spomeniete a čo vám robí radosť. Robte veci, ktoré vás robia šťastnými. Máte radi šport? Športujte! Radi chodíte von do prírody? Tak neseďte doma a choďte! Snažte sa nahradiť všetko negatívne pozitívnym a uvidíte, že tým pozitívnym rozmýšľaním si do života pritiahnete ešte viac pozitívneho, veľa šťastných chvíľ a veľa ľudí, ktorý zmýšľajú ako vy :). Good luck!

Story of my Life 17

Enjoooy :)! Btw, nezabudnite na anketu :D

„Notáák Christy, viem, že si tam“ klopal mi neprestajne na dvere Pete, no ja som zo seba nedokázala vydať ani slovo.

„Prosím.. Potrebuješ teraz podporu, videl som vás von“ hovorí a ja mu teda otvorím, no od dverí sa ešte stále veľmi nepohnem.

Pete vkĺzol dnu cez polootvorené dvere a keď ma zbadal sedieť na zemi, učupenú s roztečenou špirálou, sadol si vedľa mňa a tuho ma objal. V tej chvíli som sa cítila veľmi veľmi sklamaná.

„Noták, nestojí ti za to“ hovorí mi, čo ma aj trochu prekvapí, keďže viem, že sú kamaráti.. No v tej chvíli mi je úplne jedno, čo hovorí.. Jeho objatie mi pomáha a ja po chvíli prestávam vzlykať. Von sa už stmieva a mňa začína premáhať únava a taktiež mi je zima. Krátko sa v Petovom objatí pomrvím a on uvoľní ruky, ktorými ma držal, aby som sa mohla postaviť. Unavene si pretriem oči a rukami si zmyjem špirálu, nech nevyzerám ako mátoha..

„Jaa...“

„To je v pohode“ preruší ma hneď Pete, usmeje sa a opäť ma objíme.

„Ak pre teba ešte môžem niečo urobiť...“

„Opi sa so mnou!“ hovorím rýchlo a jeho moja odpoveď pravdepodobne najprv zaskočí, no potom sa len uškrnie.

„Tak ma teda nasleduj“ hovorí mi a otvára dvere.

„Počkaj, veď predsa nemôžem ísť takto, vyzerám hrozne.. Ty kľudne choď, ja sa dám dokopy a prídem.“

„Si si istá?“ pozrie na mňa so zdvihnutým obočím.

„Áno.. Kam mám prísť?“

„Príď ku mne, mám plnú chladničku“ zasmeje sa a ja len súhlasne prikývnem.

„Dobre, hneď som tam“ hovorím a on odchádza.

Pri pohľade do zrkadla sa zháčim nad svojim výzorom a tak sa hneď začnem dávať dokopy. Rýchla osviežujúca sprcha, odmaľovať sa, no zároveň aj namaľovať a vybrať niečo na seba. Hmm, čo si oblečiem? Mám chuť na niečo sexi.. Veľmi sexi. Nepoloží ma predsa nejaký chlap.. Idem sa zabaviť a na všetko zabudnem.. Už aj tá únava ma tuším prešla. Idem si dnes užívať, je mi všetko jedno..

Nakoniec som teda zvolila svoje nové modro - tyrkysové šaty so zlatým opaskom a veľkým výstrihom. V tej chvíli som vedela, že sa za mnou dnes otočí nejeden chlap, no v podstate to bol môj plán. Do zlatej kabelky som si dala len kľúče a svetlo ružový rúž, to mi bude na dnes stačiť.

Po chvíli som už klopala Petovi na dvere a neprešli ani 2 sekundy a už mi otvoril.

„Stál si pri dverách či čo?“ uškrniem sa a vojdem dnu.

„Páni“ zíza na mňa tak okato, že by sa to nedalo nevšimnúť si.

„Pete zavri ústa, tečie ti slina“ zasmejem sa na jeho priblblom výraze tváre a on len potrasie hlavou.

„Prepáč, ale keď si porovnám, ako si vyzerala asi pred pol hodinou a teraz.. Sooo sexy!“

„Ďakujem.. To bol môj plán, vyzerať dnes čo najviac sexi.. Musela som sa dať dokopy. Nebudem sa predsa pozastavovať nad nejakým idiotom, ktorý ma neskutočne naštval a sklamal!“

„Christy si si istá, že..?“ začal opatrne, no ja som ho rýchlo prerušila.

„100 percentne! Tak a teraz by si mi už mohol niečo naliať, lebo začínam byť smädná“ uškrniem sa a on nám teda naleje.

„Na dnešný začínajúci sa večer“ pripíjame si a kopneme do seba niečo riadne ostré. Netuším čo pijem, no bude to dosť silné. No hovorím si, nevadí, čím silnejšie, tým lepšie.

Sebi

„Nedokázal som len tak sedieť doma a čumieť na steny naokolo. Musel som vypadnúť! Fľašu som už stihol dopiť a keďže sa mi zásoby minuli, chcel som ísť niekam. Potreboval som ísť medzi ľudí, potreboval som sa znormalizovať! Potrebujem sa odreagovať! Musím na ňu prestať myslieť.

Postavil som sa, prezliekol som sa a odišiel som do mesta. Len tak sám. Určite v tam niekoho stretnem. Niekoho, kto si so mnou dá do nosa.

Prišiel som do klubu, prezývaný „The Castle“, ktorý je tu najobľúbenejší a taktiež je vždy preplnený. Došiel som dnu, trochu som sa poobzeral, stretol som pár známych a namieril som si to rovno k baru. Objednal som si niekoľko shotov (šotov=poldecákov), ktoré som si vypil ani neviem s kým. Sledoval som ľudí tancujúcich naokolo, baby tancujúce na bare a potom som stretol Charlotte s ktorou som sa dal do reči.

„Ahooj, si v pohode?“ pýta sa ma a ja len prikývnem.

„Videla som, čo sa dnes stalo..“

„Nerieš to Charlotte.. Je to už jedno.“
„Jasné, že nie je. Obaja sa stále obkukávate a nemysli si že neviem, že ste už spolu aj... Dobre, som ticho.. Prečo to tak všetko musíte komplikovať.. Čo u teba vlastne robila Diana?“ zavalila ma otázkami, ktoré som však asi po sekunde zabudol.

„Charlotte, nazdravie“ ukázal som jej pred očami svoj pohárik a ona len zagúľala očami.

„Tak nazdravie“ hovorí a konečne pijem s niekým, koho poznám.

K Charlotte sa pridá aj Lily a Adam a tak mi pomáhajú pri odreagovaní sa, no potom ma pohľad zavedie na druhý koniec baru. Zrazu zbadám Peta a Christy ako sa zabávajú a ona tancuje asi s každým, kto je okolo nej. Chlapi slintajú, pretože má na sebe neskutočne sexi šaty, ktoré viac odhaľujú než zakrývajú a tak všetky pohľady patria jej.. Pomedzi tancovanie si dá tri shoty za sebou a baví sa ďalej.
„Mal by si ísť za ňou.“

„Nie..“

„Veď ju tam o chvíľu vyzlečú“ poznamená niekto vedľa mňa po chvíli a naozaj to tak vyzerá..

„Nech sa baví..“

„Sebi..“

„Dajte mi všetci pokoj!“ hovorím a vstávam od baru.. Chystám sa k inému baru na opačnom konci klubu, no po chvíli tam príde Pete a za ním Christy.

Nevšimnú si ma a veselo sa bavia. Je neskutočne opitá a jazyk sa jej začína pliesť. Zrazu k nej však zozadu príde nejaký chlap a pobozká ju na krk.

S vypúlenými očami ich sledujem a ona sa zrazu otočí a pobozká ho. Potom jej podá drink Pete a keď mu schmatne svoj drink z ruky, taktiež ho pobozká.

Čo to robí?? Nechápem. Veľká skupinka chlapov okolo nej a ona si tam tancuje, akoby bola nejaká striptérka alebo čo.. Zbláznila sa?

Zrazu som potiahol za tričko odchádzajúceho Peta a ten sa automaticky otočil.

„Čo to preboha robí?“ pýtam sa ho, pričom ukazujem na Christy.

„Baví sa“ odpovedá myknutím plecom akoby nič.

„Veď doslova z nej kričí: vezmite si ma, dnes som vaša!“ rozčuľujem sa.

„Pozri, chce sa odreagovať.. Dnes si ju nahneval a sklamal, tak sa nečuduj..“

„Od kedy sa jej takto zastávaš?“

„A čo sa ty do toho staráš, veď ti je ukradnutá!“

„Prosím ťa, čo ty o tom vieš!“

„To by som mohol povedať aj ja o tebe!“

„Preboha!“ hovorím pri pohľade na Christy. Chlapi okolo nej šalejú a on ich provokuje každým jedným pohybom.

„Nechaj ju!“

„Ouuu, ale tak toto už nie!“ hovorím nahnevane, keď jeden chlap ju chytá jednou rukou za prsia a druhou za zadok.

Pribehnem rýchlo do stredu toho ich „kruhu“ a tomu chlapovi päsťou vrazím do tváre. Všetci na mňa neveriacky hľadia a potom mi zboku niekto vylepí facku.

„Au!“ pošúcham si líce a pred sebou zbadám nahnevanú Christy. Áno, to ona mi práve vrazila.

Story of my Life 16

Čaute, čaute! Tak nech sa páči, ďalšia časť, prajem pekný víkend ;).

Sebi

Po rozhovore s Christy som sa cítil hrozne.. Dúfal som, že to presne takto neskončí. No asi som si len niečo nahováral. Brala to len ako nejaký flirt a nič to pre ňu neznamenalo.

Z pláže som doslova utekal späť domov a popravde, bol som úplne mimo. Po ceste som stretol niekoľko známych ľudí, no pozdravil som im len mávnutím ruky. Vôbec som nevnímal svoje okolie a moje myšlienky boli úplne inde. Stále sa mi v hlave ozýval jej hlas, ako mi vravela, že jej na mojom vysvetlení už ani nezáleží a že všetko je v pohode, aj keď ten jej úsmev nebol až taký presvedčivý.

Prišiel som domov, zvalil som sa na posteľ a zakričal som si z plného hrdla do vankúša. Som ja ale idiot. Prečo by to malo byť tento krát inak? Asi som naivný.. Otvorím si fľašu niečoho, čo som našiel v svojej skrinke a napijem sa rovno z fľaše. Raz, dva a potom aj viac krát.. A po pár pohárikoch zrazu začujem klopanie. Jediná osoba, ktorá mi napadla, že to môže byť bola Christy a v podstate bola aj jedinou, ktorú som tam teraz chcel vidieť. K dverám som sa presunul čo najrýchlejšie a prudko som ich otvoril. No osoba, ktorá tam stála mi doslova vyrazila dych. Čakal by som asi hocikoho len nie ju. V tej chvíli som jej mal chuť zavrieť dvere rovno pred nosom a už som to takmer spravil, lenže ona moje úmysly asi vycítila a rukou sa oprela o dvere tak, aby som ich nemohol zavrieť.

„Ahoj, neruším?“ pýta sa, akoby ju to zaujímalo, no aj tak viem, že na odpoveď ani nečaká a vojde si dnu.

„Čo tu zase chceš Diana?“

„Ešte som len prišla a už si na mňa zlý.. Chýbaš mi zlato.“

„Ty mne nie.. Ešte niečo?“

„Mmmm ale, ale.. Niekto tu dnes nemá náladu. Kľudne sa mi môžeš zdôveriť, ak chceš“ hovorí a krúti sa okolo mňa ako nejaký slizký had.

„Daj mi pokoj!“ hovorím skleslo a snažím sa vymaniť z jej zovretia.

„Ale notáák Sebi, viem že aj ja ti chýbam“ rukami mi masíruje chrbát a šepká mi niečo do ucha.

„Nie“ hovorím zaťato, pričom sa musím ovládať. Vie presne, čo na mňa platí a tak si na ňu musím dávať pozor.

„Viem, že ti to chýba“ pokračuje. „Ja ti viem pomôcť, uvoľnil by si sa.. Veď trochu rozkoše nikdy nezaškodí“ rukami mi prechádza po hrudi a akože omylom si dáva dole košeľu.

„Prestaň prosím ťa!“ precedím cez zuby, no ona ma aj naďalej provokuje.

„Viem, že aj ty to chceš. Nebráň sa už toľko“ hovorí, pričom rukami mi zablúdi pod tričko.

A v tom sa to stane! Drzo ma začne bozkávať a mňa privádza k šialenstvu. Tak veľmi nechcem, no nedokážem sa brániť. Cítim sa taký bezmocný, akoby som sa nedokázal ani pohnúť.. To bude asi aj tými pohárikmi, čo som si dal, no po pár minútach som to musel naozaj zastaviť, lebo pred očami som zrazu mal obraz Christy, no nedokázal som si to vysvetliť. Akoby som ju naozaj videl...

„Christy?“ povedal som si sám pre seba, no asi hlasnejšie, keďže to počula aj Diana a tá na mňa len nechápavo pozrela.

„Aká Christy?“ pýta sa ma a ja na ňu zmätene pozriem.

„Diana, ja nemôžem.. Daj mi už konečne pokoj“ zhodil som ju zo seba a konečne som sa trochu vzmužil.

„To ako vážne ma teraz chceš vyhodiť?“ vyvrieskla na mňa.

„Hmmm, áno“ povedal som a v tej chvíli sa na mňa riadne nakričala.

„Si obyčajný chudák“ kričala a ja som jej šiel otvoriť dvere, aby odišla.

„Tak toto ti nedarujem“ hovorí a prejde dverami.

Pozrel som s prevrátenými očami na ňu, no v tom sa mi naskytol ďalší pohľad. Pred dverami mi stála Christy so zmäteným výrazom tváre. Ja bez trička a Diana odišla popri nej  len v podprsenke, keďže bola až taká nahnevaná, že sa ani neobliekla.. Upierala na mňa pohľad a ja som v tej chvíli nevedel, čo povedať.

Christy

Z mesta som šla na najbližší autobus, ktorý mi šiel, len aby som bola u Sebiho čím skôr.

Jediné, čo mám teraz v hlave je on, no popravde ani netuším, čo mu poviem. No isté je, že ho musím aspoň vidieť.

Vystúpila som z autobusu a namierila som si to rovno k nemu. Už som bola takmer uňho, no ešte ma zastavila Charlotte s tým, či som nevidela Peta a ostatných, no len som povedala že nie a povedala som, že sa ponáhľam a tak som od nej zdrhla. Keď som už bola pred Sebiho bytom, zhlboka som sa nadýchla, no zrazu ma niečo zastavilo. Neviem, nepočula som žiadnu hudbu ako zvyčajne, ani nič iné a tak som sa pozrela cez okno, či je vôbec doma. No pohľad, ktorý sa mi naskytol, nebol práve najlepší. Bol doma, no nie sám. Bol tam s nejakým dievčaťom a bozkávali sa.. Rýchlo som sa skryla a zostala som tam stáť ako obarená. Nedokázala som sa ani pohnúť a už som aj chcela odísť, no potom som začula akýsi krik z vnútra a tak som tam predsa len zostala. Bola som ako paralyzovaná. Stála som neďaleko od dverí a po chvíli sa dvere otvorili a okolo mňa prešlo to dievča. No v tej chvíli som zistila, že to nie je len tak nejaké dievča, ale jeho priateľka. Teda bývalá, ako mi tvrdil, no vôbec to tak nevyzeralo.

Bola len v podprsenke a vyzerala dosť nahnevane. Sebi stál v dverách a doslova jej držal dvere, aby mohla odísť. Zrazu ma však zbadal. Len sme na seba pozerali a ja so zmäteným výrazom som nevedela čo mám robiť. On tam taktiež len tak stál, bez trička a díval sa mi do očí, akoby v nich hľadal nejaké vysvetlenie..

„Aaaa-ssii by som mala radšej ísť“ vyhabkala som nakoniec zo seba a otočila som sa na odchod, no v tej sekunde som sa zastavila. Nedokázala som sa pohnúť, akoby som bola prilepená k zemi.

„Christy, jáá.. Nie je to tak, ako si myslíš“ hovorí a ja sa otočím k nemu, tak aby sme si opäť pozerali do očí.

„Vážne? Tak preto som ťa práve videla bozkávať sa s bývalou? To si mi dnes chcel povedať? Že to naozaj bola len letná radovánka?“ pýtam sa už trochu zúfalo, lebo som to už nemohla viac dusiť v sebe.

„Christy.. Jáá.. Čo tu vlastne robíš?“ mení tému a ja neverím vlastným ušiam.

„Ale nič.. Len som ti chcela niečo povedať a porozprávať sa s tebou, no asi to už nemá zmysel, že?“ pokrčím plecami a do očí sa mi hrnú slzy.

„Christy.. Prosím ťa nechoď“ hovorí dosť zúfalo, no ja sa na neho už nedokážem pozerať. Preruším náš očný kontakt a rozbehnem sa preč..

Rýchlo vbehnem k sebe domov a zabuchnem za sebou dvere. Chrbtom sa šmýkam dverami dole a padám k zemi. Slzy sa mi rinú z očí  a cítim sa sklamane.

Takto som si to nepredstavovala..